Turistické zaujímavosti horného Požitavia (2. časť)

Pohorie Tribeč

Horné Požitavie je zemepisne veľmi vďačným územím. Má tvar nepravidelného trojuholníka, pričom pohorie Tribeč je jeho dlhším severozápadným ramenom. Prírodným rámcom horného Požitavia sú dve geomorfologické jednotky : Tribečské pohorie s najvyšším vrchom Veľký Tribeč (829,6 m n.m.) a masív Pohronského Inovca s najvyšším vrchom Veľký Inovec (901 m n.m.). Obe pohoria sú od seba oddelené hlbokým údolím Žitavy a uzavierajú horné Požitavie. Na juh je horné Požitavie otvorené z Podunajskej nížiny. Územie horného Požitavia môžeme rozdeliť na tri osobitné fyzicko-geograficky odlišné oblasti:
1. Pohorie Tribeč
2. Pohronský Inovec
3. Podunajská nížina – a to jej severný výbežok popri Žitave
Každá zo spomenutých oblastí mala osobitý historicko-geologický vývoj.
Tribečské pohorie má veľmi bohatý geologický vývoj. Patrí medzi staré prvohorné vrásy, prekonalo viac geologických i geomorfologických cyklov. Posledný výzdvih bol v neogéne (mladšie treťohory) a vtedy dostalo pohorie Tribeč zhruba dnešný štruktúrny reliéf (tvar). Tribeč patrí medzi kryštalické pohoria, ktorých jadro tvoria hlbinné magmatické a premenné horniny. Obal kryštalického jadra tvoria pieskovce a vápence. Charakteristické pre toto pohorie sú kremencové tzv.hôrky, ktoré vznikali zapadaním odolných kremencových vrstiev do mäkkých sedimentálnych vrstiev. Tribeč z horopisného a turistického hľadiska členíme na dve základné jednotky. Je to južná skupina Zobora, ktorá je od horného Požitavia dosť vzdialená a skupina Veľký Tribeč, ktorá sa člení na Jelenec, Veľký Tribeč, Rázdiel a Sokolec. Táto skupina je pre horné Požitavie bližšia. Pohorie Tribeč je dlhé takmer 50 km, najväčšia šírka dosahuje 18 km. V pohorí je pomerne hustá sieť značených turistických trás.

Je to oblasť pohoria Tribeč so zrúcaninou hradu Gýmeš, ktorý je často navštevovaný turistami.Prvé správy o hrade sú z druhej pol. 13. stor., kedy bol postavený na mieste staršieho hradiska. V 30.rokoch 19.st. bol hrad ešte obývateľný, no od roku 1846 je už len chátrajúcou zrúcaninou (Viac informácií v sekcii Hrady, zámky a kaštiele). K hradu sa dostaneme z rekreačnej oblasti Remitáž po žltej značke za 1 1/4 hod. Ale vedie sem z Remitáže aj červená značka a z obce Ladice zelená značka. Cyklotrasa na hrad nie je vyznačená. Osobné auto možno zaparkovať na Remitáži alebo v obci Ladice.

Remitáž Jelenec je rekreačná oblasť vzdialená 2 km od obce Jelenec. Ešte v polovici 19.stor. tu stála len horáreň a dva rybníky. Horný, nazývaný Modré jazero, vybudoval Karol Forgách. Spolu s dnešným Starým jazerom slúžili ako ochrana proti povodniam a na chov rýb. V roku 1996 bola hrádza jazera opravená a spevnená, t.č. sa využíva len ako rybník s výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov. V rokoch 1967 – 1968 bola postavená Vodná nádrž Jelenec nazývaná tiež „dolné“ alebo „nové jazero“.Využíva sa na rekreáciu a rybolov. V okolí sú postavené súkromné a podnikové chaty, autokeping a chatová osada s možnosťou ubytovania. Sú tu aj možnosti občerstvenia. Z Remitáže sa vychádza k zrúcanine hradu Gýmeš a k Jelenskej gaštanici, prípadne Ponitrianskou magistrálou (červená značka) môžeme pokračovať prechodom pohoria Tribeč. Jelenská (i Jelenecká) gaštanica je chránený areál lesného porastu gaštana jedlého o výmere 3,80 ha. Nachádzajú sa tu až 300-400 ročné jedince. Gaštanica je najkrajší a najstarší umelo založený porast gaštana jedlého, ktorý sa úspešne aklimatizoval v prostredí dubovo-hrabových lesov. V čase zberu gaštanov je areál uzatvorený a strážený.

