Komunikácie na hornom a strednom Požitaví v písomných stredovekých prameňoch

Komunikácie, či suchozemské alebo vodné, mali a dodnes majú nepopierateľný vplyv na vývoj a prosperitu území a regiónov. Ich rozvoj priamo súvisí s vývojom osídlenia. Komunikačné siete sa totiž výrazne podieľali na formovaní sídelnej štruktúry. Cesty zohrávali dôležitú úlohu v živote každého sídliska. Spojovali ho s inými sídlami, viedli k dôležitým miestam pre hospodársky a duchovný život sídliska: k poliam, k lesom, ku kostolom atď. Po komunikáciách boli do sídliska dovážané potrebné výrobky a z nej vyrobené produkty vyvážané. Stredoveká cesta nebola najpriamejšia a ani najkratšia spojnica medzi dvoma sídlami. Obchádzala aj najmenšie terénne prekážky a vyhýbala sa mokrému terénu v blízkosti vodných tokov. Cez pohoria a vodné toky prechádzala len na najvhodnejších miestach. Predovšetkým v nížinných oblastiach sa trasy ciest menili. V súčasnosti prebieha výstavba diaľnic, ktorá výrazne mení dopravnú sieť.

O existencii ciest vo včasnom stredoveku svedčia hlavne archeologické pramene, v menšej miere písomné. Vo vrcholnom a neskorom stredoveku sa hlavným zdrojom informácií stávajú zachované písomné pramene. Cesty sa v nich spomínajú predovšetkým pri metáciách pozemkov jednotlivých sídlisk. Z ich pomenovania môžeme určiť význam, ale aj aký povrch mali, prípadne na akú prepravu slúžili. Správy sa zmieňujú predovšetkým o významných diaľkových cestách. V listinách sa vyskytujú nasledujúce pomenovania: via (cesta), maxima via (najväčšia cesta), magna via (veľká cesta), via communis (verejná cesta), via publica (verejná cesta), via forensis (trhová cesta), via civilis (hradská), via castrensis (hradská), parva via (malá cesta), magna strata (krajinská cesta), semita (cestička), via arenosa (piesková cesta) atď. V prameňoch sú aj pomenovania podľa miest, kam smerovali.

Dôležitým komunikačným bodom na Požitaví, cez ktorý prechádzala cesta spájajúca Nitru a Hronský Beňadik a teda Ponitrie s Pohroním, boli dnešné Zlaté Moravce. V roku 1075 v dnešnom Hronskom (Svätom) Beňadiku (ecclesia sancti Benedicti) založil Gejza II. významný benediktínsky kláštor. V zakladacej listine sa spomína cesta (via civilis), ktorá asi viedla do Nitry. Pravdepodobne ide o komunikáciu, ktorá je uvedená v roku 1209 ako magna via, ktorá viedla z Chraštian (Herestien) do Hronského Beňadika a na ktorú sa pripájala cesta z Chyzeroviec (Hyzer). Táto cesta je zakreslená aj na mape Tekovského komitátu od S. Mikovíniho, ktorá vyšla v roku 1742 ako súčasť významnej práce Mateja Bela s názvom Notitia Hungariae novae historico geographica. Táto hlavná komunikácia je doložená aj pri darovaní dediny Jelenec v roku 1253 uhorským kráľom Belom IV. Ondrejovi, synovi Ivánka z rodu Hont-Poznanovcov. Ivánka a Ondrej boli zakladatelia rodu Forgáčovcov. V katastri dnešných Nemčinian existovala v stredoveku dedina Rohožnica (Rohosnicha). V roku 1284 sa uvádza pri jej ohraničení magna via smerujúca zo Zlatých Moraviec (Marouth) do Starého Tekova (Bars). V roku 1358 je tu opäť doložená. V Starom Tekove existoval komitátny hrad a obyvatelia jeho podhradia dostali v roku 1240 mestské výsady (suburbium castri de Bors). V listine je spomenutý aj tunajší trh. V blízkosti Starého Tekova existovali dve trhové dediny Štvrtok (Chuturtekhel) a Sobota (Zombothel). Vyberalo sa tu mýto a existoval most. Do Tekova smerovala z Ostrihomu dôležitá cesta popri Hrone. Trasa cesty zo Zlatých Moraviec do Starého Tekova viedla cez Čierne Kľačany (Kelechen) a Nemčiňany (Nempchen). Svedčí nám o tom záznam z roku 1327 o ceste medzi týmito dedinami, ktorá sa nazývala Čákyho cesta - Chakyut. Z Nemčinian s veľkou pravdepodobnosťou smerovala cesta aj do Kozároviec, kde sa napájala na hlavnú komunikáciu pozdĺž Hrona. Na túto komunikáciu sa napájala cesta via veterus (stará cesta) z Vrábeľ (Verebel) do Nevidzian (Nueg), ktorá sa spomína v roku 1265 pri popise hraníc Horného Ohaja (Aha).

Vráble boli ďalším dôležitým dopravným uzlom a obchodným centrom na Požitaví. Sem viedla druhá hlavná cesta z Nitry smerom na Starý Tekov a Levice. V roku 1274 sa uvádza pri popise hraníc Chraštian (Harastan) ako magna via cez Klasov (Kaluz) do Vrábeľ (Werebel). Následne pokračovala cez Telince, Čifáre a Veľký Ďur do Starého Tekova. Takto je to zakreslené na spomínanej mape Tekovského komitátu. Na tejto mape však komunikácia z Nitry ide cez Paňu a nie Klasov. Okrem týchto hlavných ciest v prameňoch nachádzame zmienky o regionálnych spojoch. Z roku 1360 je zmienka o verejnej ceste medzi Volkovcami (Wolkouch) a zaniknutou dedinou Čitáre (Chytar), ktorá ležala v katastri dnešných Kozároviec. V roku 1275 sa pri opise beladického chotára uvádza cesta do Slažian (Zelezen).

Literatúra:
FEJÉR, G. (ed.): Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus VIII/ 2. Budae 1832.
GYŐRFFY, G.: Az Árpád-kori Magzarország történeti földrajza I. Budapest 1963.
IVANIČ, Peter. Cestná sieť na území dnešného Slovenska v stredoveku. Príspevok k metodike. In: Acta Nitriensiae. 9. Nitra 2007.
IVANIČ, P.: Komunikácie na Pohroní v období stredoveku. Historický časopis 53, č. 4, 2005, s. 617-632.
KNAUZ, N.(ed.): Monumenta ecclesiae Strigoniensis II. Strigonii 1882.
MARSINA, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. Bratislava 1971.
MARSINA, R. (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. Bratislava 1987.
MIKOVINY, S.: Mappa comitatus Barsiensis. In: BEL, M.: Notitia Hungariae novae historico geographica IV. Viennae Austriae 1742.
MONUMENTA ECCLESIAE STRIGONIENSIS IV. Strigonii-Budapestini 1999.
NAGY, E.: Codex diplomaticus Hungariae Andegavensis (Anjoukori okmánytár) II. Budapest 1879.
SLIVKA, M.: Rekonštrukcia cestnej siete na Slovensku (Súčasný stav bádania a jeho perspektívy). In: Archaeologica Historica. 21. Brno 1996, s. 259-275.