Žitava a jej prítoky v diele Branislava Varsika

V roku 1989 vyšlo dielo Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku. Jeho autorom bol Branislav Varsik, popredný slovenský odborník na stredovek. Na stranách 49 až 51 sa autor venuje aj problematike Žitavy a jej prítokov.

V texte sa Žitava opisuje nasledovne: „Rieka Žitava sa pôvodne vlievala priamo do Dunaja. Kráľ Gejza II. v listine datovanej do roku 1158, ktorá je však falzum, dal isté privilégiá a majetky nitrianskej cirkvi a medzi majetkami sa uvádza aj zem Kultekw, ktorá ležala tam, kde sa rieka Žitava vlievala do Dunaja (ubi Sythwa intrat in Danubium.) Dnes sa však rieka Žitava vlieva do rieky Nitry. Rieka Žitava sa pripomína už v listine z r. 1075/1124/1217, ktorá sa týka kláštora v Hronskom Beňadiku ako Sitoua, ale listina sa nezachovala v origináli a bola aj interpolovaná. V ďalších origináloch listín sa uvádza takto: v rokoch 1164-1165 aqua Sitouua, r. 1209 sa uvádza ecclesia sancte Mariae de Sytoua (dnes Kňažice), okolo r. 1225 iuxta Situa, r. 1227 fluvium Sitva, r. 1229 fluvium Sythua, r. 1249 fluvium Sytwa. Z uvedených najstarších dokladov z 11. - 12. stor. ešte dobre vidieť, že pôvodný slovanský (slovenský) názov tu bol Žitava (Sitoua, Sitouua), ktorý Maďari prevzali od Slovanov už v 10. stor. a vytvorili si z neho názov Zsitva, ako si Maďari vytvorili zo slovanského názvu Morava maďarský názov Morva.

Pri hornom toku rieky Žitavy sa zachoval slovenský názov vo forme Žitava, tak je to napr. v dedinách Slepčany, Vieska nad Žitavou a Mlyňany, dnes časť obce Tesárske Mlyňany, kde sa v tamojšom dialekte hovorí aj zeleznica, zelezo a ziabre až podnes. Tu pri hornom toku rieky Žitavy sa totiž zachovalo pôvodné slovanské (slovenské) obyvateľstvo od pádu Veľkomoravskej ríše kontinuitne až do súčasnosti. Za tureckých vojen došlo však k silnému vyľudneniu územia pri dolnom toku rieky Žitavy a nové slovenské obyvateľstvo, ktoré po vyhnaní Turkov prišlo na toto územie zo severu, prevzalo od maďarského obyvateľstva už maďarský názov Žitva (Zsitva) a v 18. - 19. storočí ho aj používalo. Názov rieky Žitavy s jej slovanskou príponou -ava je starého pôvodu, ale aj etymológia základu tohto názvu sa všeobecne vysvetľuje zo slovanského slova Žito „obilie“ a názov asi označoval rieku „pretekajúcu obilným krajom“. Kontinuitu slovanského obyvateľstva pri hornom toku rieky Žitavy a pod východnými svahmi pohoria Tríbeč potvrdzujú predovšetkým vodopisné, miestne a chotárne názvy, ako sú názvy riek Topoľnica, Drevenica a Rohožnica, názvy pohoria a vrchov Tribeč (r. 1113 silva Trebisc), vrchu Lakeť (r. 1407 Loketh) a vrchu Razdiel (r. 1293 mons Razdeí), ba aj mnohé najstaršie miestne názvy, ako sú: Kňažice (1075/1124/1217 ecelesia B- V. de villa Knesecz, r. 1209 villa Chenesis), Zlaté Moravce (r. 1113 villa Morovwa, r. 1284 Marouth), Slepčany (r. 1164/1165 Selepchen), Tesáre (1075/1124/1217 villa Tazzar, r. 1209 predium Tessar), Slažany (r. 1156 Scelemsan, teda ešte záznam s nosovkou, a r. 1275 villa Zelesen).“

O prítokoch Žitavy Branislav Varsík píše: „Topoľnica. Rieka, ktorá tiekla od dnešnej dediny Hostie cez Topoľčianky a sprava sa vlievala do Žitavy, v stredoveku sa nazýval Topoľnica. V dokladoch sa uvádza takto: r. 1293 Topolniche fev, r. 1324 fluv. Thopolnica, r. 1347 fluv. Tapolnycha, 1407 fons Toplonychafew, Tapolchafew, Tapolnychafew. Podľa názvu potoka Topoľnice vznikol názov dediny Topoľčianky (Malé Topoľčany), ktoré sa pripomínajú v doklade z r. 1293 Topolchen parvum, r. 1318 terra, possessio seu villa Kywstopolchan. Roku 1347 Mikuláš z Topoľčianok dostal od kráľa Ľudovíta povolenie, že v lokalitách patriacich k hradu Hrušovu a k dedine Topoľčianky na rieke Topoľnici môže hľadať ryžovaním zlato. Dnešné Hostie sa pôvodne nazývalo Svätý Kríž (maď. Keresthur) a r. 1332 bol tu už aj farár, ktorý odviedol pápežské desiatky. Ešte aj v 15. storočí vystupuje dedina pod svojím pôvodným názvom a r. 1470 sa pripomína v Pečeňanoch zeman Georgius Pechenyansky alias Swathokrysky a r. 1493 zasa Ladislaus Kerezthury de Pechenye. Do Sv. Kríža prišli teda po r. 1347 nejakí hostia (ryžovači zlata) a dedina dostala podľa nich nový slovenský názov Hostie (r. 1647 Host). Takto sa zmenil nielen názov dediny, ale aj názov potoka Topoľnice a dnes sa nazýva Hostiansky potok. Názov Topoľnica je slovanského pôvodu a pochádza od slova topoľ, nemecky Pappel. Z prevzatého slovenského názvu Topoľnica sa vyvinul maďarský názov Tapolnica > Tapolca a z názvu Topoľčianky si vytvorili maďarský názov Kis Tapolcsán. Drevenica. Rieka Drevenica tečie od Kostolian pod Tríbečomdo Žitavy a v dokladoch sa pripomína takto: r. 1113 fluv. Dreuenizza, r. 1229 riv. Deruenche, 1234/1364 flumen Terenche, r. 1275 fluv. Druvenche, r. 1355 riv. Dervenche. Názov Drevenica je slovanského pôvodu a pochádza od slova drevo, nemecky Holz. V najstaršom doklade z r, 1113 vystupuje ešte pod pôvodným slovenským názvom Drevenica. Maďari ho prevzali zavčasu od Slovanov a vytvorili si z neho maďarský názov Dervence, ako sa uvádza už v doklade z r. 1229. Potok tiekol drevovým porastom.

Rieka Rohožnica sa vlieva z ľavej strany nad Vrábľami do rieky Žitavy. (pozn. dnes sa Rohožnický potok vlieva do Širočiny) V dokladoch sa uvádza: r. 1284 lacus Rosnicha, terra Rasnicha, r. 1295 rivulus Rohozniche, r. 1283 terra Rohosnicha, r. 1292 terra Rohosnycha. Názov rieky Rohožnica je slovanského pôvodu a pochádza od slovanského slova rogozъ, trstinového porastu, nem. Matte, Basidecke. Maďari si z prevzatého slovanského názvu vytvorili názov Razsnicza.“

Literatúra:
VARSIK, B.: Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10.-12. storočí. Bratislava 1989. (v diele sú v poznámkach uvedené aj pramene, z ktorých autor čerpal)

Žitava r. 1772,...