Tajomný kláštor nad Podhájskou

\| Vytlačiť \|

Nad Podhájskou, v hustom lese stojí opustený kláštor. Vlastne sú to už len ruiny kláštora. To miesto volajú ľudia kláštor Mariánskej Čeľade a je vzdialené od obce necelých 10 kilometrov. Počul som o ňom veľa príbehov, mnohé z nich boli vymyslené, niektoré prikrášlené. V mnohom sa však podobali. Rozprávali o mníchoch v čudných bielych habitoch, ktorí údajne panny z Požitavia zamurovávali do tajných chodieb. Údajne mal kláštor špeciálne katakomby, dômyselne vybudované. Do tých chodieb by sa bez problémov zmestil furmanský voz zo záprahom. Tajná chodba vraj bola prepojená z kláštorom v Hronskom Beňadiku. Nuž, ak by to bola pravda, tá chodba by musela byť minimálne 30 km dlhá. Tajné chodby však kláštor mal, a to nie hocijaké. Boli zrejme poriadne veľké a nachádzali sa po celom okolí. Potvrdzujú to dodnes veľké krátery, ktoré sa vytvorili vplyvom dažďov. Zem nad chodbou sa jednoducho zosypala do útrob únikovej chodby.

Kaplnka tu údajne stála už v roku 1210 a toto miesto bolo obývané ešte v dobe bronzovej, o čom svedčia bohaté nálezy z tejto lokality. Kedy presne kláštor založili a najmä kto ho založil, nám zatiaľ nie je známe. No v roku 1512 darovali Žigmund z Levíc a jeho svokor František Harasti pozemky pavlínom v Lóte, Belegu (dnes súčasť obce Podhájska) a Hronskej Mikule. Z tohto údaju môžeme predpokladať, že pravdepodobným dátumom vzniku kláštora bol práve rok 1512. Pretože založenie kláštora potvrdil náš kráľ Ľudovít II. v roku 1517. V listine je uvedený názov Čeľadi ako Zalat. Na tereziánskej mape z roku 1782 je kláštor vyznačený pod názvom "Csalad - Pauliny kloster" (Čeľaď - Pavlínsky kláštor). Prídavné meno Mariánsky je oveľa neskoršieho pôvodu. Pochádza z obdobia, keď kláštor a kostol boli zasvätené ku cti Panny Márie. Od tej doby nesie kláštor pomenovanie Mariánska Čeľaď.

Pavlíni bývali v tomto kláštore celých 268 rokov. Ich rád bol založený v trinástom storočí. V roku 1786 ho zrušil Jozef II. a kláštorné budovy slúžili na rôzne účely. Napríklad v roku 1809 slúžil kláštorný komplex pod vedením dr. Winischa ako poľný lazaret. Zrejme v tomto období boli postrachom požitavských žien vojaci - rekonvalescenti.

Kláštorný komplex je zasadený do prekrásnej požitavskej prírody. No budova kláštora pomaly chátra. Čo nezničil zub času, ničia súčasníci.