História Tekovskej stolice - Erb Tekovskej stolice (3. časť)

Erb získala Tekovská stolica v roku 1552 od cisára Ferdinanda I. (1527-1564)

Prvý armáles pre Tekovskú stolicu bol vydaný 12. 2. 1522 po krajinskom sneme v Bratislave, na ktorom bolo prijaté uznesenie, že každá stolica má povinnosť používať vlastný erb.

Popis erbu:

Modrý štít je rozdelený šikmým strieborným pruhom. V ľavom hornom rohu je zlatá rímska číslica X. Pod číslicou, v spodnom cípe, stojí na zelenej pažiti biely kostol s jednou vežou a červenou strechou, na ktorej je zlatý kríž. V dolnej polovici štítu stoja na zelenej pažiti dva biele kostoly, z ktorých vyššie postavený je dvojvežový s červenými strechami, na ktorých sú zlaté kríže. V strede hornej polovice štítu je zlatá trojcípa koruna, prepichnutá strieborným mečom so zlatou rukoväťou. Na štíte je umiestená turnajová prilba s uzáverom, obrúbená zlatom a krk prilby ozdobuje zlatá retiazka. Vedľa trojcípej korunky zľava je písmeno C a sprava B, čo znamená označenie Comitatus Barsiensis – Stolica Tekovská. V roku 1667 panovník Leopold I. (1657-1705) rozšíril erb o klenot. Nad zlatou trojcípou korunkou je čierny orol. V roku 1846 Ferdinand V. (1835-1848) na žiadosť Tekovskej stolice o vrátenie prilby do klenotu, opätovne vydal armálnu listinu, kde zväčšená koruna zo štítu sa už dostala nad štít, zjednodušené kostoly sú všetky obrátené doprava a orol hľadí doľava.

Výklad erbu:

Šikmé brvno predstavuje rieku Hron, ktorá preteká územím stolice, kráľovská koruna prebodnutá mečom symbolizuje, ako píše Pius Biely vo svojej monografii o Tekove, zabitie kráľa Karola Malého šľachticom Tekovskej stolice z Kozmáloviec Blažejom Forgáčom v roku 1386. (Spomínaný Blažej Forgáč preťal Karolovi Malému obočie a vytieklo mu oko. Po dvoch týždňoch na následky zranenia zomrel, ako 32 ročný. Vládol 38 dní). Šarlota Drahošová však uvádza hodnovernejšie vysvetlenie. Podľa jej názoru meč symbolizuje právo meča – ius gladis. Budovy sú znázornené realisticky aj s drobnými detailmi, s oknami a dverami a s členením veží. Kostol pod rímskou číslicou X sa viaže podľa Pia Bieleho na počiatky cirkevnej organizácie v Uhorsku.

Podľa zákona kráľa Štefana I. z doby okolo roku 1000, keď v článku 34 prvého zákonníka bolo ustanovené, že každých desať obcí musí mať svoj farský kostol. Podľa toho usudzuje, že v erbe je zobrazený najstarší farský kostol Tekovskej stolice. Pravdepodobne kostol stoličného Starého Tekova. V pravej časti štítu s dvomi vežami je s veľkou pravdepodobnosťou kostol v Kremnici, slobodnom kráľovskom meste alebo prípadne kláštor vo Svätom Beňadiku (dnes Hronský Beňadik). Tretí kostol svojím portálom pripomína kostol z Novej Bane. Písmeno X interpretuje Šarlota Drahošová ako symbol Kristovho kríža. Originály troch listín sú uložené v Štátnom archív v Nitre, ako súčasť archívneho fondu Tekovská župa. Originál erbu z roku 1552 je uložený v Tekovskom múzeu v Zlatých Moravciach.

Súvisiace články:
História Tekovskej stolice (1. časť)
História Tekovskej stolice (2. časť) - Zoznam županov

Použitá literatúra a pramene:
Fotografie erbov © Peter Ižold: Fond Tekovskej župy, Štátny archív v Nitre.
BIELY, Pius: Tekov 2. Zlaté Moravce 2008.
DRAHOŠOVÁ, Šarlota : Podoby erbu Tekovskej stolice a Tekovskej župy v erbových listinách. In: Erbové listiny. Martin 2006.
Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Nitre, Fond Tekovskej župy.
http://mapyuhorskaslovenska.blogspot.com/search/label/Erby%20%C5%BE%C3%BAp%20slovenskej%20%C4%8Dasti%20Uhorska (2.2.2009)