Kardinálsky klobúk v Zlatých Moravciach (3. časť)

Krištof Bartolomej Anton Migazzi *20.10.1714 +14.4.1803

Zaujímavosti:

• Krištofov otec Vincent bol pobočníkom princa Eugena Savojského (*1663 +1736, jeden z najvýznamnejších vojvodcov v dejinách), často sa zdržiaval v Uhorsku a stal sa vládnym radcom v Insbruku. Zomrel, keď mal Krištof 8 rokov.

• Vo Váci Krištof Migazzi postavil domov pre anglické panny, ktoré boli vyhnané z Anglicka, lebo neprestúpili na anglikánsku vieru (založil ju v roku 1534 Henrich VIII. odtrhnutím od rímskokatolíckej cirkvi).

• Pri príležitosti návštevy Vácu cisárskym párom dal Krištof Migazzi vybudovať na hranici mesta víťaznú bránu. Traduje sa, že keď 18.8.1765 cisár František I. zomrel, jeho kamenný medailón na stene brány zasiahol blesk a spadol. V ten istý deň počas omše, ktorú slúžil Krištof Migazzi v Dóme sv. Štefana vo Viedni, spadol z vrcholu oltára kríž.

• V roku 1785 dal prestavať Rímskokatolícky farský kostol sv. Michala Archanjela v Zlatých Moravciach a sám ho 29.9.1785 konsekroval. Ďalšie prestavby uskutočnili v roku 1823 jeho potomkovia (resp. potomkovia jeho syna Antona Gašpara) a posledná prestavba chrámu bola uskutočnená v rokoch 1999-2000.

• V Zlatých Moravciach dal prestavať kaštieľ, vybudoval v ňom kaplnku a vyzdobil ju vzácnymi obrazmi a mobiliárom.

• Migazziho osobným lekárom bol Dr. Jakub Verníšek, ktorého ročná odmena bola 900 zlatých (po troch rokoch 950 zl.). Kardinál spolupracoval s ThDr. Karolom de Salbeckom (v roku 1776 sa stal spišským biskupom) a Jánom Antonom de Révayom (spišský biskup od roku 1788). Priatelil sa s grófom Antonom Grasalkovičom (jeho palác je dnes sídlom prezidenta Slovenskej republiky).

• Pri príležitosti svadby svojho syna, Leopolda II., mu Mária Terézia darovala diamantmi a smaragdami zdobený kríž Rádu sv. Štefana. (1)

• Počas svojho pôsobenia postavil alebo prestaval cca 100 kostolov a farských budov.

• Zomrel vo veku 89 rokov na mozgovú príhodu, pôsobil 52 rokov ako biskup a 46 ako arcibiskup Viedne. Pochovaný bol vedľa hrobu cisára Fridricha III. (*1415 +1493) za účasti cirkevných hodnostárov a početného ľudu. Cisárski hodnostári sa pohrebu nezúčastnili práve kvôli jeho konfliktom s cisárom Jozefom II. (Migazzi odmietal cisárove cirkevné reformy).

• Nad jeho hrobom bol zavesený červený kardinálsky klobúk, ktorý tam mal zostať kým nebude vymenovaný nový kardinál. Až po mnohých rokoch sa jeho nástupcom stal Otomar Rauscher, kardinál a viedenský arcibiskup v rokoch 1853-1875.

• Vo svojom testamente z roku 1793 uvádza, že jeho srdce má byť uložené v zlatomoraveckom kostole.

• Celý titul kardinála Migazziho znel: EMINENTISSIMUS AC CELSISSIMUS S.R.E. PRESBYTER CARDINALIS CHRISPOPH E COMITIBUS DE MIGAZZI DE WALL, ET SONNENTHURM, S.R.I. PRINCEPS, ARCHI- EPISCOPUS VIENNENSI, ECCLESIAE VACIENSIS ITERUM ANTISTES ECCLESIAE TRIDENTINAE, ET BRIXIENSIS CANONICUS CAPITULARI, INSIGNIS ORDINIS S STEPHANI REGIS APOSTOLICI MAGNAE CRUCIS EQUES, SAC. CAES. ET CAES. REG. APOSTOL. MAJESTATUM CONSILIARIUS ACTUALI INTIMO &C. &C. Preklad: Najvznešenejší a najvyšší svätej rímskej cirkvi kňaz, kardinál Krištof z grófov Migazzi z Wallu a Sonnenthurmu, svätého rímskeho kráľovstva knieža, arcibiskup viedenský, kostola vacovkého opäť predstavený, kostola tridénskeho a brixenského kapitulárny kanonik, čestného stavu rytier veľkého kríža apoštolského kráľa sv. Štefana, svätého cisárskeho a cisársko-kráľovského majestátu radca, aktuálne dôverný atď. atď.

• Osobný erb kardinála Migazziho s francúzskym štítom sa nachádza na priečelí kaštieľa v Zlatých Moravciach. V striebornom štvrtenom štíte je v prvom a štvrtom poli zlaté slnko, v druhom a treťom poli na modrom návrší stojí modrá cimburínovaná veža. Toto všetko je preložené strieborným modro lemovaným pravošikmým brvnom, ktoré je preložené troma pravošikmými zlatými ľaliami. Nad erbom spočíva koruna, z ktorej vyrastá strieborný dvojitý ďatelinkový kríž. Okolo štítu je zobrazená modro-zlatá reťaz nositeľa rádu sv. Štefana pozostávajúca z iniciál SS (svätý Štefan) a MT (Mária Terézia). Nad štítom sa nachádza červený kardinálsky klobúk s pätnástimi zlatými uzlami na pravej aj ľavej strane.

Súvisiace články:

Kardinálsky klobúk v Zlatých Moravciach (1. časť)

Kardinálsky klobúk v Zlatých Moravciach (2. časť)

Poznámky:
(1) Civilný vysoký rád svätého Štefana = najvyššie civilne zaslúžené vyznamenanie, udeľoval sa za verejné zásluhy o štát a panovnícky dom. Bol založený v roku 1764 cisárovnou a kráľovnou Máriou Teréziou. Podľa ústavy rádu bol jeho veľmajstrom panujúci uhorský kráľ. Rád je prístupný iba šľachte, z radov dekorovaných nie sú vyčlenení príslušníci brannej moci. Rád má tri stupne: veľkokríž, komandérsky kríž a rytiersky kríž. Podľa http://www.habsburg.estranky.sk/clanky/vyznamenania-a-rady-rakusko-uhorska/vyznamenania-a-rady-rakusko-uhorska.html; 27.1.2013, 19:46.

zdroj:
NAGY, I.- FRIEBEISZ, I. Magyarország Családai: Czimerekkel és Nemzékrendi Táblákkal. Pest: Kiadja Friebeisz I., 1860. 610 s.
TOMAJKO, M. História zlatomoraveckej farnosti. Zlaté Moravce: M- Print, 2003. 150 s. ISBN 80-968987-8-7.
VRTEĽ, L. Heraldická terminológia. Martin: Alfaprint s.r.o., 2009. 460 s. ISBN 978-80-970196-0-0.
TOMAJKO, M. 225. výročie prestavania rím.-kat. farského chrámu sv. Michala archanjela v Zlatých Moravciach. Tlmače: SB PRESS, 2010. 3s.
TOMAJKO, M. Spomienka na 290. výročie narodenia kardinála Krištofa Migazziho. In tekovské noviny, 2004, roč. XIV, č. 19, s. 4.
TOMAJKO, M. História a pamätihodnosti okresu: Letné sídlo kardinála Migazziho. In Tekovské noviny, 2000,

Zlaté Moravce n...