Machulince, lanovka

V cestovnom poriadku bývalej ČSAD, SAD i súčasnej verejnej autobusovej dopravy na linke Zlaté Moravce – Jedľové Kostoľany (Veľká Lehota) je uvádzaná zastávka „Machulince, lanovka“. V okolí zastávky žiadnu lanovku nenájdete a málokto z mladších by vám vedel poskytnúť akú, takú informáciu. Po lanovke nezostalo stopy. Známy, je ešte huntík – kovová korba (vozík) kolieskami zavesená na nosnom lane lanovky a ťahaná ťažným lanom, slúžiaca na prepravu materiálu (piesok, štrk, kameň). Známy je medzi priaznivcami regionálneho futbalu ako bojový pokrik Machulinčanov: „Huntík do toho!“

Autentické záznamy o výstavbe nákladnej lanovky prepravujúcej vyťažený a spracovaný kameň z kameňolomu Obyce na železničnú stanicu v Topoľčiankach sú v Pamätnej knihe obce Machulince, zapísané v roku 1936: „Legiolom v Obyciach stavia lanovku k stanici Topoľčianky. Lanovka vedie cez chotár obce Machulince. Ministerstvo verejných prác vyhlásilo tento podnik za všeužitočný a povolilo vyvlastnenie pozemkov. Zainteresovaní sa zdráhajú vypustiť pozemky. Spor trvá. Ponevač zainteresovaní sa postavili na odpor, vyvlastnenie sa konalo za asistencie četníckej. Predsa sa našli horkokrvní a vzdorovali četníkom. Budú oznámení súdu. Výtržníci pri vyvlastňovaní pôdy pod lanovku boli po jednom pokutovaní peňažnou pokutou.“
Výstavbu tejto lanovky, ale aj ďalších ( v Hronskom Beňadiku, Žiari nad Hronom, ...) financovala Banka československých légii, neskôr premenovaná na Legiobanku.

Spor s vyvlastnením pôdy trval do roku 1937. V kronike je zapísané: „Komisia Legiolomu vyplatila zainteresovaným za vyvlastnený pozemok. Obec Machulince mala dostať tisíc korún.“
Uvedenie sporu (zabratia pôdy)do právneho stavu sa po vyplatení náhrady ukončilo v Katastri nehnuteľnosti zápisom do pozemnoknižnej vložky na stranu „Ťarchy“ dotknutých parciel: „Podľa zmluvy o zriadenie služobnosti, vystavenej v Zlatých Moravciach dňa 3.marca 1937.vkladá sa právo služobnosti postaviť stĺp pre lanovú dráhu s právom prístupu k tomuto stĺpu na dobu trvania lanovky pre firmu Legiolom s r.o. v Bratislave.“
S výstavbou lanovky sa uskutočnila aj elektrifikácia kameňolomu: „V mesiaci apríli (1936) Juhoslovenská elektráreň v Komárne vyvlastnila a vymerala trať elektrického vedenia do Legiolomu obyckého. Každý majiteľ pozemku obdržal slušnú sumu za zasadené stĺpy. V mesiaci máji bola práca prevedená a 20.000 voltový prúd prechádza vo vedení. Bubnovaním bolo vyhlásené, aby sa každý varoval dotknúť sa elektrického vedenia.“

Na začiatku 60. rokov sa začalo prejavovať stále častejšie opotrebovanie nosných lán. Trhali sa a huntíky s veľkým rachotom padali na zem. Častá poruchovosť a rozmáhajúca sa autodoprava ukončili činnosť lanovky. Lanovku rozobrali, odstránili, časom aj betónové pätky v poli.
Lanovka stavaná v čase svetovej hospodárskej krízy priniesla do nášho kraja nové technológie, zamestnanosť, využitie domácich prírodných zdrojov. Bola to dobrá investícia pre Legiobanku i naše okolie.