header
Dnes je nedela 22. december 2024
 

Kardinálsky klobúk v Zlatých Moravciach (2. časť)

Krištof Bartolomej Anton Migazzi *20.10.1714 +14.4.1803

V roku 1769 zomrel posledný potomok rodu Paluškovcov, Kristián. Zlatomoravecké panstvo, ktoré tento rod vlastnil od roku 1718, pripadlo eráru. V roku 1779 ho odtiaľ odkúpil kardinál Migazzi. (1) V tej dobe boli Zlaté Moravce už administratívnym centrom tekovskej župy.

Donačná listina na panstvo sa dnes nachádza v Mestskom múzeu Zlaté Moravce (http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=mmzm_nm).  Vystavená je v mene Jozefa II. a je k nej zlatou šnúrkou pripojená veľká červená kruhová pečať obsahujúca erb a titulatúru tohto cisára. Viazaná je pevnou bordovohnedou väzbou s drobným zlatým vzorom. Prvá a polovica druhej strany obsahuje zlatým atramentom písanú titulatúru cisára, za ňou nasleduje tmavým atramentom písaná titulatúra kardinála Migazziho.
Kardinál Migazzi dal v meste prestavať kaštieľ, park a v roku 1785 aj Farský kostol sv. Michala Archanjela. (2)

Na priečelí kaštieľa sa dodnes nachádza reliéf zobrazujúci erb rodiny Migazzi pod červeným kardinálskym klobúkom s pätnástimi zlatými uzlami na pravej aj ľavej strane a okolo štítu je zobrazená modro-zlatá reťaz nositeľa rádu sv. Štefana pozostávajúca z iniciál SS (sv. Štefan) a MT (Mária Terézia). (3)

V presbytériu farského kostola sa zas na stenách nachádzajú pamätné tabule – jedna venovaná kardinálovi a druhá Krištofovi Vincentovi, synovi kardinálovho brata, Antona Gašpara. Obe tabule nad sebou nesú kruhové portréty týchto mužov. Nad vchodom do farského kostola je zas vsadená tabuľa s vyrytým textom: „Kristián Paluška chrám postavil, Krištof kardinál gróf Migazzi, jeho panujúci nástupca, novú vnútornú a vonkajšiu podobu so znamenitejším kultom zrekonštruoval, roku Krista 1785“
Kardinál daroval kostolu niekoľko vzácnych obrazov. Patrí medzi ne obraz Nanebovzatia Panny Márie z konca 17. storočia, ktorý dodnes visí nad hlavným oltárom. Kardinálovým darom kostolu bol pravdepodobne aj jeden zo štyroch obrazov motívu  Klaňania sa troch kráľov od významného antverpského maliara Abrahama Janssensa (*1575 +1632). Tri sa nachádzajú v katedrále Frankfurtu nad Mohanom, na zámku Sanssouci pri Postupime a v antverpskom Koninklijk Museum voor Schone Kunsten. Štvrtý z týchto takmer totožných exemplárov bol nájdený na fare v Zlatých Moravciach, odkúpený a reštaurovaný bojnickým múzeom, v ktorom sa nachádza doteraz. (4)

V obrazárni Bojnického zámku sa nachádza ďalší významný dar kardinála zlatomoraveckému kostolu. Ide o obraz Ukrižovanie s Máriou Magdalénou z roku 1727, ktoré sa tam dostalo z Hlohovca cez Erdődyovcov. (5)

Okrem toho dal kardinál Migazzi v roku 1792 vybudovať kostol v neďalekom Martine nad Žitavou. (6) Zlaté Moravce navštevoval hlavne cez leto. Posielal odtiaľ úradné listy a obežníky, z ktorých sa viaceré zachovali dodnes. (7)

1. januára 1793, teda 10 rokov pred svojou smrťou, dal kardinál Migazzi spísať svoj testament. Okrem úvodu, typického pre toto obdobie hlavne u cirkevného hodnostára odporúčajúceho sa Stvoriteľovi a vzývajúceho Matku Božiu a Michala Archanjela, sa v testamente nachádza aj to, komu má panstvo pripadnúť. Ak cisár nepovolí jeho pochovanie v Dóme sv. Štefana vo Viedni, tak si žiada byť pochovaný v Zlatých Moravciach. Určil, koľko omší sa má v zlatomoraveckom kostole konať na jeho účel. Predmety v inventári kaštieľa a drahými kameňmi zdobený kríž rádu sv. Štefana (8) , ktorý mu darovala Mária Terézia, sa majú dediť v rodine vždy na prvorodeného potomka. Dózu na tabak s portrétom Márie Terézie odkazuje svojej „milovanej neteri“ (manželke jeho prasynovca Krištofa Vincenta Antona- grófke Alojzii, rodenej Thürheimovej) a určil aj vykonávateľov závetu. (9)

