O streche Hronskej pahorkatiny

Cestou autom z Mochoviec do Nemčinian, resp. Malých Kozmáloviec si po ľavej ruke neďaleko za areálom EMO nemožno nevšimnúť pomerne výrazný kopec s holým „čelom“. Volá sa Dobrica a jej vrchol vo výške 319,8 m n. m. je, ako už názov článku napovedá, najvyšším bodom Hronskej pahorkatiny.

Niektorí prírodovedci ale tento vrch považujú za súčasť Kozmálovských vŕškov, je totiž dominantne budovaný pyroxenickými andezitmi, teda horninami, ktoré budujú aj spomenutý horský podcelok. Najmladší geologický život Dobrice je však spätý s povrchovým útvarom charakteru pahorkatiny západne od Nevidzian a Tajnej, navyše od Kozmálovských vŕškov ju oddeľuje veľmi výrazná povrchová zníženina na dne ktorej leží aj mochovecká atómka. V súvislosti s reliéfom Dobricu označujeme ako tvrdoš. “Tvrdošom“ nazývame tektonický útržok - vyvýšeninu, ktorá nápadne vystupuje nad okolitý terén. Stane sa tak preto, lebo tvrdoš je tvorený odolnejšími horninami než jeho okolie a tieto horniny tak lepšie odolávajú účinkom vonkajších geomorfologických procesov, ktoré naopak rýchlejšie zhladzujú okolitý reliéf z menej odolných hornín.

Ako už bolo uvedené, dominantnou horninou masívu Dobrice sú pyroxenické andezity. Ide o čierne až čiernosivé horniny, niekedy s hrdzavošedou kôrou, ktoré sa tu už oddávna ťažili v dnes už opustenom kameňolome. Menej sa vyskytujú vulkanoklastiká (úlomky vyvrhnuté pri sopečnej erupcii) reprezentované predovšetkým brekciami. Tie sú zložené z jemno- až stredozrnnej základnej hmoty a nevytriedených ostrohranných balvanov andezitov. Najzaujímavejšími kameňmi na Dobrici sú ale rozhodne opály, tvoriace výplň žíl v andezitoch. Tunajšie opálové ložisko je pritom podľa geologických výskumov pomerne bohaté. Mimochodom, výskumných prác v tejto lokalite sa týka ešte jedna zaujímavosť. V roku 2006 boli v okolí vrchu vykonávané práce dokladujúce stabilitu tunajšieho rovnomenného zlomu, ktorý bol zaradený medzi potenciálne aktívne.

Svahy Dobrice sú pramennou oblasťou Telinského potoka. Cenným prírodným artefaktom je skalná step a lesostep na východných svahoch vpravo od kameňolomu. Hodnotné sú aj opustené sady a vinohrady zarastené dubom cerovým (Quercus cerris). Súvislé porasty ceru ale dnes čoraz viac narušuje agresívny agát biely (Robinia pseudoacacia).

Na vrchol Dobrice sa najľahšie možno dosťať od vodojemu patriacemu elektrárni (inak ale jeho najbližšie okolie nepatrí do ochranného pásma EMO) tesne pod vrcholom, ku ktorému sa kľukatí asfaltová cesta. Výstup odtiaľto poza vodojem zaberie približne 15 minút. Neďaleko od vrcholu, na hornom okraji strmého zrázu kameňolomu, sa po nájdení vhodného miesta naskytnú krásne výhľady na elektráreň, Kozmálovské vŕšky či ústrednú časť Štiavnických vrchov.