Desivé miesta na Požitaví (1. časť)
Na Požitaví sú také miesta, ktorým sa od nepamäti ľudia vyhýbali. Išlo predovšetkým o lokality, na ktorých sa udialo niečo nezvyčajné – vraždy, popravy, úmrtia ľudí za zvláštnych okolností, rôzne boje či bitky... Na týchto podivných miestach sa veľakrát zjavovali svetlonosy, bosorky, zmoci, bezhlaví ľudia alebo rôzne mátohy. O najstrašnejších miestach a mátohách na Požitaví si práve teraz porozprávame. Vráťme sa ešte na chvíľu k najstarším mytologickým postavám, ktoré sa viažu k našej kultúre.
V slovenskej mytológii nájdeme rôzne postavy opradené legendami. Každý úkon, každý živel, no skrátka všetko na svete malo svojho vládcu. Dobytok mal svojho boha Velesa, boh Belboh bol bohom dobra, Morena bola bohyňa zimy a smrti, Živa zase bohyňou leta a plodnosti. Popri týchto vládcoch existovali aj ďalšie bytosti – bosorky, vlkolaci, svetlonosi, zmoci, rarášikovia, vodníci...
na Požitaví žili takéto bytosti. Najznámejšími boli vodníci – hastrmani. Rieka Žitava mala hneď niekoľko vodníkov. V našom regióne bolo bežné pomenovanie vodníka – hastrman. Toto pomenovanie naznačuje, že slovo pochádza z nemčiny – Wasserman (vodný muž). Hastrmani bývali väčšinou zlí, pretože topili ľudí. Mali pleť zelenej farby, zelené vlasy i zelený frak. Zdržiavali sa pri mlynoch a brodoch, kam najčastejšie chodili ľudia. Akonáhle sa niekto v obci utopil, na vine bol hastrman. O hastrmanoch máme zmienky z Vrábeľ, Mane a Kostolného Seku (dnes súčasť Šurian). V Kostolnom Seku koncom 19. storočia vraj vyčíňal hastrman. Miestni obyvatelia sa rozhodli, že ho utopia. Nešťastnou náhodou však utopili mlynára, a tak dodnes Kostolnosečanov prezývajú posmešne hastrmanmi.
Naopak vo Vrábľoch bol dobrý hastrman, ktorý zachránil mlynárovu dcéru, keď sa topila. Ten žil pod horným mlynom, neďaleko Horného Ohaja. V obci Melek zas žila v Meleckom potoku vodná baba. Tá robila neplechu miestnym obyvateľom. Rodičia dlhé roky upozorňovali svoje ratolesti z Požitavia, aby sa dlho nekúpali v Žitave lebo ich hastrman chytí za nohu a utopí.
V minulosti boli osady a obce v noci málo osvetlené, tak ako je tomu teraz. Každá obec mala svojho nočného strážnika - vartáša. Ten mal so sebou halapartňu (bodák na dlhej rúčke) a lampáš. Každú hodinu obchádzal celú obec a hlásil spiacim obyvateľom koľko je práve hodín – „Odbila dvanásta hodina, chváľ každý duch Hospodina!“.
Je dosť pravdepodobné, že si mnohí noční pocestní zmýlili práve vartáša zo svetlonosom. Svetlonos bol vlastne muž s lampášom, ktorý vodil pútnikov po chotároch osád a zviedol ich z dobrej cesty. Takmer v každej obci mali svetlonosa (zmienky pochádzajú zo Slepčian, Viesky nad Žitavou, Vrábeľ, Dolného Ohaja...). Údajne sa veľa ľudí stratilo v noci, lebo ich povláčil svetlonos po chotári. Požitavie bolo v minulosti veľmi zradné, kde-tu sa nachádzal močiar či vyliata rieka.
V skutočnosti nešlo o svetlonosov, ale o nevedomosť ľudí. Vtedy totiž nemohli vedieť o svietiacich plynoch vytvárajúcich sa nad močiarmi. Tie boli v tmavej noci také intenzívne, že vytvárali dojem chodiacej bytosti. Je pravdepodobne, že veľa ľudí toto svetlo omámilo, a tak naveky skončili v močiari.
