Pranier v Topoľčiankach

Stĺp hanby nazývaný aj pranier stál v mnohých mestách a mestečkách. Umiestnený bol na takom mieste, kadiaľ chodilo najviac ľudí.

Pranier v Topoľčiankach pochádza z roku 1590, vtedy ho dal postaviť Ján Topoľčiansky (1565 – 1598). Pôvodne stál pred župným domom, odkiaľ bol v roku 1659 premiestnený pred poštu, ako to vidíme aj na fotografii. Ján Topoľčiansky tvrdo trestal poddaných za neposlušnosť, či za iné previnenia proti šľachte a pánom. Odsúdený poddaný bol reťazami a železnou obručou okolo krku pripútaný k stĺpu hanby na dobu, ktorú určili vtedajší páni. Nebrali ohľad na horúce slnko, ani na tuhé mrazy, dážď alebo sneh. Odsúdený tak trpel nielen hanbou, ale aj bolesťou, ktorú pociťoval na pranieri.

Pranier v Topoľčiankach bol postavený v období, keď boli sídlom Tekovskej župy. Ján Topoľčiansky bol najprv tekovským podžupanom a od roku 1578 tekovským hlavným županom. V knihe Topoľčianky od Štefana Čepčeka je Ján Topoľčiansky označený ako surovec a pranier je dokladom jeho brutality a skutočnej povahy. Tých, ktorí sa nechceli podvoliť ani na dereši ani na pranieri, zatváral do mučiarne. Známy je aj prezývkou Turkobijca, ktorú získal v roku 1593, kedy stál na čele protitureckých bojovníkov pri Nových Zámkoch, pri Komárne a v mnohých ďalších bitkách. Keď 29.septembra 1594 v boji padli pod ním tri kone, vytrval, až kým nebol ťažko ranený.

V septembri 1595 ho v mestečku Kerestes pri Jágri zajali. Podarilo sa mu utiecť a s podlomeným zdravím sa vrátil do Topoľčianok. Zomrel 1.augusta 1598. Podľa správy veľprerošta Teledyho si miesto posledného odpočinku vybral Ján Topoľčiansky sám. Bolo to pod veľkou košatou lipou, ktorá stála pred pôvodným gotickým kostolíkom. O krátky čas po jeho smrti zomrela aj jeho manželka Zuzana. Ich deti Pavol a Ilona dali do steny vtedajšieho gotického kostola vložiť reliéf s portrétom ich otca.

Rozporuplná osobnosť , ktorej odvaha bola využitá v podobe chrabrosti v boji proti Turkom, začo po ňom zostal v Topoľčiankach reliéf, ktorý bol zo starého gotického kostola prenesený aj do nového farského kostola, kde je dodnes.
Po jeho krutosti voči poddaným zasa zostala na neho spomienka v podobe praniera. Pôvodný pranier bol umiestnený v depozite a jeho kópia má v súčasnosti dôstojné miesto v strede obce ako spomienka na dávnu minulosť.

Súvisiace články: Pikantná história

Použitá literatúra: Štefan Čepček – Topoľčianky, Tatran Bratislava 1983.

Foto: Ondrej Valach (3) a reprofoto z knihy P.Hudíka - Topoľčianky