Pamätná kniha obce Machulince

Vláda Československej republiky sa od svojho vzniku snažila presadiť písanie obecných kroník, s účelom zachovania miestnych dejín pre informáciu a poučenie budúcich generácii. Nariaďoval to zákon o pamätných knihách č. 8O/1920.
Špecifické nariadenie o vedení pamätných kníh obecných (kroník) vzhťahujúce sa na Slovensko vyšlo ako Vládne nariadenie zo dňa 17. novembra 1932. A tak, pred osemdesiatimi rokmi koncom zimy pošta doručila každej slovenskej obce balíček. Bola v ňom kniha s pevnou modrou väzbou, portrétom prezidenta Tomáša Garriqua Masaryka na titulnej strane a s čistými listami.
“Pamätná kniha obce Machulince, založená v roku 1933” začína takto:
Machulince

Kronikár o sebe
“Uznesením ob. zastupiteľstva zo dňa 1. septembra 1932 bol som ja Jozef Vokurka, správca školy v Machulinciach ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie ujal som sa dňa 1. sept. 1932.
Narodil som sa v Lučenci, dňa 17. sept. 1891 a po absolvovaní učit.(učiteľského) ústavu v Lučenci dňa 22. júna 1911 stal som sa učiteľom, v Opatovciach n/Žit. dňom 4. X. 1911. Z Opatoviec som nastúpil voj. službu v B. Bystrici v r 1913. Prekonal som svet. válku, dvakrát som bol ranený, tretíkrát dňa 28. júla 1916 som upadol do zajatia pri Lúcku (?) a prez Kiev – Tula – Ulfa – Omsk – Krasnojarsk – Irkutsk – Mandžuria – Chabrín som sa dostal do Chabarovska. Ztadial nás odviezli v r. 1918 späť do Samary a o niekoľko dní sme sa znovu vrátili do Petropavlovska pri Omsku, kde sme prežili urputný boj Československých légii s bolševikmi. V r. 1919 som sa vrátil do Nikols Uncirisi a ďalej do Vladivostoku odtiaľ na americkej lodi “Prezident Grant” (19 000 t) som sa vrátil s čsl. Légiami čo repatrian cez Hongkong – Singapure – Colomlo – Suez – Port Said – Terst do vlasti 13. okt. 1920.
Zaujal som miesto učiteľské v Opatovciach a 1. sept. 1922 som bol zvolený za učiteľa v Machulinciach, kde po dnešný deň učinkujem.”