História stolice arcibiskupských predialistov vo Vrábľoch (3. časť) Predialisti v Rybníku
Uhorský kráľ Gejza I. (1074-1077) v roku 1075 v zakladacej listine benediktínskeho opátstva vo Svätom Beňadiku, daroval opátstvu okrem iného aj rozsiahle majetky v povodí riek Nitry, Žitavy a Hrona. Po tatárskom plienení v roku 1241 kláštor vo Svätom Beňadiku utrpel veľké škody. Rozsiahle majetky opátstva prechádzajú do vlastníctva ostrihomského arcibiskupa buď kúpou, ale často aj násilným zabratím. Z čoho sa vytvoril dlhtrvajúci spor medzi svätobeňadickým opátstvom a ostrihomským arcibiskupom.
V roku 1266 ostrihomský arcibiskup Filip (TÜRJE NEMBELI FÜLÖP 1262-1273), podľa listiny z tohto roku, zakúpil časť pôdy v Rybníku, 60 holdov s večným právom a na tomto základe obsadil celú obec. Aby ostrihomskí arcibiskupi zabezpečili správu novo nadobudnutých majetkov, tak dosádzajú na svoje majetky predialistov. Ostrihomský arcibiskup disponoval, podobne ako kráľ, vlastným správnym a súdnym aparátom, dvorom, dvornými hodnostármi so služobníkmi, poddanými, šľachtou-predialistami, významnými výsadami, imunitami, veľkými príjmami a rozsiahlymi majetkami.
Z príchodom Turkov v prvej polovici 16. storočia sa situácia v Uhorsku zhoršila. Sídlo ostrihomského arcibiskupa sa premiestnilo do Nových Zámkov a neskoršie do Trnavy. Z roku 1571 sa zachoval prvý urbársky súpis. Zo súpisu vyplýva, arcibiskupské panstvo bolo veľmi rozsiahle a rozpílené. Zasahovalo do župy Bratislavskej, Nitrianskej, Komarňanskej, Ostrihomskej, Tekovskej, Hontianskej, a Novohradskej. Rozptýlenosť majetku si vyžiadala aj primeranú decentralizáciu riadenia podobe 13 oficiátov. Na čele oficiátu bol zemepanský úradník – kapitán, ktorý z jednej významnejšej obce riadil život v najbližších arcibiskupských obciach. Jedno zo sídiel oficiolátu bolo v Rybníku.
Z Rybníka sa stalo administratívne centrum okolitých obcí, kde sa sústreďoval vínny desiatok, desiatok z obilia, ovocia, mäsa. Ďalej sa v urbáre uvádza, že kapitán v Rybníku držal 12 jazdcov aj s koňmi, ktorí boli k dispozícii pre arcibiskupské vojsko v Nových Zámkoch. Zvýsadnené postavenie, vojenské skúsenosti a vyvinutá organizácia predialistov Ostrihomského arcibiskupa v bandériach, kde bojovali spolu s familiármi, arcibiskupskými služobníkmi a poddanými tvorili predialisti najdôležitejšiu súčasť.
V roku 1776 Mária Terézia (1740-1780) založila Banskobystrické biskupstvo, ktoré dotovala, ako bolo vtedy zvykom, aj príslušným množstvom majetkov vydelených z ostrihomského arcibiskupstva. Darovala mu celé Svätokrížske panstvo, ktorému patril aj tzv. „Dolný dištrikt“ s obcami Rybník, Čajkov, Tekovské Nemce a Tekovská Breznica.
Obec Rybník dostala nového pána, stal sa nim banskobystrický biskup. Nový zemepán, eminencia arcibiskup, dodržuje a bráni feudálne práva svojich zemanov predialistov, ale zároveň im siahol na majetky. Rybnickí predialisti vlastnili rozsiahle lesy tiahnuce sa od Rybníka až po Tekovskú Breznicu.