Zomrel 14. apríla 1803 vo Viedni, vo veku 89 rokov. Pochovali ho, podľa jeho závetu, v Dóme sv. Štefana vo Viedni, za prítomnosti vysokých cirkevných hodnostárov a početného ľudu. Kvôli jeho konfliktom s cisárom sa pohrebu nezúčastnili zástupcovia cisárskeho dvora. (10)

Jeho hrob sa nachádzal pri hrobe cisára Ferdinanda III. (1637-1657), teraz sú však jeho pozostatky uložené v katakombách pod Dómom sv. Štefana označené erbom a stručným nápisom- CHRISTOPH CARDINAL MIGAZZI FŰRSTERZBISCHOF 1757-1803 (Krištof kardinál Migazzi arcibiskup 1757-1803). (11)

Súvisiace články: Kardinálsky klobúk v Zlatých Moravciach (1. časť)

Poznámky:

(1) BIELY, P. Milénium Tekova. Žiar nad Hronom : Aprint, 2005,  s. 42-45.

(2) TOMAJKO, M. História zlatomoraveckej farnosti. Zlaté Moravce: M- Print, 2003, s.  39.

(3) http://www.habsburg.estranky.sk/clanky/vyznamenania-a-rady-rakusko-uhorska/vyznamenania-a-rady-rakusko-uhorska.html; 27.1.2013, 19:53.

(4) PAPCO, J. Znovuobjavené dielo Abrahama Janssensa v Bojniciach. In Pamiatky a múzeá, 1997, roč. XLVI., č. 4, s. 46-49.

(5) PAPCO, J. Znovuobjavené obrazy v Bojnickom zámku. In Historická revue, 2008, roč. XIX., č. 6, s. 9.

(6) Videokazeta J. Em. kardinál Krištof Bartolomej Anton Migazzi, autor Tomajko,  M. Zlaté Moravce.

(7) TOMAJKO, ref. 2, s. 40.

(8) Civilný vysoký rád svätého Štefana = najvyššie civilne zaslúžené vyznamenanie, udeľoval sa za verejné zásluhy o štát a panovnícky dom. Bol založený v roku 1764 cisárovnou a kráľovnou Máriou Teréziou. Podľa ústavy rádu bol jeho veľmajstrom panujúci uhorský kráľ. Rád je prístupný iba šľachte, z radov dekorovaných nie sú vyčlenení príslušníci brannej moci. Rád má tri stupne: veľkokríž, komandérsky kríž a rytiersky kríž. Podľa http://www.habsburg.estranky.sk/clanky/vyznamenania-a-rady-rakusko-uhorska/vyznamenania-a-rady-rakusko-uhorska.html; 27.1.2013, 19:46.

(9) TOMAJKO, ref. 2, s. 40-41.

(10) TOMAJKO, M. História a pamätihodnosti okresu: Letné sídlo kardinála Migazziho. In Tekovské noviny, 2000, č. 22, s. 4.

(11) Videokazeta, ref. 6.

Použitá literatúra:
BIELY, P. Milénium Tekova. Žiar nad Hronom: Aprint s.r.o., 2005. 137 s. ISBN 80-968914-7-2.
PAPCO, J. Znovuobjavené dielo Abrahama Janssensa v Bojniciach. In Pamiatky a múzeá, 1997, roč. XLVI., č. 4, s. 46-49.
PAPCO, J. Znovuobjavené obrazy v Bojnickom zámku. In Historická revue, 2008, roč. XIX., č. 6, s. 7-9.
TOMAJKO, M. História a pamätihodnosti okresu: Letné sídlo kardinála Migazziho. In Tekovské noviny, 2000, č. 22, s. 4.
TOMAJKO, M. História zlatomoraveckej farnosti. Zlaté Moravce: M- Print, 2003. 150 s. ISBN 80-968987-8-7.Videokazeta J.Em. kardinál Krištof Bartolomej Anton Migazzi 20.10.1714- 14.4.1808, autor M. Tomajko.
Donačná listina na panstvo Zlaté Moravce pre kardinála Migazziho, Mestské múzeum Zlaté Moravce, Námestie Andreja Hlinku 1, Zlaté Moravce.
http://www.habsburg.estranky.sk/clanky/vyznamenania-a-rady-rakusko-uhorska/vyznamenania-a-rady-rakusko-uhorska.html;

Donačná listina...
Erb rodiny Miga...
Farský kostol s...
Kaštieľ rodiny ...
Kostol v Martin...
Obraz Klaňanie ...
Obraz Nanebovza...
Pamätná tabuľa ...

Share
© Veronika Janáková 22. február 2013
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12