Tie požitavské zvony... (2.časť)

Zvonenie
Každodenne počuť na Požitavsku zvonenie. Ráno, naobed i večer. Počas dňa sa pravidelne zvonilo trikrát? Od kedy sa troje zvonenie používa vo svete, na Slovensku, či na Požitavsku? Dvory nad Žitavou sa zapísali do svetovej histórie večerného zvonenia. Miesto, kde sa o tom rozhodlo, je ozdobené prekrásnou zvonicou, neogotickou Krížovou cestou a kostolom.
Aké zvonenie poznáme? Na území Požitavska rozoznávame pravidelné zvonenie. Je to každodenné zvonenie a to ráno-naobed-večer. Potom je týždenné t.j. nedeľné a sviatočné zvolávanie veriacich k bohoslužbe zvonením. A nakoniec príležitostné zvonenie, ktoré oznamuje úmrtie člena obce, zvonenie počas pohrebu, svadby a pod. Hlásenie požiaru zvonením na Požitavsku zaniklo zavedením sirén.
Večerné zvonenie pôvodne nesúviselo s modlidbou. Zvonenie bolo výzvou k bedlivosti, na uhasínanie ohňov v domácnosti, aby sa predišlo požiarom.
Kresťania neskôr v 13.storočí začali modlidbou Anjel Pána pri večernom zvonení uctievať P.Máriu. Práve na Požitavsku na vrchu Kalvária v Dvoroch nad Žitavou v roku 1309 sa cirkevný snem uzniesol zaviesť na úctu Pany Márie večerné zvonenie k modlitbe Anjel Pána. Bolo to za kráľa Karola Roberta a ostrihomského arcibiskupa Tomáša II. Tento zvyk sa rozšíril natoľko, že neskôr to bolo na Slovensku už samozrejmosťou. V roku 1307 sa konala v Dvoroch nad Žitavou synóda, na ktorej ustanovili večerné zvonenie na Anjel Pána.
Spomenuté ustanovenie krajinskej cirkevnej synody malo svoju predohru. Okolo roku 1300 pápež Ján XXII nariadil, aby pri zaužívanom zvonení večer pridali tri Zdravasy na počesť Panny Márie.
Prečo práve v Dvoroch nad Žitavou sa zaviedlo večerné zvonenie nám osvetľuje aj najstaršia história obce.

Dvory nad Žitavou a ich stará história
V pôvodnej usadlosti Dvory nad Žitavou mal uhorský vládca Gejza v roku 1075 na dnešnej Kalvárií dvorec s kaplnkou sv. Martina. Tu mali obydlia služobníci kráľovského dvora. Názov je staroslovenský, ale rovnaké pomenovanie „dvorec“ mala aj staročeština, polština či srbo-chorvatština. Stavba kostola sv. Martina v starom Uhorsku nasvedčuje možnosti pobytu Templárov. Dokladovať podobnú súvislosť možno napr.vo Svätom Martinčeku, kde neďaleko Ružomberka bol kláštor a tu sa traduje, že v roku 1230 počas vizitácie neprirodzenou smrťou zahynul templársky majster Gottfried z Herbensteinu.
Roku 1075 daroval Gejza I.časť obce Dvory nad Žitavou kláštoru v Hronskom Beňadiku. V uvedenom roku sa obec nazývala Villa Hudwordiensium super aquam Sitoua. Neskôr, začiatkom 13. storočia, boli v Dvoroch usadení aj Pečenehovia „Hudwordienses Bisseni“. Roku 1228 podľa spomenutej literatúry nachádzame v zozname mien otrokov-nevoľníkov hronskobeňadického opátstva, žijúcich v Dvoroch nad Žitavou meno Marót. Žeby s etnonymom Moravan, s jeho maďarským variantom Marót sa tu stretávame vo funkcii osobného mena? Alebo ide o obyvateľa Moraviec? Ťažko zistiť do akej miery možno dané etnonymum považovať za príznačné pre národnosť jeho nositeľa, najmä keď nie je chápané ako prezývka.
V roku 1209 mala obec názov Oudouort a v roku 1228 Wdword. V roku 1241 vlastnil časť obce rytier Ressel, neskôr roku 1256 rytier Sefrid de Medek. Ide o mená templárských rytierov alebo Johanitov. V roku 1264 získalo majetky rytierov ostrihomské arcibiskupstvo. Arcibiskupstvo získalo v Odwarde (Odwarth) v roku 1312 aj kláštorné majetky. Templári na našom území boli presunutí k Johanitom.
Prečo boli v Dvoroch nad Žitavou Templári, Biséni a ďalší bojovníci? Aj v 12. a 13.storočí sa spomínajú na našom území staré medzinárodné cesty a prechody cez rieky Nitra, Žitava, Váh a pod. Tieto cesty a brody boli strážené. Cez Váh sa prechádzalo brodom pri Šintave, nitriansky brod bol pri Nových Zámkoch a žitavský brod bol pri Dvoroch nad Žitavou. Po vzniku Uhorska boli brody posilnené vojenskými oddielmi starých Maďarov kmeň Gyarmat (Žitavce), kmeň Nyék (Dvory nad Žitavou a Kürt a Keszi kontrolovali českú cestu medzi Dvormi nad Žitavou a Ostrihomom. Kmeň Keszi s jeho najsevernejšou lokalitou v dedine Hronské Kosihy mal kontrolovať aj dôležité slovanské hradisko v Starom Tekove (maď.Bars). Podľa literatúry Cudzie etniká na stredovekom Slovensku (autor Marek): citujem:„ skôr bude pravda, že na dobytom slovanskom hradisku, ktorého administratívno-správnu funkciu nová moc potom už len prebrala, iba zanechal vojenské posádky staromaďarský vojvoda Borš. Podľa Anonymovej „bájky“ vraj Borš postavil hrad Starý Tekov.

