Rákocziovci v Topoľčiankach (1. časť)
Dominantnou stavbou Topoľčianok je kaštieľ, ktorý súčasnú podobu nadobúdal postupne. O vzniku pôvodnej pevnosti nie sú presné údaje. Niektorí historici usudzujú, že už okolo roku 1030 sa tu nachádzala kráľovská colnica na soľnej ceste z Wieliczky do Ostrihomu. Archeologickým výskumom, ktorý sa na nádvorí kaštieľa konal na konci 20.storočia, bolo zistené osídlenie tejto lokality od 6. stor. n. l.. Dokazujú to aj mnohé archeologické nálezy z tohto obdobia.
Prvá písomná zmienka z roku 1293 spomína meno Haslav, ako najstaršieho majiteľa Topoľčianok. Z dekrétov vydaných roku 1318 Matúšom Čákom Trenčianskym sa dá usúdiť, že comes Haslav dostal Topoľčianky ako donáciu po tatarskom vpáde. Pôvodne to bol ranogotický hrad. Základným objektom bola obytná veža s opevnením a s ďalšími budovami. Ešte v stredoveku areál doplnili o palác a hospodárske budovy na západnej a severnej strane nádvoria. Okolo opevnenia bola široká priekopa, napĺňaná z príľahlých tokov, vytvárajúcich ďalšiu prirodzenú obranu pevnosti. Všetky tieto prvky sú podnes viditeľné.
Postupne po stáročia sa pevnosť rozširovala a menila svoj vzhľad. Pôdorys pôvodného gotického hradu a jeho opevnenia s dvoma podkovitými baštami bol východiskom pre stavbu veľkolepého renesančného kaštieľa s arkádovým nádvorím, postaveným v poslednej tretine 16. a v 17.storočí. Roku 1662 zámok znovu opevnli a v severozápadnej bašte zriadili zámocké kaplnku. Zásadnou stavebnou zmenou bola úplná prestavba južného krídla v rokoch 1818 – 1825 na samostatnú reprezentačnú klasicistickú budovu.
Striedali sa aj majitelia pevnosti, neskoršie kaštieľa. Vyše tristo rokov boli majiteľmi pevnosti a aj Topoľčianok páni z rodu Topoľčianskych. Prvý z nich bol comes Haslav (1293 – 1324) a posledným Ján Turkobijec (1565 – 1598). Potom nasleduje až do roku 1708 éra rodu Rákocziovcov. Najväčšie zmeny na objekte urobili Keglevichovci (1743 – 1890). Poslednými majiteľmi z radov šľachty boli Habsburgovci.
V roku 1918 sa stal kaštieľ majetkom štátu, istý čas aj letným sídlom prezidentov Československa. Od roku 1951 bol kaštieľ rekreačným zariadením a reprezentačné priestory sa stali múzeom. V súčasnosti je majiteľom kaštieľa Jednotný majetkový fond SR a kaštieľ slúži ako múzeum a hotel.
Ako sa Rákocziovci dostali do Topoľčianok
Posledný feudál rodiny pánov Topoľčianskych Pavol Topoľčiansky zomrel v roku 1611 a bol pochovaný vedľa hrobu svojho otca Jána Turkobijcu. O tri roky neskôr, roku 1614, umrela aj jeho sestra Ilona a takisto bola pochovaná vedľa svojho otca a matky Zuzany. Ňou vymrel rod Topoľčianskych po meči i po praslici. Celý majetok tejto bohatej a mocnej rodiny prepadol podľa vtedajších platných zákonov v prospech kráľa Mateja II. (1557 – 1619). Bol to skutočne rozsiahly majetok. Tvorili ho vtedajšie mestečko Topoľčianky a 40 dedín alebo ich častí, 40 tisíc uhorských jutár ornej pôdy, pevnosť Topoľčianky a hrad Hrušov, mnoho zemianskych kúrií, kostolov, majerov, obrovské množstvo živého a mŕtveho inventáru. Okrem toho veľkú finančnú hodnotu mali lesy, tiež na ploche 40 tisíc uhorských jutár. K tomu patrili ešte rozsiahle lúky, pasienky, vinice, najmä však tisícky poddaných. Kráľ vlastnil tieto majetky do roku 1616, a tak sa obyvatelia Topoľčianok na dva roky stali kráľovými poddanými. 16. januára 1616 celé toto obrovské bohatstvo kúpil za 46 000 zlatých bohatý východoslovenský barón Ladislav Pethö – Hetessi, ktorý sa v krátkom čase prisťahoval do Topoľčianok a spolu s rodinou presťahoval aj časť svojho služobníctva.
Hetessi ako barón nebol príslušníkom rodovej šľachty. Jeho titul baróna vyjadroval iba veľké bohatstvo. Avšak ako on sám, ani ostatní príslušníci jeho rodiny nemohli nikdy dosiahnuť nijaké vyššie hodnosti. Ani na kráľovskom dvore, ani v kráľovskej armáde, ba ani v cirkvi. Vojenská kariéra sa v ich prípade končila prinajmenšom hodnosťou kapitána. Všetky vyššie miesta boli vyhradené výlučne pre rodovú šľachtu. Preto barón Hetessi všetky svoje nádeje vložil do svojej jedinnej dcéry Anny, ktorej šťastie malo byť založené na tomto veľkom majetku a obrovskom vene. A Hetessiho plány sa aj naplnili.
Dcéra Anna sa zoznámila s grófom Pavlom Rákoczim, ktorý pochádzal zo starej šľachtickej vetvy Gyapolyovcov – Illésovcov a pánov z Horného Vadászu. Zakrátko nato sa ich svadbou spojili veľké majetky a množstvo peňazí zbohatlíckej barónskej rodiny Pethö-Hetessiovej s rodovým šľachtickým titulom grófa Pavla Rákocziho.