Dňa 21-22. 2. 1809 sa na stoličnom zasadaní v Zlatých Moravciach riešila sťažnosť predialistov z Rybníka ohľadne lesov. A ani poddaní neboli spokojní z novým pánom a tiež sa sťažovali na stoličný úrad, kde píšu:
„Slávna Stolica Tekovská, páni nám milostiví a dobrotiví! Padajúc k nohám Slávnej stolice, my, úbohí a mizerní obyvatelia rybníckí, čajkovskí a nemeckí s našimi slzavými očami a s veľmi bolestivým srdcom prosíme o láskavé vyslyšanie. Keď nás osvietenému biskupovi odovzdávali, pri ktorom odovzdávaní zo všetkých dedín prítomní sme boli a slyšeli sme tam, že osvietený biskup tak nás zanechá, ako sme pod kniežaťom boli a že nič nám nechce viac nastrojiť alebo odobrať. Ale teraz, nie že by sme v tom ostávali ako prv, ale omnoho viac aj s robotou, aj s inším sme prenasledovaní. Ak Slávna stolica na nás úbohých neráči vzhliadnuť a slávne panstvo tak bude s nami zaobchádzané ako teraz, nebudeme môcť tak ostávať. Tak padáme k nohám Slávnej stolice, prosiac pre milosrdenstvo božie, aby ráčila láskavými očami na nás vzhliadnuť a nás so slávnym panstvom napraviť a jedine to žiadame, aby sme tak mohli zostať, ako sme boli pod osvietením kniežaťom. Čo, keď očakávať budeme, láskavej prosbe, pod milostivý plášť sa ponížene porúčame, Slávnej Stolici Tekovskéj.
Nehodní a úbohí poddaní z osady Rybník, Čajkov a Nemiec.“
V roku 1813 žili v Rybníku 4 šľachtické rodiny Šipekiovci, Muškovci, Tomčányovci a Ižoldovci. Ižoldovci žijú v Rybíku a jeho okolí dodnes. Predialistov ako osobitnú výsadnú vrstvu zrušil patent Františka Jozefa I. (1848-1916) v roku 1853.
V roku 1266 ostrihomský arcibiskup Filip (TÜRJE NEMBELI FÜLÖP 1262-1273), podľa listiny z tohto roku, zakúpil časť pôdy v Rybníku, 60 holdov s večným právom a na tomto základe obsadil celú obec. Aby ostrihomskí arcibiskupi zabezpečili správu novo nadobudnutých majetkov, tak dosádzajú na svoje majetky predialistov. Ostrihomský arcibiskup disponoval, podobne ako kráľ, vlastným správnym a súdnym aparátom, dvorom, dvornými hodnostármi so služobníkmi, poddanými, šľachtou-predialistami, významnými výsadami, imunitami, veľkými príjmami a rozsiahlymi majetkami.
Z príchodom Turkov v prvej polovici 16. storočia sa situácia v Uhorsku zhoršila. Sídlo ostrihomského arcibiskupa sa premiestnilo do Nových Zámkov a neskoršie do Trnavy. Z roku 1571 sa zachoval prvý urbársky súpis. Zo súpisu vyplýva, arcibiskupské panstvo bolo veľmi rozsiahle a rozpílené. Zasahovalo do župy Bratislavskej, Nitrianskej, Komarňanskej, Ostrihomskej, Tekovskej, Hontianskej, a Novohradskej. Rozptýlenosť majetku si vyžiadala aj primeranú decentralizáciu riadenia podobe 13 oficiátov. Na čele oficiátu bol zemepanský úradník – kapitán, ktorý z jednej významnejšej obce riadil život v najbližších arcibiskupských obciach. Jedno zo sídiel oficiolátu bolo v Rybníku.
Z Rybníka sa stalo administratívne centrum okolitých obcí, kde sa sústreďoval vínny desiatok, desiatok z obilia, ovocia, mäsa. Ďalej sa v urbáre uvádza, že kapitán v Rybníku držal 12 jazdcov aj s koňmi, ktorí boli k dispozícii pre arcibiskupské vojsko v Nových Zámkoch. Zvýsadnené postavenie, vojenské skúsenosti a vyvinutá organizácia predialistov Ostrihomského arcibiskupa v bandériach, kde bojovali spolu s familiármi, arcibiskupskými služobníkmi a poddanými tvorili predialisti najdôležitejšiu súčasť.
