Pôvod názvu obce Fýš - Trávnica
Krátky slovník slovenského jazyka vysvetľuje pojem „trávnica“ ako ľudová pieseň tematicky súvisiaca s prácou pri kosení lúk, ďalší význam je plachta na nosenie trávy, prípadne druh jahody rastúcej v tráve. Sú tieto definície skutočne jediné a pravé, alebo by sa trávnica dala vysvetliť aj inak? Slovo stačí napísať ako vlastné meno s veľkým začiatočným písmenom a už sa pojem zo sémantického hľadiska mení. Takto by sa dala „Trávnica“ definovať na základe Vlastivedného slovníka miest a obcí Slovenska ako obec rozprestierajúca sa na Pohronskej pahorkatine a územnosprávnym členením patriaca do okresu Nové Zámky. Má 1203 obyvateľov (údaj z roku 2004) a prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1075. Naoko postačujúce informácie. No fakt, že Trávnica je „Trávnicou“ iba od roku 1948, poukazuje na to, že obec nedostala svoje pomenovanie preto, lebo sa tam často spievali piesne, trávnice. Vlastivedný slovník taktiež uvádza, že pôvodný názov obce bol Fíš (s malými obmenami mäkkej a tvrdej samohlásky). Na tento pojem však KSSJ vysvetlenie nemá, vyžaduje si teda zo sémantického a etymologického hľadiska hlbší výskum.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1075, keď uhorský kráľ Gejza I. vydáva darovaciu listinu pre opátstvo v Svätom Beňadiku. Obec figuruje pod názvom FIUS.
V publikácii vydanej v roku 1995 pri príležitosti 920. výročia obce sa autor Štefan Ürge zaoberá pôvodom vzniku názvu. Uvádza 3 verzie možného výkladu, vychádza z knihy dr. Reisziga: Baršvármegye története (História Tekovskej župy), kde súdiac podľa mena „Fuss“, Trávnicu vraj založili Maďari. V pápežskej listine sa názov obce uvádza ako „Fus“, čo by sa dalo z maďarčiny preložiť ako „trávnatá oblasť“, prípadne variant s dvomi spoluhláskami s, teda „Fuss“, čo zasa znamená „bež!, utekaj!“.
Ako ďalší možný výklad uvádza Š. Ürge možnosť, že bola obec pôvodne pomenovaná podľa staroslovienskeho „Lúčna“. Tento istý názov mal aj potok, Lúčny potok, pretekajúci obcou, dnes Liska. Taktiež sa odvoláva na názvy chotárnych častí, Široké, Krásna, Berovec, ktoré jasne naznačujú, že obec skutočne založili a obývali Slovania.
Tretiu verziu, založenú na možnosti, že obec dostala meno od zemepána – zakladateľa, sám autor vyvracia pretože zvyčajne si majitelia dávali prímenie „z Fíša“ (Ján a Peter z Fíša /1313/, Tomáš z Fíša /1321/ ...). Ďalej sa autor odvoláva na uhorských pisárov, ktorí pri prepisovaní do latinčiny a maďarčiny, prispôsobovali slová konkrétnemu jazyku. Tak sa mohlo aj stať s pôvodným názvom „Lúčna“, ktorý bol najskôr preložený do maďarčiny, a potom prispôsobený latinčine na pojem „Fyus“. Túto možnosť však autor dopĺňa faktom, že trávnatých plôch a lúk je v okolí Trávnice veľmi málo, čím fakticky svoje predošlé tvrdenia vyvracia.