Veľký Tribeč

Najvyšší vrchol pohoria Tribeč s výškou 829,6 m n.m. Vrcholovú trávnatú plošinu obkolesujú husté listnaté lesy, ktoré obmedzujú výhľady. Nachádzajú sa tu zvyšky mohutných valov hradiska a kamenných múrov pustovníkovho obydlia. Na tento najvyšší vrch pohoria sa môžeme dostať tromi smermi. Červenou značkou z Kostolian pod Tribečom za tri hodiny. V tejto obci môžeme zaparkovať osobné auto. Trasa červenou značkou je vyznačená aj z obce Zlatno. Červenou značkou je označená Ponitrianska magistrála. Zelenou značkou je značený hrebeň pohoria Tribeč zo Skýcova na Veľký Tribeč. Podobne si vyberieme aj cestu späť. Cyklotrasa nie je vyznačená cez vrchol, ale pod ním po ceste Kostoľany pod Tribečom – Zlatno.kupina Veľký Tribeč je najväčšia a najvyššia časť pohoria Tribeč. Najvyšší je Veľký Tribeč, hneď v susedstve na severovýchod je Malý Tribeč (769 m n.m.). Nasleduje Medvedí vrch (719 m n.m.), Javorový vrch (731 m n.m.), Krásny vrch (566 m n.m.). Spomenuté kopce tvoria hlavný hrebeň pohoria Tribeč. Vedie po ňom zelená turistická značka až do obce Skýcov. Z obce Zlatno je na hrebeň vyznačený Náučný partizánsky chodník. Určený je ako obojstranne letný s dĺžkou trasy 10,5 km. Vedie od obce Zlatno, neskôr súbežne so zelenou značkou, do obce Skýcov. Má označených päť zastávok. Informácie možno získať na obecných úradoch spomínaných obcí a v Turistickom informačnom centre v Zlatých Moravciach. Pod Veľkým Tribečom, 2 km severozápadne od Zlatna, nájdeme aj vrch Čierny hrad (568 m n.m.) so zvyškami zrúcanín hradu. O tomto hrade sa nezachovali žiadne písomné správy. Jeho zvyšky dnes predstavuje jediná nadzemná časť muriva, vysoká približne 3 m s okenným otvorom ako pozostatok útočištnej veže. Zanikol pravdepodobne ešte v 14. stor., alebo na začiatku 15.storočia (Informácia aj v sekcii Hrady, zámky a kaštiele a na www.ciernyhrad.sk).

Do tejto oblasti patrí aj vrch Veľký Lysec (547 m n.m.). Nachádza sa 2 km východne od obce Kostoľany pod Tribečom. Na severnom okraji vrcholu sú rozsiahle skalné útvary z druhohorných kremencov. V skalných stenách, vysokých miestami až 50 m, je v Tribči ojedinelý útvar – skalné okno. Sú tu aj cvičné horolezecké skaly. Severozápadne od obce Velčice sa nachádza kremencový vrch Ploská (577 m n.m.) Pri potulkách pohorím Tribča nemôžeme vynechať národnú kultúrnu pamiatku - Kostol sv.Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom. Je to najstarší zachovaný romanský kostolík na Slovensku, postavený v 11. storočí. Z tohto obdobia nájdeme v interiéri zvyšky románskych a gotických nástenných malieb, románsky vchodový portál a románsku kamennú krstiteľnicu. Spolu s prístavbou z roku 1721 je prístupný verejnosti (Viac informácií v sekcii Kostoly, kláštory, kríže).

