Lokalita Fidvár alebo Zemný hrad (Foldvár – zemný hrad, maď.) sa nachádza južne od Vrábeľ. Pozornosť pútala odjakživa. Prvé informácie o lokalite pochádzajú z 19. storočia. V tom čase ju navštevovali mnohí hľadači poladov – tzv. prví archeológovia. Medzi nich patril aj vrábeľský kráľovský poštmajster Jozef Néčei.

Ten objavil na Fidvári zaujímavé predmety z Maďarovskej kultúry, rímske lampy na olej, predmety z doby kamennej, rozne sekeromlaty, rôzne bronzové šperky a dokonca korčule z kostí! Jeho nálezy sa neskôr dostali do Levíc, kde po Néčeiovej smrti zriadili v Leviciach Tekovské múzeum. Dodnes sa v tomto múzeu nachádzajú stovky archeologických predmetov z lokality Fidvár pri Vrábľoch.

Lokalita dlho „ležala“ nedotknutá. Začiatkom a v polovici 20. storočia, v časoch dvoch svetových vojen, lokalita ležala nedotknutá. Po druhej svetovej vojne z času na čas lákala ďalších a ďalších hľadačov pokladov.

V roku 1931 v Sborníku Muzeálnej Slovenskej spoločnosti v Turčianskom Svätom Martine bol uverejnený článok s názvom „Hradište pri Vrábľoch a skupina sídlisk pri Žitva-Ďarmotách“. Tento článok napísal archeológ Štefan Janšák, ktorý tu ako prvý odborník robil výskum. V článku píše o poloostrovoch, ktoré sa nachádzali na lokalite Fidvár kde mala údajne stáť v praveku opevnená osada a v stredoveku hrad. Janšák videl na Fidvári v hlinisto-piesočnatej ornici čierne kolá. Išlo o zvyšky veľkých ohnísk alebo kultúrnych jám. Janšák v článku napísal: „Strediskom osídlenia tohto kraja je umele zbudované hradište pri Vrábľoch. Že sa tu život koncentroval, nasvedčujú nielen početné zbytky starých kultúr, ale hlavne opevnenia vo forme priekop. Princíp budovania spočíval v tom, že kus terasy, s dosť príkrym a vysokým prirodzeným stupňom smerom k vode, bol oddelený priekopou od ostatného pobrežia. Budovatelia hradišťa vykopali priekopu hlbokú na najnižšom mieste 6 metrov a na najvyššom mieste 3 metre. /.../ Na juh i na sever od tohto umelého pahorku nachodí sa veľké množstvo črepov, na dôkaz, že celé okolie bolo osídlené.“ Janšák spomína, že kopec bol rozkopaný a bral sa z neho piesok a hlina na stavby. Toto hradisko bolo známe už aj Romerovi v diele „Résultats généraux du mouvement archéologique en Hongrie“ vydaného v roku 1878 v Budapešti. Janšák spomínal, že na Fidvárskom kopčeku bolo neuveriteľne veľké množstvo črepov čo pripomínalo nejaký kamenistý kopec. „Nielen samo umelé zbudované hradište , ale celý povrch polostrova medzi riečkou Žitavou a potôčkom, prichádzajúcim od východu, posiaty je až nápadne veľkým množstvom črepov. Ich zlomky ležia doslovne jeden vedľa druhého, tak že prekážajú i pri obrábaní poľa. Robia ho kamenistým a menej úrodným.“

No skutočný archeologický výskum lokalita zažila až v 60-tych rokoch 20. storočia, kedy ju navštívili vedci z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Lokalitu vtedy skúmal archeológ Točík. Vykopali sondu, ktorá však veľa neodhalila. Našli mnohé črepy, stopy po obydliach, no nič prelomové.

Lokalita Fidvár je vlastne praveké sídlisko tzv. tell, resp. sídlisková mohyla. Ide o viacvrstvové sídlisko, ktoré vzniklo tým, že ľudia niekoľko tisícročí sídlili na jednom mieste, terén upravovali, planírovali, navážali atď. Tak sa vytvorila kultúrna vrstva hrubá i niekoľko metrov (konkrétne vo Vrábľoch má vyše 2 m a najstaršie vrstvy patria do eneolitu a najmladšie do staršej doby bronzovej. V takom telly potom archeológovia môžu „listovať“ ako v kalendári, pretože najstaršie vrstvy sú uložené úplne dole a najmladšie na vrchu. Význam tejto lokality vo Vrábľoch spočíva i v tom, že ide o najsevernejšiu lokalitu tellového typu v rámci Karpatskej kotliny!

Severne od lokality Fidvár, bližšie k mestu Vráble, stála v rokoch 1624 až 1698 protiturecká renesančná pevnosť so štyrmi baštami. Meno dostala po historickom názve mesta – Werebel. Ľudia si dodnes mýlia názov Fidvár – Zemný hrad s názvom hradu Vráble. Fidvár bola praveká pevnosť – obrovské sídlisko, osada, kdežto renesančná pevnosť stála necelé storočie bližšie k Vrábľom. To, že renesančná pevnosť stála ďalej od pravekej pevnosti Fidvár, sa ukázalo ako výborné riešenie našich predkov. Pretože praveká osada zostala prakticky nedotknutá celých 4000 rokov!

V roku 2007 známy slovenský archeológ a špecialista na problematiku doby bronzovej v strednej a východnej Európe Prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. navštívil lokalitu Fidvár pri Vrábľoch spolu s nemeckými archeológmi z Frankfurtu nad Mohanom, aby začali postupne odkrývať záhady tejto lokality. Archeológovia prvý rok výskumu uskutočnili povrchový zber a celé územie zamerali geomagnetickým meraním. Počas tohto prieskumu použili archeológovia najmodernejšie technológie aké sa bežne používajú v Nemecku, Anglicku či v Egypte. Ďalší svetový unikát bol v tom, že zamerali doposiaľ najväčšiu plochu (23 ha) geomagnetickými meraniami.

