Kde vlastne pramení rieka Žitava?

Takmer 100 km dlhá rieka Žitava neformálne rozdeľuje územie, ktorým preteká na tri časti:

• horné Požitavie
• stredné Požitavie
• dolné Požitavie
  Presné zemepisné hranice jednotlivých oblastí nie sú určené, ale logicky vyplývajú z polohy.

Horné Požitavie sa začína prameňom Žitavy a siaha po Zlaté Moravce. Táto oblasť sa úplne odlišuje svojím hornatým krajom od roviny stredného a dolného Požitavia. Rieka Žitava rozdeľuje pohorie Pohronský Inovec a pohorie Tríbeč v tvare písmena V. Niekde tam, kde sa tieto dve pohoria stretajú, pramení Žitava.

Prameň Žitavy bol donedávna určovaný na rôzne miesta. Najčastejšie sa uvádzala Malá Lehota, niektorí hovorili a písali o Veľkej Lehote a iní dokonca označovali ako prameň studničku pod Rajnohovým štálom na Malej Lehote, čo je prameň Žitavice. V roku 2003 sa občianske združenie Topolchen Parvum Topoľčianky obrátilo listom na Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. so žiadosťou presného určenia prameňa Žitavy. 7.apríla 2003 odpovedal riaditeľ odštepného závodu Povodie Váhu, závod Nitra listom, v ktorom sa okrem iného píše:
„Na povodie Žitavy máme vypracovaný vodohospodársky plán z roku 1992 s jednoznačným určením prameňa na konci obce Veľká Lehota, na juhu po ľavej strane štátnej cesty z Veľkej Lehoty do Novej Bane.“ V liste sa ďalej uvádza „K uvedenej lokalite sa prikláňa aj vodohospodárska mapa (M=1:50000) spracovaná Výskumným ústavom vodného hospodárstva v Bratislave v spolupráci s príslušnými územnými podnikmi povodia, s aktualizáciou údajov z roku 1990 (vodohospodárske mapy 2.vydanie 1991, výrobné číslo 90516). V roku 1991 bolo oddelením projekcie nášho závodu prevedené meranie pozdĺžneho profilu a vybraných priečnych profilov koryta Žitavy v intraviláne obce Veľká Lehota. V lokalite na konci obce po ľavej strane cesty v smere na Novú Baňu je pozemok trvale zamokrený, nevyužívaný ani na pasienky. V predmetnej lokalite je mnoho výmoľov a studničiek, ktoré vytváraním jarčekov sa v nižšej časti sústreďujú do jedného profilu. Prameň je v terénnej depresii (v eróznej ryhe), odkiaľ je trasovaný na dávnejšie vytvorené koryto zrážkových vôd nasmerovaných priepustom od štátnej cesty. Z dôvodu jednoznačného určenia Vám zasielame kópiu výrezu základnej mapy SSR uvedenej lokality so zakreslením toku Žitavy (M=1:10000).“
List podpísaný riaditeľom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Povodie Váhu, závod Nitra bol doporučene odoslaný:

• Obec Veľká Lehota
• Obec Malá Lehota
• Lesy SR, odštepný závod Topoľčianky
• PaedDr. Ondrej Valach, Topolchen Parvum Topoľčianky.
  
  Po tomto liste pripravilo občianske združenie Topolchen Parvum, v spolupráci s Obecným úradom Veľká Lehota označenie prameňa turistickou značkou, čo urobil Ing. Andrej Mikler a označenie vhodným ozdobným dreveným stĺpom.

Dňa 1. mája 2003 sa uskutočnila slávnosť označenia prameňa Žitavy za prítomnosti starostky Veľkej Lehoty Marty Šmondrkovej, občanov obce a mnohých turistov. Prameň posvätil vdp. kanonik z Topoľčianok Emil Scheimer. V kultúrnom programe vystúpil známy gajdoš z Veľkej Lehoty Domin Garaj, žiaci miestnej ZŠ a zarecitovaná bola aj povesť O tajomnej svadbe pri prameni Žitavy z knihy Požitavské povesti. Prihovoril sa aj spoluautor uvedenej knihy Dr. Jozef Trubíni. Pri tejto príležitosti bol prítomným odovzdaný aj Pamätný list. Podujatie bolo propagované v regionálnej tlači a Nitrianskou televíziou. Označený prameň navštevujú žiaci a turisti pri rôznych príležitostiach.

Žitava preteká celou Veľkou Lehotou, obec Malú Lehotu obchádza koryto Žitavy južne a pokračuje krásnou dolinou popri hlavnej ceste do Jedľových Kostolian, kde sa stáča krátko na juhovýchod a tečie vedľa bývalej uhoľnej bani Viktória, popri bývalej manufaktúre Papierňa nad Obyciami. Už rozšírené koryto Žitavy preteká celou obcou Obyce, pokračuje cez Machulince do Žitavian a do Zlatých Moraviec, ktorými preteká takmer v strede mesta a pokračuje ďalej na juh. Obec Žitavany pomenovaná podľa Žitavy vznikla zlúčením obcí Opatovce nad Žitavou a Kňažice. Stalo sa to v roku 1959.

