Piťovci – chýrni muzikanti
Z rodiny Piťovcov pochádzali výborní muzikanti, primáši ľudových kapiel. Z mesta Vráble pochádzal primáš Anton Piťo. Piťovci – vrábeľskí cigáni, boli rozvetvenou rodinou. Antonov syn Belo (žil v rokoch 1879-1970) i dvaja vnuci, menovec Belo mladší a Dežo, sa stali členmi ľudovej hudby v Bratislave. Dezider Piťo mal troch synov, ktorí dlhé roky hrávali v Ľudovej hudbe československého rozhlasu. Stali sa majstrami v hre na husle, kontrabas a violončelo v Slovenskej filharmónii v Bratislave.
Ale ako to vlastne všetko začalo? Na prelome 19. a 20. storočia i neskôr, po vzniku Česko-Slovenskej republiky, primáš Lajo Piťo hrával v kapele s troma bratmi. Hudobné teleso malo vtedy až osem muzikantov. Jeho otec Ján svojich štyroch synov priučil hre na husle a cimbal. Muzikantov – Piťovcov pozývali páni vyhrávať do kaštieľov a zemepanských kúrii. Nechýbali na dedinských svadbách, zábavách i na železničnej stanici v Nových Zámkoch pri vítaní rýchlika.
Dve rodiny Piťovcov bývali v uličke vychádzajúcej z Čerešňovej ulice vo Vrábľoch (čísla domov 316 a 319). Počas druhej svetovej vojny boli prenasledované aj cigánske rodiny vo Vrábľoch. A tak Jano Piťo s manželkou a ich deti Lajo a Pišta boli odvlečení do koncentračného tábora, z ktorého sa už nevrátili. Po skončení vojny v jednej zo štyroch vrábeľských ľudových kapiel hral na husliach František Piťo.
Z rozvetvenej rodiny Piťovcov pochádzal aj Jožko Piťo, vynikajúci cigánsky primáš. Narodil sa okolo roku 1800 v Tekovských Lužanoch pri Leviciach. Stal sa známym zberateľom a upravovateľom slovenských ľudových piesní. Jožkov brat Tono býval vo Vrábľoch v uličke pri vstupe do mesta v smere od Nitry.
V predchádzajúcich storočiach rodiny muzikantov kočovali, a tak sa stalo, že primáš Jožko s rodinou sa napokon usadil v Liptovskom Mikuláši. Hrával na národných podujatiach a matičných zhromaždeniach v Martine. Hru Jožka Piťu obdivovali medzi inými i Andrej Sládkovič, Karol Kuzmány a Michal Miloslav Hodža. Slovenskí maliari Peter Michal Bohúň a Janko Alexy slávneho huslistu zobrazili na svojich obrazoch. Jozef Piťo zomrel v roku 1862.
Použitá literatúra:
Bene, A.: Rómsky dejepis. Kalligram 2000. s. 21.
Vároš, M.: Stratené sovenské poklady (2). Matica slovenská 2007. s. 230.
kol. autorov.: Kronika Slovenska 1. Fortuna Print 1998. s. 501.
Zápisnica obecného zastupiteľstva vo Vrábľoch, roky 1926-1933
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43