V roku 1776 Mária Terézia (1740-1780) založila Banskobystrické biskupstvo, ktoré dotovala, ako bolo vtedy zvykom, aj príslušným množstvom majetkov vydelených z ostrihomského arcibiskupstva. Darovala mu celé Svätokrížske panstvo, ktorému patril aj tzv. „Dolný dištrikt“ s obcami Rybník, Čajkov, Tekovské Nemce a Tekovská Breznica.
Obec Rybník dostala nového pána, stal sa nim banskobystrický biskup. Nový zemepán, eminencia arcibiskup, dodržuje a bráni feudálne práva svojich zemanov predialistov, ale zároveň im siahol na majetky. Rybnickí predialisti vlastnili rozsiahle lesy tiahnuce sa od Rybníka až po Tekovskú Breznicu.
Dňa 21-22. 2. 1809 sa na stoličnom zasadaní v Zlatých Moravciach riešila sťažnosť predialistov z Rybníka ohľadne lesov. A ani poddaní neboli spokojní z novým pánom a tiež sa sťažovali na stoličný úrad, kde píšu:
„Slávna Stolica Tekovská, páni nám milostiví a dobrotiví! Padajúc k nohám Slávnej stolice, my, úbohí a mizerní obyvatelia rybníckí, čajkovskí a nemeckí s našimi slzavými očami a s veľmi bolestivým srdcom prosíme o láskavé vyslyšanie. Keď nás osvietenému biskupovi odovzdávali, pri ktorom odovzdávaní zo všetkých dedín prítomní sme boli a slyšeli sme tam, že osvietený biskup tak nás zanechá, ako sme pod kniežaťom boli a že nič nám nechce viac nastrojiť alebo odobrať. Ale teraz, nie že by sme v tom ostávali ako prv, ale omnoho viac aj s robotou, aj s inším sme prenasledovaní. Ak Slávna stolica na nás úbohých neráči vzhliadnuť a slávne panstvo tak bude s nami zaobchádzané ako teraz, nebudeme môcť tak ostávať. Tak padáme k nohám Slávnej stolice, prosiac pre milosrdenstvo božie, aby ráčila láskavými očami na nás vzhliadnuť a nás so slávnym panstvom napraviť a jedine to žiadame, aby sme tak mohli zostať, ako sme boli pod osvietením kniežaťom. Čo, keď očakávať budeme, láskavej prosbe, pod milostivý plášť sa ponížene porúčame, Slávnej Stolici Tekovskéj.
Nehodní a úbohí poddaní z osady Rybník, Čajkov a Nemiec.“
V roku 1813 žili v Rybníku 4 šľachtické rodiny Šipekiovci, Muškovci, Tomčányovci a Ižoldovci. Ižoldovci žijú v Rybíku a jeho okolí dodnes. Predialistov ako osobitnú výsadnú vrstvu zrušil patent Františka Jozefa I. (1848-1916) v roku 1853.
Pečať arcibisku...
Podpis notára v...
Romantická podo...
predialista Šte...
Rybník v roku 1...
Pohľad na Rybní...
Šipekyho kúria ...
Potomok predial...
Potomok predial...
Potomok predial...
Použitá literatúra a pramene:
HORNIAČIK, Ján: Obec Rybník. Rybník nad Hronom 2000.
OSLANSKÝ, František: Predialisti ostrihomského arcibiskupstva na Slovensku do začiatku 16. storočia. Historický časopis roč.34, č. 4, 1986. str. 487-508
REŠKO, Alexander – SZÉNÁSSY, Árpád: Hronský Beňadik. Hronský Beňadik 2005.
ŠKVARNA, Dušan: Lexikón slovenských dejín. Bratislava 2006.
Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Nitre, kongregačné písomnosti.
Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Leviciach
R.K. Fara Rybník
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43