Osada zvaná Pata
Neďaleko obce Čifáre sa nachádza chotár, ktorý miestni ľudia nazývajú Pata. V stredoveku tu stála osada, dnes po nej niet žiadnej stopy. Pata je v súčasnosti známa skôr ako vychýrený poľovný revír – bažantnica.
Praveké osídlenie tohto územia dokazujú nálezy neďaleko súčasnej horárne zo staršej doby železnej. Takisto je doložené včasnostredoveké a stredoveké osídlenie po oboch stranách cesty vedúcej do horárne Pata. Profesor Bátora o osade Pata napísal: „Pravdepodobne v okolí horárne Pata a na východnom konci údolia, kde sa teraz nachádza veľká poľná studňa obložená kameňmi, sa rozprestierala zaniknutá osada PATAYI“.
O Pate sa môžeme dočítať aj v známej monografii Tekovskej župy z roku 1902, v ktorej vrábeľský hlavný slúžny Alexander Dilles, napísal nasledovné: "Dve náleziská v údolí rieky Žitava sú výnimkou: z nich jedno leží v katastri obce Čifáre, ide o zvlnený reliéf nazvaný „Bomha – údolie“. Tu boli objavené predmety z obsidiánu spolu s pozostatkami kostí pravekých cicavcov a chordátov, spolu s popolom, s úlomkami keramiky, ktorá bola vyrobená z drsnej hliny a je nemožné nájsť na nej stopy ornamentov. Druhé z týchto nálezísk je ešte zaujímavejšie a ide o lokalitu Zemný hrad vo Vrábeľskom okrese...".
Doposiaľ najstaršia zachovaná písomná správa o osade Pata pochádza z roku 1321. Šľachtici z Veľkého Ďura Mike zvaný Bok, Pobor a Ivanka synovia Miku využili prítomnosť kráľa Karola Róberta v Leviciach a začiatkom septembra roku 1321 ho požiadali, aby im udelil 2 majetky zvané Poghy a Mohy (Mochovce), ktoré predtým patrili Aladárovi. Ten však zomrel bez dedičov a jeho majetky podľa zaužívanej obyčaje pripadli kráľovi. Karol Róbert poveril, aby Nitrianska kapitula ako hodnoverné miesto spolu s kráľovým poverencom Jánom de Zylvakoz uviedli spomínaných šľachticov z Veľkého Ďura do dedičného vlastníctva spomínaných majetkov. Nitrianska kapitula spoločne s kráľovským poverencom dňa 19. septembra 1321 vykonali obchôdzku chotárov spomínaných majetkov a voviedli do ich držby Mikeho zvaného Bok, ako aj Pobora a Ivanku, synov Miku z Veľkého Ďura. Pritom sa uvádza, že darované majetky sa nachádzali v susedstve obdarovaných, ďalej medzi pozemkovými majetkami synov Keneza a v susedstve majetkov ostrihomských križiakov, čo dnešnú osadu Pata jednoznačne stotožňuje s lokalitou Poghy z roku 1321.
Neskôr o osade Pata nemáme žiadne písomné správy. V roku 1527 sa uvádza ako spustnutá. Až v roku 1673 sa uvádza v listinných prameňoch nasledovné: Usadlosť Pata patrila ostrihomskému timaru. Patiansku pôdu obrábali obyvatelia Čifár, platili Turkom daň 1200 akče. Okrem Paty sa v uvedenom súpise spomína aj akási samota Molnaros, ktorá platila daň 400 akče, bola situovaná niekde smerom na Mochovce. Takisto sa spomína aj Malý hon z daňou 665 akče. Ten bol situovaný smerom na Veľký Ďur. Samota Molnaros bola vlastne mlynárska usadlosť. Nachádzala sa blízko potoka, pravdepodobne v časti, kde sa dnes nachádza rybník a za tureckých čias sa v nej nachádzal menší lokálny mlyn. Samotu Malý hon môžeme lokalizovať v smere Čifáre – Pata, tam kde začína les.
Na východnom konci údolia, v ktorom osada Pata ležala, ako sme v úvode spomínali, je studňa obložená kameňmi, s priemerom okolo 100 cm. Asi 1,5 kilometra na sever od tejto polohy, na vyvýšenine porastenej lesom sa dodnes zachoval miestny názov Pustý kostol. V roku 1970 sa našli úlomky tehál, kameňov a hrudiek malty, ktoré dokladajú zaniknutý stredoveký kostol. Veľká plocha kameňov pripomínajúce náhrobné kamene sa nachádzajú na okolí. Nie je vylúčené, že tu môže ísť o kostol s cintorínom, ktorý patril tejto zaniknutej dedine.
V súčasnosti je Pata predovšetkým známa svojím poľovníckym kaštieľom umiestneným v Prírodnej rezervácii Patianska cerina. Nachádza sa tu bažantnica, ktorá je súčasťou poľovného revíru Čifáre – Pata. V tomto revíre poľovali len nedávno významné svetové osobnosti, tak napríklad: švédsky kráľ Karol XVI. Alebo španielsky princ, lichtenštajnské knieža či ďalší príslušníci rodu Habsburgovcov.