Turistami je často vyhľadávaná, verejnosti prístupná zubria zvernica, ktorá sa nachádza neďaleko obce Lovce. Odtiaľ vedie aj asfaltová cesta až na parkovisko v blízkosti zvernice (Viac informácií v sekcii Hory, doliny a parky). Turistami je často vyhľadávaná obec Skýcov pre svoju polohu a turistické možnosti aj s ubytovaním a stravovaním. V chate Breziny je 30 miest v dvojposteľových izbách. Náučný chodník vedie na Vápenný vrch (535,6 m n.m.), na ktorom je postavená drevená rozhľadňa. Prekrásny výhľad z nej je nielen na obec, ale až na pohorie Považský Inovec a Strážovské vrchy. Pod vrchom, vedľa hlavnej cesty, sú upravené vápenky, v ktorých v minulosti miestni občania pálili vápno a rozvážali ho vozmi po celom Slovensku.

Rázdiel a Sokolec

Horská skupina Rázdiela sa tiahne medzi Skýcovským sedlom a údolím Hostianskeho potoka v doline Hlboká. Rázdiel je najsevernejšou časťou Tribeča. Do horného Požitavia zabieha len svojím južným výbežkom medzi Skýcovským sedlom a údolím potoka Leveš na západe a údolím Hostianskeho potoka na východe.

V dolnej časti horskej skupiny Rázdiel sa vypína Hrušovská skala (498 m n.m.) s hradom Hrušov. Pôvodné hradisko z 10.stor. dalo podnet v 13.stor. k vybudovaniu kráľovského hradu. Prvú správu o jeho existencii máme z roku 1253 v súvislosti s hradom Levice a s menom comes Ladislaus de Huruso, ktorý ako Ladislav zo Šároviec, bol prvým hrušovským kastelánom a súčasne majiteľom levického panstva. V roku 1316 dobyl hrad Hrušov Matúš Čák, ktorému patril až do jeho smrti v roku 1321. Potom sa už na Hrušove striedajú postupne viacerí majitelia, ktorých určovali uhorskí a rakúski králi. V ruinách leží od roku 1708.Zrúcanina hradu Hrušov bola obľúbeným miestom prezidenta T.G.Masaryka počas jeho pobytu v Topoľčiankach. Po jeho smrti postavili skauti na lúke pod hradom prvému československému prezidentovi pomník. Počas jesennej „Hubertovej jazdy“ sa jazdci na koňoch a sprievodné koče zastavia aj na tomto hrade. V rokoch 2005 a 2006 tu bol aj prezident SR Ivan Gašparovič a ďalší významní hostia.

Prístup na hrad je veľmi jednoduchý. Z hlavnej cesty Topoľčianky – Skýcov je pri autobusovej zastávke odbočka, po ktorej pešo alebo na bicykli prídeme až na hrad.Osobné auto musíme zaparkovať pri hlavnej ceste, pretože na odbočke je zákaz vjazdu. Turisticky značenou cestou (zelenou) sa dostaneme aj z Topoľčianok za 2 a ¾ hodiny, ktorá pokračuje až na Skýcov. Väčšinou sa ide asfaltovou cestou (so zákazom vjazdu) najprv lesom, potom chotárom vedľa majera s chovom koní a znova lesom. Posledný úsek je lesná cesta, prípadne lesný chodník (Informácia o Hrušove je aj v sekcii Hrady, zámky, kaštiele).

Hlavná časť horskej skupiny Rázdiel leží severne od Skýcovského sedla a tiahne sa až po Veľkopoľskú brázdu a Hornoveskú dolinu, ktorá Rázdiel a tým aj pohorie Tribeč oddeľuje od Vtáčnika. Hlavná cesta Skýcov - Veľké Uherce prechádza stredom Rázdiela. V tejto horskej skupine sa nachádza aj Vrchhora, miesto, kde sa nachádza zrúcanina renesančného kostola a iné pamiatky. Pred časom tu bola aj horáreň, ktorá je už zbúraná. (V lesných mapách sa uvádza Vrch Hora.)

