Jesenné dažde (2012) a jarné povodne (2013) v Požitaví

Predpovedanie, hodnotenie, ale aj vnímanie počasia je záležitosť zložitá ako počasie samé. Nedá sa zabrániť subjektívnemu posudzovaniu a aj výsledky merania niekedy zvádzajú k chybnému hodnoteniu.

Po takmer dvojročnom suchu potešili poľnohospodárov minuloročné jesenné dažde (r. 2012). Pomohli pri zakladaní novej úrody ozimín. Repka, pšenica vďaka ním boli pekné, povzchádzané a v dobrej kondícii. Zdalo sa, že deficit vlahy je vyrovnaný, sucho za nami. No ešte v druhej polovici novembra sa tieto jesenné dažde trvalo neprejavili na stave hladiny Žitavy. Po daždi sa hladina zdvihla a na druhý deň bola ako pred dažďom. Žitava bola na úrovni decembra 2011 a hladina podzemnej vody stále klesala. Pôda bola od dažďov prevlhnutá do 20 – 30 centimetrov, hlbšie bolo sucho.

Až decembrové a januárové dažde začali dvíhať vody Žitavy a dopĺňať podzemné zásoby. Minimálna hladina spodnej vody tohto obdobia bola nameraná 9. januára 2013 v hĺbke 469 cm v studni „352 SHMÚ" v Machulinciach. Dovtedy každým týždňom klesala. Potom sa začala dvíhať a 3. apríla 2013 dosiahla 107 cm (2. 6. 2010 to bolo 112 cm).

Už dlhé roky nevídané množstvo snehu v horách, nový sneh, dážď a spúšťanie snehu na konci marca spôsobili, že Žitava a jej prítoky boli plné. Na strednom a dolnom toku nestačili odvádzať taký príval vody a spôsobili povodne.
Stav Žitavy 1. 12. 2012 na fotkách a nameraná hladina podzemnej vody 9. 1. 2013 svedčia o pretrvávajúcom suchu, napriek jesenným dažďom. Dažde na jeseň 2012 neprispeli k jarným povodniam 2013.

Podobná situácia, ale v slabšom vydaní a bez povodní sa vyskytla pred dvomi rokmi. Slabý dážď zo 17. na 18. marca 2011 ( na Skýcove nameraných 8,5 mm ) zdvihol v krátkom čase Žitavu tak, že málo chýbalo, aby sa nevyliala. Bolo to neobvyklé. Po veľmi nízkom stave Žitavy počas suchej zimy ( od januára ), dalo sa suchou nohou po kameňoch prejsť a zrazu, za kýbel vody a Žitava je plná. Spôsobila to maximálna nasýtenosť pôdy vodou, zamrznutá pôda v horách, celoplošný dážď a vysoká hladina podzemnej vody. Deň pred dažďom 16. marca bola nameraná hladina podzemnej vody v Machulinciach na úrovni 161 centimetrov.

Desaťročia sa u nás menili vodné pomery: pozemkovými úpravami (rozoraním medzí, sceľovaním parciel, vytváraním veľkých lánov), rekultiváciami (likvidáciou jarkov, terás, vsakovacích pásov, odvodňovaním mokrín), reguláciou podhorských potokov, Žitavy a jej prítokov, spôsobom obrábania pôdy (rozorávaním lúk, orbou naprieč vrstevniciam, pestovaním riedkosiatych plodín na nevhodných pozemkoch, vystavovaním ornici vodnej erózii v mimovegetačnom období, zhutňovaním pôdy ťažkými strojmi, minimalizáciou obrábania pôdy) a bezohľadným drancovaním lesov.
Schopnosť krajiny zadržiadať vodu sa znižovala. Rozorané nivné lúky, pre ktoré boli záplavy požehnaním, mali nahradiť hrádze a veľké vody bezpečne odvádzať. Dve povodne na Žitave v priebehu troch rokov (jún 2010, apríl 2013) svedčia o alarmujúcom stave.

Počasie zostáva počasím. Ťažko predpovedateľné, ale predvídateľné. Už pred stáročiami poznali pojmy 20, 50, 100, 500 a tisícročná voda. Vodu si cenili a rešpektovali.

Súviciace články: Machulince: niveau baisse (hladina klesá)