Počas troch týždňov intenzívneho výskumu archeológovia skonštatovali, že na lokalite Fidvár sa nachádza najväčšia sídlisková aglomerácia nielen na Slovensku, ale v celej Európe z obdobia staršej doby bronzovej. Má rozlohu viac ako 20 hektárov a je teda väčšia ako Mykény, či maloázijská Trója! Vrábeľská osada – pevnosť Fidvár je stará zhruba 3000 rokov. V Európe sa našli podobné osady, ktoré v istom momente obývalo asi 100 obyvateľov. Na Fidvári však bola nevídaná koncentrácia obyvateľstva. V istom momente tam žilo až 1000 obyvateľov. Osada pozostávala z niekoľkých priekop. Bola to kruhovitá osada s priemerom až 220 m. V okolí osady stálo zase niekoľko ďalších domov. V strede žila vyššia spoločenská vrstva, na okolí žil prostý ľud. V osade sa nachádzalo hneď niekoľko remeselníckych dieľní. V opevnenom priestore sa nachádzalo niekoľko domov, ktoré boli radené do ulíc. Ide vlastne o osadu urbárneho charakteru, podobnú mestskému typu.

V roku 2008 opäť pokračoval výskum na Fidvári v spolupráci s Archeologickým ústavom v Nitre a RGK DAI Frankfurt nad Mohanom a Univerzitou Würzburg. Čo sa týka výsledkov výskumu na Fidvári, archeológovia dosiahli opäť zaujímavé poznatky.

Prvoradým cieľom výskumu v tomto roku bolo overiť výsledky geomagnetických meraní, ktorými archeológovia zistili v predchádzajúcom roku okrem dvoch priekop i pôdorysy asi 140. obdĺžnikových objektov, asi domov. Toto overovanie archeológovia robili výkopom klasických sond na 7. miestach – tam kde sa pôdorysy týchto domov rysovali najvýraznejšie.

Sonda potvrdila, že sa v zemi skutočne nachádzajú domy, ale ich spodné časti neboli z kameňa, ale z prepálenej hliny – mazanice. Archeológov prekvapili dobre zachované pôdorysy a veľké rozmery. Totiž dĺžka domov dosahovala 8-10 m a šírka 4 m. V jednom prípade sa Prof. Bátora domnieva, že odkryli deštruovaný jednoposchodový dom.
Významným úspechom tohtoročného výskumu bolo sondážou objavené pohrebisko, ktoré patrí k unětickej fáze osídlenia Fidváru. Ide o kostrové pohrebisko, na ktorom mŕtvi boli pochovaní v smere západ-východ a východ-západ. Ďalších cieľom tohtoročného výskumu bolo preskúmať západný okraj sídliska nachádzajúci sa už v lesíku, pod ktorým kedysi tesne tiekla rieka Žitava. V stredoveku tam zase bolo veľké jazero. Sondáž ukázala, že v tejto časti sídliska archeológom chýba časť opevnenia. To bolo spôsobené riekou Žitavou, ktorá pri povodniach odplavila opevnenie.

Okrem výkopových prác archeológovia zo Slovenska a Nemecka naďalej pokračovali v geomagnetických meraniach, ktoré ukázali, že areál sídliska je podstatne väčší než predpokladali v roku 2007. Teda je na rozlohe viac ako 20 hektárov!

Na záver tohtoročného výskumu (v mesiaci september) bola vďaka riaditeľovi Nemeckého archeologického ústavu vo Frankfurte nad Mohanom, Prof. Dr. F. Lüthovi, ktorý lokalitu Fidvár osobne navštívil, nasadená mimoriadne výkonná technika. Merania na lokalite Fidvár uskutočnila nemecká firma Sensys. Išlo o prístroj, oveľa presnejší než archeológovia mali doteraz. Vďaka tomuto meraniu sa dozvedeli, že v spomenutých domoch sa v strede nachádzalo ohnisko a aj stopy po kolových jamách. Vďaka tomuto meraniu sa archeológom podarilo objaviť ešte ďalšie tri pohrebiská, kde pochovávali obyvateľov Fidváru. Objavom pohrebísk sa ešte zvýšila už aj tak veľká historická hodnota Fidváru.

Na záver je dôležité poznamenať, že firma Sensys je vlastne firma, ktorá slúži na vojenské účely na vyhľadávanie munície a bola doteraz nasadená na miestach bojov napr. v Kosove a bývalej Juhoslávii. Na prácu pre potreby archeológie bola práve vo Vrábľoch nasadená po prvýkrát vo svete!!!

Tohtoročný výskum priniesol ďalší posun v odkrývaní záhadnej lokality Fidvár pri Vrábľoch, ktorý pomôže v objasňovaní života ľudí v dobe bronzovej nielen na Slovensku, ale v celej Európe.



Použitá literatúra a pramene:
Tekovské múzeum Levice, pozostalosť Jozefa Néčeia
Štátny archív v Leviciach, pozostalosť Jozefa Néčeia
Letecké fotografie vyhotovil PhDr. Ivan Kuzma, 2002 (Všetky práva vyhradené!)
Ostatné fotografie vyhotovili: Prof. Dr. Frank Falkenstein, Dr. Timo Seregély, Univerzita Bamberg, Ľuboš Trubíni, 2007 a 2008 (Všetky práva vyhradené!)

Poďakovanie:
Ďakujem Prof. PhDr. Jozefovi Bátorovi, DrSc. za poskytnuté údaje o výskume