V slovenskej mytológii nájdeme rôzne postavy opradené legendami. Každý úkon, každý živel, no skrátka všetko na svete malo svojho vládcu. Dobytok mal svojho boha Velesa, boh Belboh bol bohom dobra, Morena bola bohyňa zimy a smrti, Živa zase bohyňou leta a plodnosti. Popri týchto vládcoch existovali aj ďalšie bytosti – bosorky, vlkolaci, svetlonosi, zmoci, rarášikovia, vodníci...
na Požitaví žili takéto bytosti. Najznámejšími boli vodníci – hastrmani. Rieka Žitava mala hneď niekoľko vodníkov. V našom regióne bolo bežné pomenovanie vodníka – hastrman. Toto pomenovanie naznačuje, že slovo pochádza z nemčiny – Wasserman (vodný muž). Hastrmani bývali väčšinou zlí, pretože topili ľudí. Mali pleť zelenej farby, zelené vlasy i zelený frak. Zdržiavali sa pri mlynoch a brodoch, kam najčastejšie chodili ľudia. Akonáhle sa niekto v obci utopil, na vine bol hastrman. O hastrmanoch máme zmienky z Vrábeľ, Mane a Kostolného Seku (dnes súčasť Šurian). V Kostolnom Seku koncom 19. storočia vraj vyčíňal hastrman. Miestni obyvatelia sa rozhodli, že ho utopia. Nešťastnou náhodou však utopili mlynára, a tak dodnes Kostolnosečanov prezývajú posmešne hastrmanmi.
Naopak vo Vrábľoch bol dobrý hastrman, ktorý zachránil mlynárovu dcéru, keď sa topila. Ten žil pod horným mlynom, neďaleko Horného Ohaja. V obci Melek zas žila v Meleckom potoku vodná baba. Tá robila neplechu miestnym obyvateľom. Rodičia dlhé roky upozorňovali svoje ratolesti z Požitavia, aby sa dlho nekúpali v Žitave lebo ich hastrman chytí za nohu a utopí.
V minulosti boli osady a obce v noci málo osvetlené, tak ako je tomu teraz. Každá obec mala svojho nočného strážnika - vartáša. Ten mal so sebou halapartňu (bodák na dlhej rúčke) a lampáš. Každú hodinu obchádzal celú obec a hlásil spiacim obyvateľom koľko je práve hodín – „Odbila dvanásta hodina, chváľ každý duch Hospodina!“.
Je dosť pravdepodobné, že si mnohí noční pocestní zmýlili práve vartáša zo svetlonosom. Svetlonos bol vlastne muž s lampášom, ktorý vodil pútnikov po chotároch osád a zviedol ich z dobrej cesty. Takmer v každej obci mali svetlonosa (zmienky pochádzajú zo Slepčian, Viesky nad Žitavou, Vrábeľ, Dolného Ohaja...). Údajne sa veľa ľudí stratilo v noci, lebo ich povláčil svetlonos po chotári. Požitavie bolo v minulosti veľmi zradné, kde-tu sa nachádzal močiar či vyliata rieka.
V skutočnosti nešlo o svetlonosov, ale o nevedomosť ľudí. Vtedy totiž nemohli vedieť o svietiacich plynoch vytvárajúcich sa nad močiarmi. Tie boli v tmavej noci také intenzívne, že vytvárali dojem chodiacej bytosti. Je pravdepodobne, že veľa ľudí toto svetlo omámilo, a tak naveky skončili v močiari.
Na takomto veľk...
Močiare boli v ...
Rôzne "nebeské ...
Na takomto veľk...
Použitá literatúra a pramene:
Melicher, Jozef - Trubíni, Jozef.: Požitavské povesti. Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 1998.
Zaznamenianie povestí od starších ľudí z Požitavia v rokoch 1994-1998 (súkromný archív Trubíniovcov)
foto © Ľuboš Trubíni a Jozef Lengyel (Prírodná rezervácia ŽItavský luh)
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43