Dvory nad Žitavou, historické miesto večerného zvonenia
Dvory nad Žitavou majú spomínané miesto počiatkov večerného zvonenia ozdobené zvonicou, Kalváriou, ďalšími sochami a kostolom sv.Martina (viď obrázky v prílohe, foto Lisinovič). Barokový kostol r.k. a baroková kalvária sú z 2.polovice 19.storočia. Koncom 18.storočia bolo v Udvarde osadené súsošie Trojice. Ev.kostol bol postavený v roku 1880. Samotnú výstavbu kalvárie zabezpečoval miestny farár Adolf Majthényi. Spočiatku bol postavený dočasný kríž na vrchu kopca. Krížová cesta má 14 kaplniek (zastavení) postavených v neogotickom štíle. Schody s postrannými plastikami zobrazujú Máriu Magdalénu, Máriu Kleofášovú, Matku Kristovu , sv.Jána a plastiky anjelov. Kalváriu vysvätil v roku 1860 kardinál Scitovský, z ostrihomského arcibiskupstva pri príležitosti 50.výročia kňažstva.

Ranné zvonenie sa rozšírilo do sveta z Talianska. Poludňajšie zvonenie vzniklo podľa niektorých zdrojov až v roku 1460. Prameň J.CH.Korec Cirkev v dejinách Slovenska s. 311 uvádza, že poludňajšie zvonenie začalo už v roku 1380.

O synode udvarskej a večernom zvonení sa zmieňuje Jonáš Záborský v knihe Dejiny kráľovstva uhorského nasledovne: „ Po vysypaniu celého mechu kliatob, oštedrili otcovia veriacich i požehnaniem. Bolo totiž uloženo večernie zvonenie na kľakanie. Pre tých, ktorí sa vtedy pomodlia trikrát Angelské Pozdravenie, uštedril každý zo prítomných biskupov desaťdňové odpustky.“
Bolo to obdobie veľmi problémové v Uhorsku i cirkevných kruhoch. V Uhorsku končí vláda Arpádovcov a nastal boj o moc. V cirkevných dejinách rokom 1309 začalo sedemdesiatročné obdobie pobytu pápežov v Avignone i pochybná likvidácia Templárov. Aký „mech kliatob“ spomína vo svojom výroku o zvonení v Dvoroch nad Žitavou uhorský historik, slovenský spisovateľ, evanjelický kňaz Jonáš Záborský? Spory o moc v Uhorsku prišiel prerokovať aj pápežský legát, kardinál Gentilis de Monteflorum. Tohto františkána poslal pápež Klement V. v roku 1307 a zdržal sa až do roku 1311. Jeho hlavnou úlohou bolo odstrániť vnútorné rozbroje, ktoré vznikli po smrti posledného Arpádovca Ondreja III., a zabezpečiť kráľovskú korunu pre Karola Roberta z rodu Anjou. Najväčšie ťažkosti legátovi spôsoboval Matúš Čák Trenčiansky, ktorý zastával ako kandidáta na uhorský trón Václava Českého. Spor došiel až tak ďaleko, že legát Gentilis vydal v Bratislave v roku 1311 bulu, ktorou exkomunikoval Matúša Čáka. Podľa literatúry Hýroš-Zámok Lykava a jeho páni sa možno dozvedieť, že Templári pomáhali Karolovi Robertovi ešte v bitke pri Rozhanovciach.

Súvisiace články:

Tie požitavské zvony... (1. časť)

Tie požitavské zvony... (3. časť)

fotografie: Ľuboš Trubíni, 2012