Za posledných 50 rokov sa koryto Žitavy na trase po Zlaté Moravce vylialo iba raz. Bolo to v auguste 1966 medzi Obyciami a Machulinciami pod mostom pri kameňolome. V rozvodnenej Žitave vtedy zahynul jeden občan z Obýc. V tečúcom toku Žitavy sa vyskytujú : hrúz obyčajný, plž obyčajný, jalec hlavatý i pstruh obyčajný. Vzácnosťou sa už stáva rak riečny, ktorý bol v minulosti veľmi častý.

Vodný tok rieky Žitavy bol do februára 2001 evidovaný od prameňa po profil Obyce ako vodárenský tok pre účely odberu vody na pitné účely. Od roku 2002 je vodný tok rieky Žitavy v celej svojej dĺžke určený za vodohospodársky významný tok (vznikom potenciálnych zdrojov znečistenia stratil na opodstatnenosti vodárenského toku). Prítoky Žitavy postupne zväčšujú tok riečky už v jeho hornej časti.

Prvým prítokom je Veľkolehotský potok, ktorý pramení pod severným svahom Kamenného vrchu a tečie chotárom Veľkej Lehoty, poza domy západne a do Žitavy sa vlieva takmer v strede obce nad miestnym Pohostinstvom.
Ďalším prítokom je Malolehotský potok, ktorý pramení severne nad Malou Lehotou. Postupne tečie vedľa známeho Kamenného mora a do Žitavy sa vlieva pri križovatke ciest Malá Lehota a Veľká Lehota.
Jedným z najkrajších prítokov je Žitavica, ktorá pramení v chotári Malej Lehoty, v údolí medzi Rajnohovým štálom a Debnárovým štálom na úpätí Sokolca. Do Žitavice sa vlieva aj potok tečúci od rybníkov Žiare.Žitavica sa do Žitavy sa vlieva pri horárni Horné Lúčno, asi 2,5 km nad Jedľovými Kostoľanmi.
Žitava ďalej preteká Cigánskou dolinou do Jedľových Kostolian, kde pri rybníkoch priberá potôčik Želenu, ktorý pramení pod Drienovským štálom a obchádza dedinu z východu.V Jedľových Kostoľanoch pri mlyne vteká do Žitavy miestny tok bez názvu, ktorý odvádza vodu zo Sikáča – vodného zdroja, ktorý vychádza na povrch v dedine.
Osný potok je ľavostranným prítokom Žitavy. Tento vodný tok pramení na severnom svahu Veťkého Inovca a preteká Osnou dolinou. Na tomto toku bol zriadený mlyn, o ktorom sa píše na inom mieste.

Sviniarsky potok je ďalším ľavostranným prítokom Žitavy. Potok vyviera pod Malým Inovcom. Jeho prameň nazývaný Stoky, je zdrojom pitnej vody vodovodu pre Topoľčianky. Na lúkach Škrípec (nazývané tiež ako Obycké lúky) prudko mení smer z východu na sever a pod Cerovým vrchom v Jaďovej, kde priberá ďalší vodný tok, sa prudko skrúca na západ a pod hlavnou cestou Jedľové Kostoľany - Obyce sa vlieva do Žitavy. V Obyciach sú dva menšie ľavostranné potoky, ktoré sa vlievajú do Žitavy. Od Skerešova tečie menší potok, ktorý miestni volajú Skerešov a od Drienovej studničky ide potok Drienov.

Prvým ľavostranným prítokom Žitavy je potok Hlboká, ktorý preteká údolím nazývaným Hlboké. Tento potok pramení na Obyckých lúkach v opatoveckom Škripci.
V Machulinciach je prítokom Žitavy aj Kopanický jarok miestnymi občanmi nazývaný aj Suchý potok určite preto, lebo počas leta je tento tok bez vody. Aj údolie lesa, ktorým preteká sa volá Suché. Potok pramení na pokraji machulinského Škripca, pod poľovníckou chatou. Prameň je pekne upravený s možnosťou občerstvenia studenou vodou počas celého roka.
V chotári Machuliniec na Domušovom sa do Žitavy vlieva Zlatniansky potok. Jeho prameň v Struhárovej pod Benátom údajne navštevoval pri svojich vychádzkach aj známy štúrovec Janko Kráľ,ktorý žil v Zlatých Moravciach. Dnes je už prameň upravený pre potreby vodovodu obce Žitavany.
Severne od Zlatých Moraviec Žitava prijíma Sáradský jarok, ktorý pramení v dvoch studničkách v údolí medzi Čertovým vrchom a Kňažickou horou. Sáradský potok pod menom "rivulus Saradzka" sa spomína už v zakladacej listine kláštora v Beňadiku nad Hronom z r. 1075. Je to doklad, že už v 11. storočí bola táto oblasť obývaná. V tej istej listine sa uvádza aj rieka Žitava pod menom "aqua Sitoua".