Na hlavnej ceste Skýcov – Veľké Uherce, pri autobusovej zastávke Vrchhora, je odbočka a modrá turistická značka nás zavedie asi dva km na miesto poznačené bohatou históriou. Katastrálne patrí Vrchhora do obce Klížske Hradište, ale horopisne patrí k Tribeču, do horskej skupiny Rázdiel. Na tomto mieste je niekoľko pamiatok dávnej minulosti. Na Michalovom vrchu (540,9 m n.m.) sa nachádzalo hradisko, ktoré pochádza z 11.st. V 12.st. tu bol kamenný hrad, murované opevnenie, cisterna na vodu i obytné priestory zabudované do prírodného skalného útvaru. Toto všetko zistil archeologický výskum, ktorý viedol v roku 1974 Prof.PhDr. Alexander Ruttkay, DrSc. Zaniknutý hrad sa spomína ako Michalov hrad. Svojou rozlohou 112 x 25 metrov patril v tej dobe medzi najväčšie na Slovensku. Asi 500 m pod Michalovým vrchom sa nachádza zrúcanina bývalého benediktínskeho kláštora. Podľa historických záznamov to bola pôvodne románska stavba, neskoršie renesančno-barokový kostol zasvätený sv. Michalovi. Púťová tradícia na toto miesto sa zachovala až do 19.storočia. Zub času ukázal svoju silu. Prepadla sa aj chrámová klenba, do bývalej chrámovej lode zavial vietor semienka a vyrástli tu stromy. Medzi nimi dominuje lipa, ktorej vek sa odhaduje na 80 rokov. V tesnej blízkosti zrúcaniny benediktínskeho kostola sa nachádza baroková Kaplnka sv.Jána Nepomuckého, ktorá po zániku kostola slúžila naďalej pútnickej tradícii. Na úpätí Michalovho vrchu v oblasti Vrchhory žil ľud svoj každodenný život, lebo tadiaľto viedla obchodná cesta. Okrem spomínanej púte sa tu konali aj jarmoky. Na takýchto, časom zaviatych miestach, si človek uvedomuje našu minulosť a vzdáva úctu tým, ktorí tu pred nami žili. Aj z týchto pohnútok pripravil autor tohto príspevku ako pedagóg v júni 1998 besedu pre žiakov ZŠ Topoľčianky s prof A.Ruttkayom priamo na Vrchhore. Už niekoľkokrát sa tu zišli aj veriaci z okolitých obcí na slávení bohoslužby.

Vrch Rázdiel (687 m n.m.) leží 1 km na východ od horárne Klížske lúčky (na ceste Skýcov – Veľké Uherce). Severovýchodne od Rázdiela leží najvyšší vrch tejto horskej skupiny Veľká Ostrá (745,4 m n.m.), pod ktorou pramení Hostiansky potok s viacerými zdrojnicami. Nájdeme tu aj vodnú nádrž, ktorá je určená na rybolov. Táto časť Rázdiela je veľmi zalesnená a bohatá na lesnú zver.

Hlboká dolina (časť z tejto doliny sa v minulosti nazývala Karlova dolina) sa nachádza severne od obce Hostie v údolí Hostianskeho potoka. Dlhá je asi 15 km a vedie ňou asfaltová cesta so zákazom vjazdu. V minulosti dolinou prechádzala lesná uzkokoľajná železnica, ktorá zvážala drevo na železničnú stanicu v Topoľčiankach. Rušeň ťahal 5-6 vozňov – pováglov. Trasa viedla z Topoľčianok dnešnou Dlhovského ulicou, križovala cestu Machulince –Topoľčianky a pokračovala dnešnou Hostianskou ulicou až k obci Hostie, ktorú obchádzala z východu. Nad obcou vyšla pri dnešnom amfiteátri a pokračovala lesom nad Hostianskym potokom. Pod osadou Modoš sa rozdvojovala. Jedna trasa viedla popri bani Viktória, pod Uherelom smerom na Jedľové Kostoľany a pokračovala vedľa Žitavy až do Žiarov. Druhá vetva smerovala do Hlbokej doliny až pod Veľké Pole, pričom sa rozvetvovala do jednotlivých dolín Rázdiela. Celková dĺžka trate s rozchodom 760 mm bola 37,5 km. Okrem odvozu dreva slúžila železnica ako dopravný prostriedok aj pre ľudí. Autor týchto riadkov sa ako 10-ročný odviezol touto železnicou spolu s rodičmi na Husárovu lúku, kde bol v nedeľu popoludní organizovaný juniáles. Hrala tam dychová hudba a podával sa guláš. Železnica bola v 50-tych rokoch 20.stor. postupne zrušená a drevo sa odvážalo autami.