Dr. Ján Stanislav, vo svojej publikácii Slovenský juh v stredoveku tvrdí, že územie medzi riekami Žitavou, respektíve Nitrou a Hronom bolo miesto osídlené Slovákmi už v 10. storočí. Dosvedčujú to názvy s nosovkou, tu je: Rendva (maď Rendve), očividne z pôvodného Redava (Rendwe 1299/ 1324), dnes Radava a Senča zo *Svętuša(1156), dnes Podhájska. Pri Fýši je samota Dombóc< *Dobovьcь; na juhu je pole Luh<*logъ s="" denazaliz="" ciou="" a="" h="" to="" znamen="" e="" sa="" vo="" f="" i="" v="" x="" storo="" usadili="" ma="" ari="" ale="" susednej="" lokalite="" ost="" vali="" slov="" ci="" alej="" prevzali="" n="" zov="" nosovkou="" uchovali="" ho="" dodnes="" span="">
Po rozpade Veľkej Moravy sa Maďari ako kočovný národ usadili v už obývaných osadách. Od pôvodného obyvateľstva prevzali mnohé zvyky a pomenovania. Tým vieme odpovedať na viacero otázok. Po prvé: prečo sa Maďari usadili vo Fýši a v okolitých obciach nie? Pretože v čase sťahovania maďarského národa na naše územie bol Fýš v širokom okolí jedinou existujúcou osadou. Ako pekný príklad vzájomného vplyvu v jazykovej rovine nám poslúži už spomenutý Dombóc. Slovanský pôvod vysvetlil už J. Stanislav, no za zmienku stojí aj to, že po odčlenení koncovky –óc nám zostane podoba „domb“, teda kopec po maďarsky. Z toho vyplýva, že keď Maďari na prišli územie vtedajšej obce Fýš, názov Dombóc už existoval, Maďari ho prevzali a vo svojej slovnej zásobe ho používajú ako všeobecné pomenovanie dodnes. Názov Luh je maďarského pôvodu vďaka prítomnosti konsonantu h. Toto pomenovanie teda muselo vzniknúť v období, keď tu už mali Maďari silnejší vplyv. Na druhej strane je v kronikách spomenutá osada Berolch(1256), neskoršie pomenovania Borolch, Borolk(1264 ) pochádzajúce zo slovanského *Berovec, *Berovc, čo by mohlo viesť k dohadu, že v polovici XIII. storočia boli maďarskí prisťahovalci buď tak zžití so slovenským obyvateľstvom, alebo boli v značnej menšine, že vznikali a používali sa slovenské pomenovania.
V živej slovnej zásobe miestnych občanov sú dodnes chotárne názvy ako Zobor, Šibenica, Dolinky, Vŕšky, Leština, Tehelňa, ktoré jednoznačne potvrdzujú slovanský pôvod a sú motivované buď charakteristickou črtou využitia ako napríklad Kapustnice, prípadne motivácia z hľadiska majiteľa pozemku ako napríklad Farské role. Ďalej sa tu vyskytujú názvy s typicky maďarským pôvodom ako Tetveš (všivavý), Kakaš (kohút), Funduš (záhrada). Tieto názvy sú tiež motivované charakteristikou danej oblasti.
Už spomenutý potok Liska je zaujímavý tým, že je z etymologického hľadiska vyložený tromi rôznymi výrazmi: Lúčny potok, Ľubenský potok a Lulanský potok. Variant Lúčny potok použil Š. Ürge v publikácii Trávnica, no ako som už uviedla, samotný autor toto tvrdenie vyvrátil vetou, že v okolí Trávnice je trávnatých plôch málo. Pojem Ľubenský potok sa nachádza vo Vlastivednom slovníku miest a obcí Slovenska, no z etymologického hľadiska je isté iba to, že je slovanského pôvodu, pravdepodobne zo slova ľúbiť. Najpravdepodobnejší je tretí výraz Lulanský potok, podložiť by sa to dalo tým, že preteká katastrálnym územím obce Lula, ktorá susedí s Trávnicou. Ďalej sa pri odbočke do obce Podhájska do Lisky vlieva Bešiansky potok, ktorý mnohí mylne nazývajú Liskou možno aj vďaka tomu, že pramení neďaleko kolónie zvanej Liska pri obci Iňa.
Záver
Hoci prvá písomná zmienka o Fíši, Trávnici pochádza až z XI. storočia, nálezy pohrebísk z obdobia nitrianskeho kniežatstva dosvedčujú, že na území obce žili slovanské kmene už skôr. V čase migrovania maďarských kočovníkov, tu už Slovania boli. Pomenovanie Fíš je teda maďarského pôvodu, no v priebehu storočí značne poslovenčené. Význam, či už súvisiaci s trávou alebo s imperatívom slova bežať, ostáva dohadom. Určite však svedčí o vzájomnom súžití a silnom vplyve dvoch národov.
Pohľad na Trávn...
Použitá literatúra a pramene:
ÜRGE, Štefan a kol.: Trávnica. Bratislava, Liečreh. 1995, ISBN 80-967383-1-3
STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I.. Bratislava, národné literárne centrum, Dom slovenskej literatúry. 1999, ISBN 80-88878-49-7
GUNDA, Ladislav a kol.: Okres Nové Zámky. Bratislava, Obzor. 1992, ISBN 80-215-0147-2
ZRUBEC, Laco: Radava. Bratislava, KARTPRINT. 1997. ISBN 80-88870-05-4
Vlastivedný slovník miest a obcí Slovenska.
Krátky slovník slovenského jazyka.
http//:www.travnica.sk
http//:www.besa.sk
http//:atlas.sk/mapy
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43