Roku Krista 1331 konvent križiakov z Ostrihomu dosvedčuje, že pani Cyriae
Roku Krista 1331 konvent križiakov z Ostrihomu dosvedčuje, že pani Cyriae, dcéra Moyusa z Branču, vdova Lamperta, rozsiahle udalosti arcibiskupstvu ostrihomskému porúča
Ostrihom, 13. október 1331
Konvent domu križiakov johanitov v kostole sv. Štefana kráľa v Ostrihome, všetkým Kristu verným, do prítomnej listiny nahliadajúcim, pozdrav v tom, kto je všetkých skutočná spása. V prozreteľnosti ľudskej zbožnosti, v hľadaní božskej oddanosti tie veci, ktoré dočasne sú použité na Boží úžitok, sú známe, že z Božej odmeny hojnou plodnosťou sú nasledované: kým totiž tenže dom modlitieb je obdarovaný pozemskými majetkami ku krížu veľmi horiacou láskou, hriechy darcu vďaka prihovoreniu sa zbožnou úpenlivou prosbou oným stvoriteľom vecí sú zmiernené.
Preto teda všetkým tak súčasníkom, ako aj budúcim týmito riadkami chceme dať na známosť, že urodzená pani nazývaná Cyriae, dcéra Moyusa z Branču, vdova Lamperta, sny Uthalusa pred našu prítomnosť osobne predstúpiac, túžiaca potrebou svätého rozjímania túžbu po svetskom šťastí premeniť na odmenu večnej spásy, ako miesto pozemského nebeské, miesto pominuteľného večné v obydlí nebeského mesta Jeruzalema, kde ani skleslosť, ani chradnutie, ani bolesť, ani – ale útecha trvalého pokoja a večnej radosti vládne, dodržiavajúc učenie evanjelickej pravdy – opustená pozemskými (druhmi) a priklonená k prospešnej službe, nasledujúca šľapaje Stvoriteľove zasluhuje si získať odmenu stonásobného daru a získania večného života; kláštoru svätého a pobožného martýra Adalberta, majúc zvláštnu zbožnosť pred ním oproti ďalším kostolom kráľovstva, aby vďaka týmto prihovoreniam sa v spoločenstve verných zásluhy boli odmenené prekročením brány večnej blaženosti, isté svoje usadlosti alebo podiely usadlostí v Čeľade (Mariánska Čeľaď - kláštor), ktoré majú kamenný kostol na slávu matky milosrdne postavený, v Pečeniciach, Beleku (dnes súčasť Podhásjekj) , ktorá sa iným menom nazýva Bačafölde, z ktorých niektorá spôsobom nájomnej vraždy Mikuláša, jej syna, niektorá veru spravodlivým titulom na jej manžela pripadla alebo pripadli, v Tekovskej stolici ležiace, ktoré na ňu prenesené boli spôsobom daru alebo ako jej vénne veci skutočným právom a jej pripadli a jej sa týkajú, so všetkými úžitkami a príslušenstvami akýmikoľvek, v starých svojich métach a vytýčených hraniciach, pre spásu svoju a spomínaného Lamberta svojho manžela, ako aj svojich rodičov, potomstva a dedičov, v dúfaní Božieho opätovania (odmeny), tomuže kláštoru sv. Adalberta v Ostrihome a skrz neho pánovi Čanádovi (Chnadinus de Telegd, ostrihomský arcibiskup 1330-1349), z Božej a apoštolskej milosti ostrihomskému arcibiskupovi a dedičnému županovi tohože miesta a arcibiskupstvu menovaného kláštora dať, darovať a odkázať prehlásila; dokonca dala, darovala a venovala pred nami do večného vlastníctva a držby a neodvolateľného vlastnenia.
Nikomu takto z bratov najbližších, potomkov alebo dedičov, ani sebe samej v podieloch uvedených usadlostí nezachovala a neponechala odteraz právo pána alebo akéhokoľvek vlastníctva a vlastníctvo ich úplnej jurisdikcie má byť odovzdané na uvedený kláštor ako na právoplatného nástupcu a na dediča v Kristovi osvojeného bez prekážky nejakej podmienky.
Na platnú stálosť tejto veci a večnú silu vydávame prítomnú našu výsadnú listinu, vyhotovenú pre prítomné strany opatrenú na ochranu privesenou našou pečaťou a s prestrihnutou abecedou. Dané na quindenu sv. Michala archanjela, roku Pána 1331.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
V listine sa spomína kláštor Mariánska Čeľaď.
