Ako Kostolnosečania hastrmana topili

Bolo to v čase, keď ešte rieka Nitra s jej sestrou Žitavou vytvárala prirodzené meandre na dolnom toku, keď pri nich rástli vŕby a vo vode žilo veľa rýb. Tie časy dávno pominuli, zostali len spomienky...

Neďaleko Šurian stojí dodnes dedina Kostolný Sek; vlastne v súčasnosti patrí pod mesto Šurany. Obyvateľov Kostolného Seku donedávna posmešne oslovovali hastrmani. Keďže príčinu tohto pomenovania dnes už takmer nikto nevie objasniť, museli sme pátrať u starších ľudí – pamätníkov. Slovo hastrman znamená vodník, vodný muž. V tejto časti Slovenska sa používa častejšie pomenovanie hastrman. Tí žili kedysi v blízkosti riek a potokov. Mali zelenú pokožku, zelené vlasy a väčšinou boli príčinou zmiznutia ľudí vo vode. Ich domovom boli bútľavé vŕby.

Pri návšteve miestnej časti Šurian sme natrafili na zopár pamätníkov, ktorí sa rozpamätali na dávny príbeh. Pri Kostolnom Seku, neďaleko rieky Nitra, žil v korune vysokej vŕby hastrman. Tento hastrman bol veľmi zlý, pretože pri kúpaní ťahal deti za nohy a lákal pútnikov do rieky, aby ich potom stiahol pod vodu. V tom čase zmizlo veľa ľudí a nikdy sa viac neukázali. Preto sa raz slávna obec Kostolný Sek rozhodla, že hastrmana utopí.

A tak si zvolili taktiku, že ideálne bude keď sa to udeje pod rúškom noci a len mesiac bude svedkom ich činu. Ľudia sa rozmiestnili v blízkosti rieky a čakali kedy zazrú hastrmana. Zrazu ho uvideli. Kráčal popri rieke smerom k mlynu. Dedinčania sa na neho vrhli, zbili ho a utopili. Až nad ránom zistili, že ten utopený bol ich dobrý mlynár. Pomýlili si hastrmana s mlynárom. Mlynár totiž zvykol kontrolovať mlynský náhon a stav vody v rieke. Od tých čias ich začali okolité obce prezývať hastrmani, pretože Kostolnosečania si neuvedomili, že hastrmana predsa nemožno utopiť...