Šesť vrábeľských a hornoohajských mlynov

Mlynárske remeslo malo v minulosti významné postavenie v každej obci. Mlynári boli veľmi vzdelaní ľudia, ktorí okrem svojho remesla mali veľké znalosti z mechaniky, hydrodynamiky a boli skúsenými tesármi.
Písomných prameňov o mlynároch zo stredoveku je veľmi málo. Zachovali sa len útržkovité správy a aj z nich sa o mlynároch veľa nedozvieme. Dodnes existujú len povesti, napríklad že na Požitaví existovala veľmi pekná tradícia z dávnych čias, kedy naše kraje obývali Kumáni (13. stor.), na základe ktorej zakladatelia mlynov v žitavskej doline na jar išli orať prvú brázdu za spevu slávneho chorálu – na oslavu zeme.

Od 14. storočia sa v Uhorsku začali zakladať rôzne cechy a na našom území trvali viac ako 500 rokov. Mlynári z povodia rieky Žitava sa združili do spoločného mlynárskeho cechu roku 1678. Za svoje sídlo určili práve mesto Vráble. Spomedzi seba zvolili jedného cechmajstra, ktorý mal na starosti všetky úradné záležitosti.
Na Požitaví bolo dohromady asi 40 až 50 mlynov. Niektoré z nich neboli priamo na rieke Žitave, ale stáli na prítokoch rieky Žitavy. Len v samotných Vrábľoch a Hornom Ohaji bolo mlynov šesť. Vo Vrábľoch boli mlyny štyri – mlyn na Munkáči, horný arcibiskupský mlyn, dolný obecný mlyn (neskôr tiež Uhreckého mlyn) a mlyn na Fidvári. Dodnes sa zachovali len dva mlyny – Čajkovičov mlyn na Munkáči a Korenčiho mlyn na Fidvári. Lenže aj z nich zostalo len torzo. Čajkovičov mlyn bol prebudovaný na rodinný dom a mlyn na Fidvári pomaly chátra.
V Hornom Ohaji boli mlyny dva – horný a dolný. Dolný mlyn vyhorel počas prvej svetovej vojny. Istý čas ho vlastnila zemianska rodina Benkovičovcov. Horný mlyn vystriedal mnohých majiteľov. Posledným mlynárom, ktorý mlel v Hornom Ohaji múku, bol mlynár František Mašek, ktorý na mieste predošlého dreveného mlyna postavil mlyn murovaný v rokoch 1929 – 1933.

Súvisiace články:

História mlynov v Hornom Ohaji

Sedem vrábeľských mostov