Z dejín kláštora v Hronskom Beňadiku (5. časť)
Od 14. storočia postupne prestáva existovať slobodná voľba opáta rehoľnou komunitou kláštora. Pápeži a panovníci zasahujú do voľby a dosadzujú tzv. opátov komendátorov z radov cirkevných a svetských hodnostárov. Títo však nejavili záujem o rehoľný život a sústredili sa len na príjmy kláštora. Po smrti Jána III. konvent zvolil za nástupcu Jána Chulaiho, ale kráľ Vladislav II. opátstvo daroval svojmu komorníkovi Štefanovi Henczelffymu. Tento bol však donútený sa ho vzdať. Opát Ján Chulai prevzal kláštor na začiatku roka 1512. Presne v tom čase bola vytvorená únia ôsmych benediktínskych kláštorov, medzi nimi bol aj hronskobeňadický. Táto únia mala prispieť k trvalému udržaniu benediktínskeho rádu a zabrániť jeho úpadku. Za svojho pôsobenia sa Ján Chulai hlavne snažil získať majetky obsadené ostrihomským arcibiskupstvom a nitrianskym biskupom, čo sa mu veľmi nepodarilo. V roku 1513 sa mu podarilo získať cistercitské opátstvo v Spišskom Štiavniku, kde preniesol svoje sídlo. Opát sa však zadlžil. Po jeho smrti príjmy z majetku užíval príbuzný Mikuláš Chulai. So svojimi požiadavkami vystúpil aj spomínaný Štefan Henczelffy. Za nového opáta bol napokon zvolený Jakub Záblathi, ktorý sa vysporiadal s obidvoma súpermi. V roku 1522 začal využívať majetky a snažil sa vyrovnať dlhy. Po moháčskej bitke sa v boji o uhorský trón postavil na stranu Ferdinanda Habsburského (1526-1564). Ako odozvu na to Ján Zápoľský (1526-1540) v decembri 1526 menoval za opáta Juraja Bordácha Vizlovského, ale Záblathi si svoju funkciu udržal aj naďalej. Kláštor v máji 1528 obsadili mešťania z Banskej Štiavnice. Uhorský palatín Štefan Báthory (v tejto funkcii bol v rokoch 1519-1523,1524-1525, 1526-1530) im ho prikázal opustiť, neskôr však zbavil Záblathiho opátstva a namiesto neho menoval rehoľníka Matúša z Panonhalmy. Štiavničania však vrátili opátstvo Záblathimu. Tento ho pred šahanským konventom prepustil svojmu príbuznému Mikulášovi Turócimu. Ferdinand Habsburský s tým nakoniec súhlasil. Keď sa v roku 1529 vypravil sultán Sulejman I. proti Viedni, nechal Turóci, ktorý prešiel na stranu Zápoľského, preniesť kláštorné cennosti do levického hradu. Po tureckom ústupe kláštor dobyl Mikuláš Thurn a opátstvo zveril bratovi Krištofovi. Ferdinand s tým súhlasil pod podmienkou vyrovnania sa s Mikulášom Turócim. Uhorskí hodnostári boli nespokojní, že sa uhorského cirkevného majetku zmocnili cudzinci, čím sa začali spory o tento majetok. Cisár Maximilián II. (1564-1576) napokon 21. januára 1565 definitívne daroval opátstvo ostrihomskej kapitule s tým, že bude vydržiavať konvent. Kapitula však nemusela v kláštore vydržiavať rehoľníkov, ako sa to spomína v predchádzajúcich darovacích listinách. Tým kláštor stratil svoj benediktínsky ráz.
Literatúra:
HAICZL, K.: A Garamszentbenedeki apátság története. Budapest 1913.
IVANIČ, P.: Benediktíni v Hronskom Beňadiku. In: História, 2006, roč. 6., č. 4, s. 4-5.
JUCK, Ľ.: Z dejín Hronského Beňadika za feudalizmu. In: Vlastivedný časopis, 1975, roč. 24, č. 3, s. 66-70.
JUCK, Ľ.: Výsady miest a mestečiek na Slovensku (1238-1350). Bratislava 1984.
KNAUZ, N.: A Garam melleti Szent Benediki apátság története I. A templom felzentelésének emlékére Elsö kötet. Budapest 1890.
foto © archív a Ľuboš Trubíni
Reliéf nad vstu...
Vstupná brána
Rekonštrukcia k...
Stavebný plán g...
Literatúra:
HAICZL, K.: A Garamszentbenedeki apátság története. Budapest 1913.
IVANIČ, P.: Benediktíni v Hronskom Beňadiku. In: História, 2006, roč. 6., č. 4, s. 4-5.
JUCK, Ľ.: Z dejín Hronského Beňadika za feudalizmu. In: Vlastivedný časopis, 1975, roč. 24, č. 3, s. 66-70.
JUCK, Ľ.: Výsady miest a mestečiek na Slovensku (1238-1350). Bratislava 1984.
KNAUZ, N.: A Garam melleti Szent Benediki apátság története I. A templom felzentelésének emlékére Elsö kötet. Budapest 1890.
foto © archív a Ľuboš Trubíni
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43