Najstaršie dejiny vrábeľskej farnosti (1. časť)

V roku 1345 nitriansky biskup Štefan z Ostrova napísal list pápežovi Klementovi VI., v ktorom ho požiadal o pomoc pri prehlbovaní teologického vzdelania budúcich kňazov, a tak magister teológie Peter z Vrábeľ, príslušník rehole augustiánov, dostal pozvanie na parížsku univerzitu.

Najstarší záznam o fare vo Vrábľoch pochádza z roku 1346. V stredovekých dokumentoch je zmienka o farárovi z Vrábeľ: Johannes Andreae plebanus de Werebel. Takto sa spomína aj roku 1352. Menovaný kňaz bol mnohoobročník (ten, ktorý zastával niekoľko samostatných cirkevných úradov spojených s dôchodkami). Na túto skutočnosť poukázal aj sám pápež Inocent VI. v bule, vo veci jeho vyslania za lektora vesprímskej kapituly. Johannes sa stal kanonikom ostrihomskej kapituly (1352-1357). Neskôr bol menovaný za sriemskeho biskupa, neďaleko Belehradu. V ďalšej zmienke o vrábeľskej farnosti z roku 1359 je meno kňaza Blasius.

V roku 1493 sa spomína kňaz Dionysius (plebanus de Verebel) v istej testamentárnej veci.
Vizitátor roku 1559 referuje nasledovný stav: „Vráble patria najdôstojnejšiemu pánovi biskupovi ostrihomskému. Kostol je náležite vybavený. Farár Pavol Gula je dobrý a chvályhodný človek. V kostole sú tri oltáre a štyri kňazské oblečenia."
Ten istý vizitátor však už v roku 1561 zapisuje: „Kostol sv. Adalberta nemožno držať v čistote, nakoľko stredná časť veže je zbúraná. Svätyňa ešte dosiaľ nie je vybudovaná. Oltáre sú tri a jedno oblečenie pre kňaza. Krstný prameň (krstiteľnica) je plný smetí."

Turecké pustošivé nájazdy urobili svoje – neušetrili kostoly, kláštory, fary, školy, panské kúrie a ani sedliacke príbytky.
(pokračovanie)

Použitá literatúra a pramene:
Kniezsa, I.: Az esztergomi káptalan dézsmajegyzékének helységei. Századok 1939, s. 167-187.
Kollányi, F.: Esztergomi kanonokok, 1100-1900. Ostrihom 1900, str. 56.
Némethy, L.: Series parochiarum et parochum achidiecesis Strigoniensis. Ostrihom 1894, s. 313.

© Jozef Trubíni 19. júl 2013