Najvýznamnejšie gazdovské rody v 18. storočí v Topoľčiankach

Sedliak, t. j. osoba disponujúca pluhom, bol vo feudalizme základným článkom výroby potravín. Vlastnil dom, ťažný dobytok a mal dedičné právo obrábať urbársku pôdu. Potraviny boli veľmi vzácne. Platilo pravidlo, že “bohatý bol ten, kto sa dosýta najedol“.

Prvé podrobné daňové súpisy roľníkov po tureckých vojnách a kuruckých povstaniach pochádzajú z rokov 1720 – 1726. V Topoľčiankach žilo vtedy 62 gazdovských rodín a richtárom bol Andrej Orolín. Z daňových súpisov sa dozvedáme, že po štyri kusy ťažných volov vlastnili, okrem richtára, aj Mathias Mesko, Andrej Šarkan a Joanes Habayi. Michal Csepecz vlastnil tri kusy. Najväčším hospodárom v Topoľčiankach bol však Vavrinec Lukács. Bol hlavou veľkej rodiny, mal na seba vedených osem dospelých členov domácnosti, t.j. bratov, švagrov a detí nad 15 rokov. Vlastnil 6 ks záprahového dobytka a dorobil úctyhodných 78 q obilia !!! Rodina richtára Orolína dopestovala 54 q, J. Habayia 40 q, M. Mesku 29 q, atď. Chovu oviec sa vo väčšom venovali len rodiny Haspra a Antal (po 30 kusov). Vinohrady boli vtedy veľmi spustnuté a preto víno bolo zdanené iba u niektorých rodín. Zdá sa, že prví, ktorí v Topoľčiankach prikročili k obnove vinohradov , boli richtár Orolín a rodiny s menom Mesko, Števula a Paulík. Zaujímavosťou týchto daňových súpisov je daň z varenia piva. V Topoľčiankach nie je uvádzaná jednotlivo podľa rodín, ale iba jedinou položkou pre celé mesto. Nasvedčuje to tomu, že varenie piva sa tu organizovalo centrálne, t.j. v zemepanskom pivovare.

V daňovom súpise z roku 1746 zaznamenávame v Topoľčiankach už konsolidovanejší obraz hospodárskeho života vtedajších obyvateľov mesta. Tridsaťpäťročné obdobie mieru po poslednom protihabsburgskom povstaní prinieslo svoje ovocie. Najväčšiu výmeru pôdy obhospodaruje Štefan Lukács (11,5 ha), po ňom nasleduje Štefan Králik (9,24 ha), ďalej po 7,5 ha obhospodarujú Andreas Haspra a Juraj Orolín, po 7 ha richtár Mikuškin a Raffai a po 6 ha sú to mená Mesko, Stevulja a Horváth. Bývalý richtár Andrej Orolín už nie je aktívnym roľníkom. Vo vyššom veku ho nachádzame iba pri chove včiel.

V ďalšom súpise z roku 1763 je v Topoľčiankach badať, že väčšie, majetnejšie rodiny už delia svoj majetok a začínajú hospodáriť samostatne. Takýto rozpad roľníckej veľkorodiny sa v Tekove stáva bežným javom. Veľmi však teší, že Topoľčianky, aj štyridsať rokov po odchode stoličných úradov do Zlatých Moraviec, sú v tomto súpise označené ako mesto „Oppidum Kiss Tapolcsán“. Naďalej zostávajú jedným zo štyroch okresných miest Tekovskej stolice, popri okresoch Vráble, Levice a Oslany. Dnes je už veľmi ťažké si predstaviť, že podľa daňových súpisov chýbali v Topoľčiankach až do šesťdesiatych rokov 18. storočia také charakteristické priezviská ako Bielik, Čepček a Zlatňanský. Objavujú sa tu až neskôr, koncom osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia.

Dobový pohľad n...