To boli vymenované ľavostranné prítoky horného toku Žitavy. Mohli by sme spomenúť ešte ľavostranný prítok Širočina, ktorý tečie cez Prílepy a Čierne Kľačany. Z Volkoviec priteká Bočovka a z Nemčinian Rohožnica, ktoré vtekajú do Širočiny a tá sa vlieva do Žitavy pri Vrábľoch (lokalita Mukačevo). Táto oblasť už nepatrí do horného Požitavia. Najväčším pravostranným prítokom hornej Žitavy je Hostiansky potok. Do Žitavy sa vlieva pod Zlatými Moravciami. Pramení za obcou Hostie v Hlbokej doline pod Ostrou. Prítokom Hostianskeho potoka je potok Leveš, ktorý pramení pod Skýcovom a nad Topoľčiankami sa do neho vlieva potok Topoľnica. Leveš sa vlieva do Hostianskeho potoka v Topoľčiankach pod parkúrovým kolbiskom. Hostiansky potok je najväčším prítokom horného toku Žitavy, do ktorej sa vlieva za mestom Zlaté Moravce. Do 70-tych rokov sa Hostiansky potok po sútok s Levešom volal Hlboký potok a od tohto sútoku sa potok volal ako Zlatnianka, podľa ktorej boli údajne pomenované aj Zlaté Moravce, cez ktoré potok preteká v dolnej časti mesta.

Prítoky Žitavy z pravej strany rozkrájali Žitavskú rovinatú tabuľu na väčšie alebo menšie pahorky, a tak vznikla Žitavská pahorkatina. Vymenujeme ďalšie pravostranné prítoky. Zo Žikavy priteká Žikavka na mape zaznačená ako Jarky sa do Hostianskeho potoka vlieva pri Tobolkách. Z Hosťoviec Bolkov a z Loviec Jelšovka, ktoré sa pred Martinom nad Žitavou spájajú v potok Pelúsok, vtekajúci južne od Chyzeroviec do Žitavy. Zo Zlatna priteká Stráňka a vteká do Žitavy pred Tesárskymi Mlyňanmi. Západne od Mankoviec priteká Slažiansky potok, prv nazývaný aj Sucháň, a cez Velčice Čerešňový potok, ktorý ešte vo Velčiciach priberá Trnavu. Tieto sa spoja v Slažanoch a pod menom Čerešňový potok preteká potom cez Choču a pri Slepčanoch vteká do vodnej nádrže, odkiaľ sa podľa potreby voda vypúšťa do Žitavy. 

Môžeme spomenúť aj potok Drevenica, ktorý priteká od Kostolian pod Tribečom, tečie cez Ladice a Neverice, z Jelenca priberá Jelenský potok, z Kolinian potok Bocegai, zvaný aj Gačov a potom pri Novej Vsi nad Žitavou vteká do Žitavy. Ďalšie prítoky Žitavy budú spomenuté v časti stredné a dolné Požitavie. Všetky uvedené potoky a riečky sú zakreslené aj v turistickej mape Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky, ktorú vydal Vojenský kartografický ústav v Harmanci v roku 2001.

Jazerá a rybníky vznikali v oblasti horného Požitavia ako umelé stavby a práve Žitava prípadne jej prítoky boli pre ne zdrojom vody. Najvyššie vystavanými rybníkmi sú Žiare, ktoré sú v lesnej zvernej obore, vzdialené od Jedľových Kostolian asi 5 km. Nie sú turisticky označené a vstup je povolený len so súhlasom príslušného lesníka. V blízkosti hlavnej cesty smerom od Veľkej Lehoty pred odbočkou do obce Jedľové Kostoľany sa nachádzajú tri rybníky, ktorých plocha predstavuje spolu 96 árov. Rybníky sú napúšťané vodou zo Žitavy a vytvárajú malebnú scenériu, ktorá poteší každého návštevníka, ktorý sa pri nich pristaví.

Najstaršie rybníky a jazerá v hornom Požitaví určite nájdeme v známom parku v Topoľčiankach. Najväčší rybník v severnej časti parku sa aj volá Veľký rybník a napájaný je vodou z potoka Leveš. Dômyselným spôsobom boli v parku napĺňané vodou aj ďalšie štyri jazierka, ktoré slúžili viac menej pre ozdobu parku. Zachovali sa fotografie, na ktorých prvý prezident Československa T.G.Masaryk počas letného pobytu v topoľčianskom kaštieli člnkuje na jednom jazierku svoje vnúčence.

Pre účely rybného hospodárstva slúži aj rybník na Pieskoch a rybník severne nad obcou Žikava. Mohli by sme spomenúť aj ďalšie rybníky, ktoré si vybudovali bývalé jednotné roľnícke družstvá a slúžili nielen pre chov rýb, ale aj ako zásobárňa vody pre zavlažovanie. Sú to vodné nádrže Lovce, Mankovce, Velčice, Beladice (napĺňaná vodou z potoka Čakýn), Slepčany, Veľké Vozokany.