100. výročie narodenia Vševlada Jozefa Gajdoša

Dňa 15. mája 2007 si pripomíname 100. výročie narodenia Vševlada Jozefa Gajdoša. Pri tejto príležitosti si v tento deň občania Mani a nielen oni s úctou a veľkým obdivom spomínajú na jeho prácu a veľkú osobnosť. V minulosti uskutočnené akcie v jeho rodnej dedine v Mani ako: pomenovanie ulice, kde býval /ulica Vševlada Jozefa Gajdoša/, odhalenie pamätnej tabule na miestnej fare, vydanie knihy „V tichu kláštorov a knižníc“ od autora V. J. Gajdoša a mnoho iných, pripomínajú človeka, ktorý svojou vierou, láskou k histórii a vytrvalosťou nám dal tak veľa. A preto si zaslúži aj v dnešnej dobe našu najhlbšiu úctu, vďaku, ale aj spomienku.

Vševlad Jozef Gajdoš – sa narodil 15. mája 1907 a zomrel 11. mája 1978 vo Veľkej Mani. Bol kňazom františkánskej rehole, doktorom filozofie, historikom, knihovníkom, pedagógom… Pochádzal z roľníckej rodiny. Bol štvrtým dieťaťom z ôsmich súrodencov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku r. 1920 sa stal knihárskym učňom v Trnave. Františkánom sa stal 25. augusta 1924 v Trnave. Vtedy prijal meno Pankrác, ktoré však dôsledne používal v poslovenčenej forme Vševlad. Teologické štúdiá absolvoval na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v r. 1929-1933. Popri teológii študoval od r. 1931 aj odbor knihovedy na Filozofickej fakulte pražskej univerzity. Kňazskú vysviacku mal 24. septembra 1932 v Trnave. V rokoch 1933-1938 študoval na Univerzite Komenského v Bratislave históriu a filozofiu. Za doktora filozofie bol promovaný 18. marca 1939.

Bol stredoškolský profesor na gymnáziu v Malackách a v Nových Zámkoch. Po poprave pána prezidenta Jozefa Tisu na návrh jedného zo študentov zostavil koláž s jeho fotografiou, ktorá sa rozmnožila a rozosielala po Slovensku. V noci zo 14. na 15. septembra 1947 ho zatkli. Na základe vykonštruovaných výpovedí bol obvinený z vytvorenia ilegálnej protištátnej organizácie. Vo vyšetrovacej väzbe ho protiprávne držali 27 mesiacov, súd sa konal 27. decembra 1949 v Bratislave, rozsudok znel na 9 rokov väzenia a 5 rokov straty občianskych práv. Po amnestii r. 1953 mu skrátili trest o 6 mesiacov. Vo väzniciach (Bratislava, Leopoldov, Ilava, Mladá Boleslav, Valdice) si chorľavý Vševlad J. Gajdoš odpykal celý trest 8 a pol roka. Prepustili ho 15. marca 1956. Po prepustení z väzenia sa usadil v Mani.

Zamestnal sa v Matici slovenskej ako dokumentátor pri usporiadavaní starých historických knižníc. Preskúmal a usporiadal Aponnyovskú knižnicu v Oponiciach a knižnicu Zayovcov uloženú na chodbách Bojnického zámku. Preskúmal aj knižnice v Komárne a Topoľčiankach. Z Matice slovenskej ho aj napriek týmto výsledkom r. 1958 prepustili. Rehabilitoval ho až Krajský súd v Bratislave 30. mája 1972. Potom pokračoval ďalej v započatej práci: zameral sa najmä na výskum farských knižníc (Maňa, Bernolákovo, Holíč, Radošovce, Hontianske Trsťany, Jasová, Michal pod Žitavou, Vieska nad Žitavou, Nové Zámky, Prešov). Od r. 1959 žil ako dôchodca vo svojom rodisku.

Bol mimoriadne plodným autorom a členom viacerých vedeckých a kultúrnych spoločností. Z pera Vševlada J.Gajdoša vyšlo vyše 3OO rôznych titulov štúdii, článkov, príspevkov…, ale prevažnú časť jeho diela tvorí história. Sú to najmä diela o dejinách františkánskej rehole (preskúmal všetky františkánske knižnice na Slovensku), A. Bernolákovi a bernolákovcoch, o historických knižniciach a cenných rukopisných pamiatkach. Gajdošove historické práce sú bohatým podnetom pre výskum v rozličných vedných odboroch.

Objavil niekoľko staroslovienskych pamiatok (glagolské pergamenty). Pre dejiny hudby osvetlil život a dielo mnohých hudobníkov. Objavil rukopisný hudobný zborník z roku 1730 (tzv. Uhrovecký zborník). Tento čin hudobní historici pokladajú za jeden z najcennejších a najzaujímavejších pramenných objavov posledných rokov (Rybarič). Na základe nájdenej Lisztovej knižnej pozostalosti v Pešti a príslušných archívnych materiálov vo františkánskych kláštoroch v Bratislave a v Malackách si získal hlavnú zásluhu o vyjasnenie vzťahu Franza Liszta k františkánom.

Pre slovenskú literárnu históriu sú zvlášť cenné Gajdošove práce spojené s nájdením časti knižnice a archívu Antona Bernoláka v Nových Zámkoch (1961). Urobil súpis objavených kníh a rukopisov. Medzi nimi bol aj dotiaľ neznámy rukopisný zoznam kníh pre budúcich kňazov (Nová bibliotheca theologica selecta), ako aj rukopis prednášok o poľnohospodárstve (Perceptiones de agrorum cultu), ktorý Gajdoš preložil do slovenčiny. V niekoľkých prácach objasnil doteraz neznáme skutočnosti zo života a diela A. - Bernoláka. Po r. 1970 nemal už príležitosti publikovať doma, dokonca sa pod jeho menom nesmelo ani citovať v iných dielách, preto jeho práce vychádzali v USA a Kanade.

Posledné roky strávil chorľavý u príbuzných v Máni. Zomrel ako 71 ročný v nemocnici v Bratislave 11. mája 1978. „Vraj málo ľudí odchádzalo k Bohu s takou vyrovnalosťou ako on. Trápilo ho jedine, že nestihol dokončiť svoju prácu...“ Pochovaný je v rodnej obci.