Horská skupina Sokolca oddeľuje Tribeč od Pohronského Inovca a leží medzi Hlbokou dolinou a údolím Žitavy. Začína sa nad obcou Hostie kopcom, nazývaným Kráľov vrch (432 m n.m.). Niektoré pramene ho uvádzajú ako Kráľovský vrch. Je to kremencový kopec, v ktorom sa ťaží známy „hostiansky štrk“, ktorý sa využíval aj ako stavebný materiál.

Brezový vrch (721,9 m n.m.) sa vypína severne nad obcou Jedľové Kostoľany. Osada Brezov štál je v súčasnosti obývaná väčšinou chatármi. Nad Tomovým štálom severne od Malej Lehoty je najvyšší vrch Sokolec (799 m n.m.). Lesnou cestou pod Sokolcom sa pešo alebo na bicykli dostaneme na Penhýbel (známy chovom koní), čo je už v oblasti Veľkého Poľa. Z Jedľových Kostolian sem vedie červená „Ponitrianska magistrála“. Prechádza cez Brezov štál na Krížne cesty a pod Sokolcom na Penhýbel a Veľké Pole. V tejto horskej skupine sa nad cestou z Jedľových Kostolian na Veľkú Lehotu vypína Živánska veža – turňa. Je to zrúcanina asi 15 m vysokého múru ako zvyšok niekdajšej zaujímavej stavby, ktorej ani názov nie je jednotný. Niekde sa používa pomenovanie Zbojnícka veža (údajne slúžila zbojníkom), ale môžeme sa stretnúť aj s latinským pomenovaním „Castellum“ (stredoveká pevnosť). Podľa iných autorov to bol strážny hrádok „varázs“. Umiestnenie veže tesne nad cestou upozorňuje na dôležitosť komunikácie, ktorá bola vežou kontrolovaná (Podrobnejšia informácia v sekcii Hrady, zámky a kaštiele).

Horopisne do tejto oblasti patrí aj Drieňová a vrch Včelár, ale tie sme už spomenuli v prvej časti Turistických zaujímavostí horného Požitavia. Priamo pod vrchom Včelár sa nachádzala Baňa Viktória – hnedouhoľné ložisko medzi obcami Obyce a Jedľové Kostoľany. Prvé správy o výskyte uhlia v tejto oblasti sú z roku 1768, ale s ťažbou sa začalo až v polovici 19. storočia. V roku 1855 v bani pracovalo 57 mužov, 39 žien a 18 detí. Na banskej ťažbe sa od roku 1859 do roku 1949 vystriedalo 16 majiteľov, čo spôsobilo veľkú nepravidelnosť a výkyvy v ťažbe. Ochranný názov „Viktória“ sa uvádzal od roku 1860. V roku 1894 bola založená akciová spoločnosť Viktória, ktorá investovala do bane asi pol milióna zlatých. Prvým známym majiteľom bane bol gróf Keglevich a barón von Lippmann. 15.augusta 1900 ju odkúpil arciknieža Jozef Habsburg. Pred 1.svetovou vojnou bol majiteľom bane Kehelman. Potom sa striedali ďalší majitelia. V roku 1922 bola zriadená akciová spoločnosť pod názvom Tekovské uhoľné bane so sídlom v Bratislave a do jej správy prešla aj baňa Viktória. Od roku 1926 bola baňa v prevádzkovom pokoji, až kým ju v roku 1936 neprevzala firma Baťa. Účelová spoločnosť Baťovany prevádzkovala baňu do roku 1946. Potom závod prevzali Handlovské uhoľné bane a prevádzkovali ho až do zastavenia v roku 1949. Dnes už ťažko hľadáme stopy po tejto bani, ktorá zásobovala uhlím celé horné Požitavie. V dvoch častiach sme priblížili niektoré turistické zaujímavosti horného Požitavia.