Prvá písomná zmienka z roku 1293 spomína meno Haslav, ako najstaršieho majiteľa Topoľčianok. Z dekrétov vydaných roku 1318 Matúšom Čákom Trenčianskym sa dá usúdiť, že comes Haslav dostal Topoľčianky ako donáciu po tatarskom vpáde. Pôvodne to bol ranogotický hrad. Základným objektom bola obytná veža s opevnením a s ďalšími budovami. Ešte v stredoveku areál doplnili o palác a hospodárske budovy na západnej a severnej strane nádvoria. Okolo opevnenia bola široká priekopa, napĺňaná z príľahlých tokov, vytvárajúcich ďalšiu prirodzenú obranu pevnosti. Všetky tieto prvky sú podnes viditeľné.
Postupne po stáročia sa pevnosť rozširovala a menila svoj vzhľad. Pôdorys pôvodného gotického hradu a jeho opevnenia s dvoma podkovitými baštami bol východiskom pre stavbu veľkolepého renesančného kaštieľa s arkádovým nádvorím, postaveným v poslednej tretine 16. a v 17.storočí. Roku 1662 zámok znovu opevnli a v severozápadnej bašte zriadili zámocké kaplnku. Zásadnou stavebnou zmenou bola úplná prestavba južného krídla v rokoch 1818 – 1825 na samostatnú reprezentačnú klasicistickú budovu.
Striedali sa aj majitelia pevnosti, neskoršie kaštieľa. Vyše tristo rokov boli majiteľmi pevnosti a aj Topoľčianok páni z rodu Topoľčianskych. Prvý z nich bol comes Haslav (1293 – 1324) a posledným Ján Turkobijec (1565 – 1598). Potom nasleduje až do roku 1708 éra rodu Rákocziovcov. Najväčšie zmeny na objekte urobili Keglevichovci (1743 – 1890). Poslednými majiteľmi z radov šľachty boli Habsburgovci.
V roku 1918 sa stal kaštieľ majetkom štátu, istý čas aj letným sídlom prezidentov Československa. Od roku 1951 bol kaštieľ rekreačným zariadením a reprezentačné priestory sa stali múzeom. V súčasnosti je majiteľom kaštieľa Jednotný majetkový fond SR a kaštieľ slúži ako múzeum a hotel.
Ako sa Rákocziovci dostali do Topoľčianok
Posledný feudál rodiny pánov Topoľčianskych Pavol Topoľčiansky zomrel v roku 1611 a bol pochovaný vedľa hrobu svojho otca Jána Turkobijcu. O tri roky neskôr, roku 1614, umrela aj jeho sestra Ilona a takisto bola pochovaná vedľa svojho otca a matky Zuzany. Ňou vymrel rod Topoľčianskych po meči i po praslici. Celý majetok tejto bohatej a mocnej rodiny prepadol podľa vtedajších platných zákonov v prospech kráľa Mateja II. (1557 – 1619). Bol to skutočne rozsiahly majetok. Tvorili ho vtedajšie mestečko Topoľčianky a 40 dedín alebo ich častí, 40 tisíc uhorských jutár ornej pôdy, pevnosť Topoľčianky a hrad Hrušov, mnoho zemianskych kúrií, kostolov, majerov, obrovské množstvo živého a mŕtveho inventáru. Okrem toho veľkú finančnú hodnotu mali lesy, tiež na ploche 40 tisíc uhorských jutár. K tomu patrili ešte rozsiahle lúky, pasienky, vinice, najmä však tisícky poddaných. Kráľ vlastnil tieto majetky do roku 1616, a tak sa obyvatelia Topoľčianok na dva roky stali kráľovými poddanými. 16. januára 1616 celé toto obrovské bohatstvo kúpil za 46 000 zlatých bohatý východoslovenský barón Ladislav Pethö – Hetessi, ktorý sa v krátkom čase prisťahoval do Topoľčianok a spolu s rodinou presťahoval aj časť svojho služobníctva.
Hetessi ako barón nebol príslušníkom rodovej šľachty. Jeho titul baróna vyjadroval iba veľké bohatstvo. Avšak ako on sám, ani ostatní príslušníci jeho rodiny nemohli nikdy dosiahnuť nijaké vyššie hodnosti. Ani na kráľovskom dvore, ani v kráľovskej armáde, ba ani v cirkvi. Vojenská kariéra sa v ich prípade končila prinajmenšom hodnosťou kapitána. Všetky vyššie miesta boli vyhradené výlučne pre rodovú šľachtu. Preto barón Hetessi všetky svoje nádeje vložil do svojej jedinnej dcéry Anny, ktorej šťastie malo byť založené na tomto veľkom majetku a obrovskom vene. A Hetessiho plány sa aj naplnili.
Dcéra Anna sa zoznámila s grófom Pavlom Rákoczim, ktorý pochádzal zo starej šľachtickej vetvy Gyapolyovcov – Illésovcov a pánov z Horného Vadászu. Zakrátko nato sa ich svadbou spojili veľké majetky a množstvo peňazí zbohatlíckej barónskej rodiny Pethö-Hetessiovej s rodovým šľachtickým titulom grófa Pavla Rákocziho.
Použitá literatúra:
Štefan Čepček : Topoľčianky, Tatran Bratislava, 1983
Pavol Hudík : Topoľčianky, Sprint dva Bratislava, 2010
Ľudmila Hromadová : Kaštieľ v Topoľčiankach, Šport Bratislava, 1959
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43