©
Ľuboš Trubíni
23. január 2011
Praveké osídlenie tohto územia dokazujú nálezy neďaleko súčasnej horárne zo staršej doby železnej. Takisto je doložené včasnostredoveké a stredoveké osídlenie po oboch stranách cesty vedúcej do horárne Pata. Profesor Bátora o osade Pata napísal: „Pravdepodobne v okolí horárne Pata a na východnom konci údolia, kde sa teraz nachádza veľká poľná studňa obložená kameňmi, sa rozprestierala zaniknutá osada PATAYI“.
O Pate sa môžeme dočítať aj v známej monografii Tekovskej župy z roku 1902, v ktorej vrábeľský hlavný slúžny Alexander Dilles, napísal nasledovné: "Dve náleziská v údolí rieky Žitava sú výnimkou: z nich jedno leží v katastri obce Čifáre, ide o zvlnený reliéf nazvaný „Bomha – údolie“. Tu boli objavené predmety z obsidiánu spolu s pozostatkami kostí pravekých cicavcov a chordátov, spolu s popolom, s úlomkami keramiky, ktorá bola vyrobená z drsnej hliny a je nemožné nájsť na nej stopy ornamentov. Druhé z týchto nálezísk je ešte zaujímavejšie a ide o lokalitu Zemný hrad vo Vrábeľskom okrese...".
Doposiaľ najstaršia zachovaná písomná správa o osade Pata pochádza z roku 1321. Šľachtici z Veľkého Ďura Mike zvaný Bok, Pobor a Ivanka synovia Miku využili prítomnosť kráľa Karola Róberta v Leviciach a začiatkom septembra roku 1321 ho požiadali, aby im udelil 2 majetky zvané Poghy a Mohy (Mochovce), ktoré predtým patrili Aladárovi. Ten však zomrel bez dedičov a jeho majetky podľa zaužívanej obyčaje pripadli kráľovi. Karol Róbert poveril, aby Nitrianska kapitula ako hodnoverné miesto spolu s kráľovým poverencom Jánom de Zylvakoz uviedli spomínaných šľachticov z Veľkého Ďura do dedičného vlastníctva spomínaných majetkov. Nitrianska kapitula spoločne s kráľovským poverencom dňa 19. septembra 1321 vykonali obchôdzku chotárov spomínaných majetkov a voviedli do ich držby Mikeho zvaného Bok, ako aj Pobora a Ivanku, synov Miku z Veľkého Ďura. Pritom sa uvádza, že darované majetky sa nachádzali v susedstve obdarovaných, ďalej medzi pozemkovými majetkami synov Keneza a v susedstve majetkov ostrihomských križiakov, čo dnešnú osadu Pata jednoznačne stotožňuje s lokalitou Poghy z roku 1321.
Neskôr o osade Pata nemáme žiadne písomné správy. V roku 1527 sa uvádza ako spustnutá. Až v roku 1673 sa uvádza v listinných prameňoch nasledovné: Usadlosť Pata patrila ostrihomskému timaru. Patiansku pôdu obrábali obyvatelia Čifár, platili Turkom daň 1200 akče. Okrem Paty sa v uvedenom súpise spomína aj akási samota Molnaros, ktorá platila daň 400 akče, bola situovaná niekde smerom na Mochovce. Takisto sa spomína aj Malý hon z daňou 665 akče. Ten bol situovaný smerom na Veľký Ďur. Samota Molnaros bola vlastne mlynárska usadlosť. Nachádzala sa blízko potoka, pravdepodobne v časti, kde sa dnes nachádza rybník a za tureckých čias sa v nej nachádzal menší lokálny mlyn. Samotu Malý hon môžeme lokalizovať v smere Čifáre – Pata, tam kde začína les.
Na východnom konci údolia, v ktorom osada Pata ležala, ako sme v úvode spomínali, je studňa obložená kameňmi, s priemerom okolo 100 cm. Asi 1,5 kilometra na sever od tejto polohy, na vyvýšenine porastenej lesom sa dodnes zachoval miestny názov Pustý kostol. V roku 1970 sa našli úlomky tehál, kameňov a hrudiek malty, ktoré dokladajú zaniknutý stredoveký kostol. Veľká plocha kameňov pripomínajúce náhrobné kamene sa nachádzajú na okolí. Nie je vylúčené, že tu môže ísť o kostol s cintorínom, ktorý patril tejto zaniknutej dedine.
V súčasnosti je Pata predovšetkým známa svojím poľovníckym kaštieľom umiestneným v Prírodnej rezervácii Patianska cerina. Nachádza sa tu bažantnica, ktorá je súčasťou poľovného revíru Čifáre – Pata. V tomto revíre poľovali len nedávno významné svetové osobnosti, tak napríklad: švédsky kráľ Karol XVI. Alebo španielsky princ, lichtenštajnské knieža či ďalší príslušníci rodu Habsburgovcov.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43