Hronský sv. Benedik a Požitavsko (2. časť)
Tatársky vpád a ďalšie nájazdy
Pôvodný kostol v Beňadiku bol vystavaný v románskom slohu, čo nám potvrdzuje pečať benediktínskeho konventu z r.1202. V strede pečate je zobrazená pôvodná románska bazilika s troma vežami. A nápis S.CAPITULI. S. CI BENEDICTI. IV. GRON. Pôvodný kostol sa nezhoduje s dnešnou stavbou. Pôvodný kostol bol užší o severnú loď a kratší o absidu. Románska bazilika mala dve lode s troma vežami štvorcového pôdorysu. K južnej strane kostola bol pristavený kláštor s pôdorysom nepravidelného štvoruholníka. Počas tatárskeho vpádu v roku 1242 bol kostol tak zničený, že sa zrútil. Nový kostol bol vystavený neskôr asi v druhej polovici XIV. storočia a to v gotickom slohu. Z pôvodného kostola sa zachovala asi iba krstiteľnica z obyckého pieskovca. Nový chrám sa začal stavať v roku 1370 na mieste staršieho románskeho chrámu.
Kostolné zariadenie je zo začiatku XV. storočia a v tom čase bol dostavený aj kláštor. Staviteľský sa kostol s kláštorom zabezpečil ako pevnosť, ktorá mala aj okolité obyvateľstvo chrániť proti nepriateľom (najmä Turkom). Aj dlhotrvajúce divoké nájazdy tureckých hord pevnosť postupne zničili. V roku 1530 Turci spustošili Beňadik. V roku 1573 tu prebiehal súvislý front medzi tureckými a cisárskymi vojskami. V roku 1663-65 bol Beňadik významným oporným bodom. Cisárske vojsko pri Beňadiku zastavilo r. 1665 postup Turkov. Napriek zložitej situácií opátstvo i okolité majetky prosperovali.
Zánik beňadického opátstva
Nastala situácia, kedy sa začali trenice o získanie majetkov opátstva rôznymi „reformačnými“ hnutiami. Už r.1537 odovzdal opát z Hronského Benadika časť majetkov ostrihomskému arcibiskupstvu. Kráľ Maximilián (1564-76) daroval majetky svätobeňadického opátstva, listinou z 21. januára 1565, ostrihomskej kapitule. Tým sa zrušil benediktínsky ráz opátstva, opátstvo prestalo fakticky existovať a ostal iba titulárny opát. Maximilianova listina sa zmieňuje nie o personály kláštora, ale len o konvente, ktorý musela kapitula naďalej vydržiavať ako aj archív a odbavovať tzv. konventné omše.
K tomu už kapitula nepotrebovala rehoľníkov a robili to „svetskí“ kňazi. Prvými konventualistami listina spomína kňaza Martina už v roku 1554, potom Ambróz a magister Mikuláš, ktorí už odbavovali s miestnym farárom farské a konventné záležitosti. Listina z roku 1556 má už pečať s nápisom S.CONVENTUS.STI.BENEDICTI.IU.GRON. V strede je vyobrazený Benediktín, ktorý v jednej ruke drží otvorenú knihu a druhú má zdvihnutú, ako by požehnával. Podľa historických dokumentov benediktíni boli v Hronskom Beňadiku až do roku 1573. Po vynesení rozhodnutia nastalo rabovanie kláštora.
Z pôvodného zariadenia kostola a kláštora sa zachovalo málo. Historicky najcennejšie pamiatky sa „premiestnili“ do zbierok Diecezálneho múzea v Ostrihome (teraz Kresťanské múzeum v Ostrihome). Prečo arcibiskup Šimor porušil ustanovenie pápeža Pia IV (už z roku 1474), ktoré zakazovalo „odstraňovať a scudzovať z kostolov staré mramory a nápisy, ozdoby a iné predmety...“? Kláštor niekoľkokrát zhorel, ale po obnovení r.1882-84 a roku 1902 už zostal nezmenený. V uvedených rokoch uvoľnil už kardinál Šimor značné finančné prostriedky (z daní od obyvateľov horného Uhorska) na obnovu kláštorného komplexu. Stredoveký chrám a kláštor sa zachoval po benediktínoch dodnes.