©
Soňa Trubíniová
30. máj 2011
Ostrihom, 13. október 1331
Konvent domu križiakov johanitov v kostole sv. Štefana kráľa v Ostrihome, všetkým Kristu verným, do prítomnej listiny nahliadajúcim, pozdrav v tom, kto je všetkých skutočná spása. V prozreteľnosti ľudskej zbožnosti, v hľadaní božskej oddanosti tie veci, ktoré dočasne sú použité na Boží úžitok, sú známe, že z Božej odmeny hojnou plodnosťou sú nasledované: kým totiž tenže dom modlitieb je obdarovaný pozemskými majetkami ku krížu veľmi horiacou láskou, hriechy darcu vďaka prihovoreniu sa zbožnou úpenlivou prosbou oným stvoriteľom vecí sú zmiernené.
Preto teda všetkým tak súčasníkom, ako aj budúcim týmito riadkami chceme dať na známosť, že urodzená pani nazývaná Cyriae, dcéra Moyusa z Branču, vdova Lamperta, sny Uthalusa pred našu prítomnosť osobne predstúpiac, túžiaca potrebou svätého rozjímania túžbu po svetskom šťastí premeniť na odmenu večnej spásy, ako miesto pozemského nebeské, miesto pominuteľného večné v obydlí nebeského mesta Jeruzalema, kde ani skleslosť, ani chradnutie, ani bolesť, ani – ale útecha trvalého pokoja a večnej radosti vládne, dodržiavajúc učenie evanjelickej pravdy – opustená pozemskými (druhmi) a priklonená k prospešnej službe, nasledujúca šľapaje Stvoriteľove zasluhuje si získať odmenu stonásobného daru a získania večného života; kláštoru svätého a pobožného martýra Adalberta, majúc zvláštnu zbožnosť pred ním oproti ďalším kostolom kráľovstva, aby vďaka týmto prihovoreniam sa v spoločenstve verných zásluhy boli odmenené prekročením brány večnej blaženosti, isté svoje usadlosti alebo podiely usadlostí v Čeľade (Mariánska Čeľaď - kláštor), ktoré majú kamenný kostol na slávu matky milosrdne postavený, v Pečeniciach, Beleku (dnes súčasť Podhásjekj) , ktorá sa iným menom nazýva Bačafölde, z ktorých niektorá spôsobom nájomnej vraždy Mikuláša, jej syna, niektorá veru spravodlivým titulom na jej manžela pripadla alebo pripadli, v Tekovskej stolici ležiace, ktoré na ňu prenesené boli spôsobom daru alebo ako jej vénne veci skutočným právom a jej pripadli a jej sa týkajú, so všetkými úžitkami a príslušenstvami akýmikoľvek, v starých svojich métach a vytýčených hraniciach, pre spásu svoju a spomínaného Lamberta svojho manžela, ako aj svojich rodičov, potomstva a dedičov, v dúfaní Božieho opätovania (odmeny), tomuže kláštoru sv. Adalberta v Ostrihome a skrz neho pánovi Čanádovi (Chnadinus de Telegd, ostrihomský arcibiskup 1330-1349), z Božej a apoštolskej milosti ostrihomskému arcibiskupovi a dedičnému županovi tohože miesta a arcibiskupstvu menovaného kláštora dať, darovať a odkázať prehlásila; dokonca dala, darovala a venovala pred nami do večného vlastníctva a držby a neodvolateľného vlastnenia.
Nikomu takto z bratov najbližších, potomkov alebo dedičov, ani sebe samej v podieloch uvedených usadlostí nezachovala a neponechala odteraz právo pána alebo akéhokoľvek vlastníctva a vlastníctvo ich úplnej jurisdikcie má byť odovzdané na uvedený kláštor ako na právoplatného nástupcu a na dediča v Kristovi osvojeného bez prekážky nejakej podmienky.
Na platnú stálosť tejto veci a večnú silu vydávame prítomnú našu výsadnú listinu, vyhotovenú pre prítomné strany opatrenú na ochranu privesenou našou pečaťou a s prestrihnutou abecedou. Dané na quindenu sv. Michala archanjela, roku Pána 1331.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
V listine sa spomína kláštor Mariánska Čeľaď.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43