História Tekovskej stolice (1. časť)

Kedy presne vznikla Tekovská stolica nám nie je známe. Po prvýkrát sa Tekovský hrad spomína až v donačnej listine z roku 1075 pod názvom Borsu (Barsiensis – latinsky). Ešte pred kamenným hradom tu stál hrádok drevozemný. Ten pravdepodobne pochádzal z čias Nitrianskeho kniežatstva. Žiaľ na hradnom vrchu nie je možné uskutočniť rozsiahly archeologický výskum, vzhľadom k tomu, že sa tu nachádza miestny cintorín.

O tomto hrade máme málo informácii. V roku 1240 udelil náš kráľ Belo IV. hradnému mestečku mestské výsady. Vojenský význam tohto miesta narušil vpád Tatárov v roku 1241. Prvým známym tekovským županom bol Peter (Bars Peter).

Tekov spočiatku nemal pevné hranice, pretože v stredoveku hranice ako také neexistovali. Hranice stolice sa určovali podľa riek, potokov, vrchov, dolín, starých stromov a pod. Existovali len pomyselné čiary, ktoré rozdeľovali vtedajšie Uhorsko na niekoľko stolíc. Napr. rieka Žitava bola sčasti hranicou Nitrianskej a Tekovskej stolice. Tekovská stolica susedila na západe s Nitrianskou stolicou, na východe s Hontianskou a Zvolenskou, na severe s Turčianskou a na juhu s Komárňanskou a Ostrihomskou stolicou. V súčasnosti by sme ju mohli zaradiť do okresov: Levice, Nitra, Nové Zámky, Zlaté Moravce, Prievidza, Topoľčany, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Tvar Tekovskej stolice predstavoval obdĺžnik (dĺžka 100 km, šírka 50 km), ktorý začínal kdesi pri Kremnici a končil až po obec Čatu pri Leviciach. Tekovskou stolicou pretekala rieka Hron, Žitava a sčasti aj Nitra. Stolica mala v 18. storočí zhruba 202 obcí a po celé stáročia bola rozdelená na štyri okresy: Osliansky (alebo Horný), Levický, Vrábeľský a Malotopoľčiansky. Na čele okresu stál hlavný slúžny. Najvplyvnejšími šľachticmi v Tekove boli Esterháziovci (vlastnili obrovské panstvo v Leviciach, ku ktorému patrilo 20 obcí), ďalej to boli Páni z Topoľčianok, Keglevičovci, Koháryovci, Paluškovci, Boronkayovci, Miggaziovci, Hunyadovci, Kosztolányovci, Révayovci atď. Rozloha Tekova bola v roku 1910 zhruba 2724 km2.

Tekovská stolica vznikla niekedy v 11. storočí a postupne sa zmenila na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Počas tureckých vojen bola ohrozovaná hlavne južná časť stolice, a preto sa niekedy stoličné zasadnutia konali v susednej Nitrianskej stolici. Turci obsadili južnú časť stolice až po Vráble, no územie siahajúce až za Zlaté Moravce bolo poplatné Ostrihomskému sandžaku.

Centrom Tekova bol spočiatku Tekovský hrad. V roku 1320 Imrich de Beche navrhol preniesť sídlo stolice zo Starého Tekova do Levíc. V roku 1580, keď ohrozovali Turci celé Uhorsko, sa rozhodlo, že sídlom Tekova sa stanú Topoľčianky. Po tureckej vojne, keď utíchli zbrane, sa začalo uvažovať o zmene sídla stolice. Nastal veľký boj medzi Levičanmi, ktorí chceli späť sídlo stolice, a Zlatomoravčanmi. Napokon rozhodnutie padlo na mesto Zlaté Moravce, ktoré sa stalo v roku 1753 sídlom Tekova.

Ako sme si už spomínali, Tekovský hrad nedokázal obrániť obyvateľov Tekova, a tak v roku 1320 sa sídlo stolice presťahovalo na Levický hrad, ktorý spĺňal lepšie obranné postavenie. No samotný Tekov nestratil na význame ani po prenesení sídla do Levíc. Tak napríklad v roku 1322 sa konalo zhromaždenie stoličnej šľachty v Starom Tekove a v roku 1331 pridal Starému Tekovu náš kráľ Karol Róbert I. ďalšie výsady. V čase sídla stolice v Topoľčiankach mal Tekov v roku 1561 sedem výsadných miest: Vráble, Levice, Svätý Beňadik, Rybník, Nová Baňa, Svätý Kríž nad Hronom, Starý Tekov a 190 dedín.

V Tekovskej stolici pôsobila aj nezávislá stolica, ktorá patrila pod ostrihomského arcibiskupa. Nazývala sa arcibiskupská stolica predialistov. Boli to drobní šľachtici, ktorí nevlastnili žiadnu pôdu, iba prenajatú od arcibiskupa. Mali vlastného palatína, vlastnú súdnu právomoc. Sídlo stolice predialistov bolo vo Vrábľoch a v Juri nad Hronom. Neskôr sa tieto dve stolice spojili a tak vytvorili Vrábeľsko-svätojúrsku stolicu predialistov so sídlom vo Vrábľoch.