Literatúra:
Hlasy z domova a z misií, roč. XXV, č.8, 1939
Hrušovský – Slovenské dejiny, MS 1940
Pamätná kniha M. Vozokany, 1933
Vároš M: Stratené slovenské poklady (2), MS 2007
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, zv. 1, 1977
Foto. Internet (staré pohľadnice Beňadiku)
Pôvodný kostol v Beňadiku bol vystavaný v románskom slohu, čo nám potvrdzuje pečať benediktínskeho konventu z r.1202. V strede pečate je zobrazená pôvodná románska bazilika s troma vežami. A nápis S.CAPITULI. S. CI BENEDICTI. IV. GRON. Pôvodný kostol sa nezhoduje s dnešnou stavbou. Pôvodný kostol bol užší o severnú loď a kratší o absidu. Románska bazilika mala dve lode s troma vežami štvorcového pôdorysu. K južnej strane kostola bol pristavený kláštor s pôdorysom nepravidelného štvoruholníka. Počas tatárskeho vpádu v roku 1242 bol kostol tak zničený, že sa zrútil. Nový kostol bol vystavený neskôr asi v druhej polovici XIV. storočia a to v gotickom slohu. Z pôvodného kostola sa zachovala asi iba krstiteľnica z obyckého pieskovca. Nový chrám sa začal stavať v roku 1370 na mieste staršieho románskeho chrámu.
Kostolné zariadenie je zo začiatku XV. storočia a v tom čase bol dostavený aj kláštor. Staviteľský sa kostol s kláštorom zabezpečil ako pevnosť, ktorá mala aj okolité obyvateľstvo chrániť proti nepriateľom (najmä Turkom). Aj dlhotrvajúce divoké nájazdy tureckých hord pevnosť postupne zničili. V roku 1530 Turci spustošili Beňadik. V roku 1573 tu prebiehal súvislý front medzi tureckými a cisárskymi vojskami. V roku 1663-65 bol Beňadik významným oporným bodom. Cisárske vojsko pri Beňadiku zastavilo r. 1665 postup Turkov. Napriek zložitej situácií opátstvo i okolité majetky prosperovali.
Zánik beňadického opátstva
Nastala situácia, kedy sa začali trenice o získanie majetkov opátstva rôznymi „reformačnými“ hnutiami. Už r.1537 odovzdal opát z Hronského Benadika časť majetkov ostrihomskému arcibiskupstvu. Kráľ Maximilián (1564-76) daroval majetky svätobeňadického opátstva, listinou z 21. januára 1565, ostrihomskej kapitule. Tým sa zrušil benediktínsky ráz opátstva, opátstvo prestalo fakticky existovať a ostal iba titulárny opát. Maximilianova listina sa zmieňuje nie o personály kláštora, ale len o konvente, ktorý musela kapitula naďalej vydržiavať ako aj archív a odbavovať tzv. konventné omše.
K tomu už kapitula nepotrebovala rehoľníkov a robili to „svetskí“ kňazi. Prvými konventualistami listina spomína kňaza Martina už v roku 1554, potom Ambróz a magister Mikuláš, ktorí už odbavovali s miestnym farárom farské a konventné záležitosti. Listina z roku 1556 má už pečať s nápisom S.CONVENTUS.STI.BENEDICTI.IU.GRON. V strede je vyobrazený Benediktín, ktorý v jednej ruke drží otvorenú knihu a druhú má zdvihnutú, ako by požehnával. Podľa historických dokumentov benediktíni boli v Hronskom Beňadiku až do roku 1573. Po vynesení rozhodnutia nastalo rabovanie kláštora.
Z pôvodného zariadenia kostola a kláštora sa zachovalo málo. Historicky najcennejšie pamiatky sa „premiestnili“ do zbierok Diecezálneho múzea v Ostrihome (teraz Kresťanské múzeum v Ostrihome). Prečo arcibiskup Šimor porušil ustanovenie pápeža Pia IV (už z roku 1474), ktoré zakazovalo „odstraňovať a scudzovať z kostolov staré mramory a nápisy, ozdoby a iné predmety...“? Kláštor niekoľkokrát zhorel, ale po obnovení r.1882-84 a roku 1902 už zostal nezmenený. V uvedených rokoch uvoľnil už kardinál Šimor značné finančné prostriedky (z daní od obyvateľov horného Uhorska) na obnovu kláštorného komplexu. Stredoveký chrám a kláštor sa zachoval po benediktínoch dodnes.
kaplnka
Literatúra:
Hlasy z domova a z misií, roč. XXV, č.8, 1939
Hrušovský – Slovenské dejiny, MS 1940
Pamätná kniha M. Vozokany, 1933
Vároš M: Stratené slovenské poklady (2), MS 2007
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, zv. 1, 1977
Foto. Internet (staré pohľadnice Beňadiku)
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43