Starosti Andreja Kmeťa o mamuta neskončili jeho záchranou z miesta nálezu. Vykopané kosti boli značne poškodené, preto ich bolo treba urýchlene očistiť a konzervovať. Cieľom Kmeťa bolo zostaviť kostru mamuta. Požiadal o radu a pomoc viacerých odborníkov. Napokon sa skontaktoval so známym moravským preparátorom kostrového materiálu Jánom Kniesom, ktorý v tom čase pôsobil ako učiteľ v Rogendorfe u Blanska. Ten mu ochotne poradil ako čistiť, konzervovať a reštaurovať kosti a ako postupovať pri zostavovaní kostry. Počas veľkonočných sviatkov v roku 1903 pravdepodobne Kmeťa navštívil, ale pri konzervovaní a rekonštrukcii kostí sa osobne nezúčastnil. Úsilie Kmeťa o zostavenie kostry mamuta nebolo úspešné. Bola to práca nad jeho reštaurátorské schopnosti aj fyzické sily.

Z korešpondencie Andreja Kmeťa i z jeho úvodného príhovoru na X. valnom zhromaždení Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Časopis MSS, 1903) je zrejmé množstvo i stupeň zachovalosti kostí mamuta z Beše: dva neúplné kly, jeden vrchný zub, polovica sánky s jedným zubom, 18 hrudných stavcov s celkovou dĺžkou 160 cm, neúplná hrudná kosť, asi 24 porušených rebier, úlomok jednej lopatky, dve neúplné ramenné kosti, dve neúplné panvové kosti, neúplná stehenná kosť, z druhej stehennej kosti len úlomky dolného a horného kĺbu, z ostatných dlhých kostí končatín len úlomky, a to najmä kĺbových častí. Takmer kompletne a v dobrom stave sa zachovali kosti prednej a zadnej nohy (laby). Andrej Kmeť si bol vedomý, že kostra nie je celá, ale dúfal, že keď budú zreštaurované a dorobené jednotlivé časti, bude zostavená. Svojho sna sa nedožil.

Žiaľ, kly sa doteraz nezachovali, pravdepodobne zvetrali a rozpadli sa. Pri prevode prírodovedných zbierkových predmetov v roku 1960 z múzea v Martine do vtedajšieho Prírodovedného odboru Slovenského národného múzea v Bratislave sa medzi materiálom kly nenachádzali. Dnes sú kostrové pozostatky mamuta z Beše uložené v depozitári Slovenského národného múzea - Prírodovedného múzea v Bratislave. Len rekonštruovaná stehenná kosť, z ktorej boli pôvodne zachované úlomky kĺbových častí a jedna vrchná stolička, sa nachádza v zbierkach Slovenského národného múzea - Múzea A. Kmeťa v Martine.

Dva zuby, jeden z vrchnej čeľuste a jeden zo sánky, boli predané miestnemu múzeu v Zlatých Moravciach. Žiaľ, dnes sa tieto zuby v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach, ktoré je pokračovateľom bývalého Tekovského múzea, nenachádzajú. Najlepšie zachovanými časťami kostry sú chrbtica (zachovalo sa 17 stavcov) a kosti prednej a zadnej nohy, najmä z pravých končatín. Zrealizovať sen Andreja Kmeťa o zostavení kostry zo zachovaných zvyškov by bolo i v súčasnosti veľmi náročné, a to nielen finančne, ale aj technicky, pretože najdôležitejšie časti kostry - lebku, sánku, zuby, lopatky a väčšinu dlhých kostí končatín, by bolo potrebné znovu vyrobiť.

V 20. storočí boli objavené drobné pozostatky mamutov aj v okolitých obciach (Trávnica, Podhájska), ale zďaleka nie takého významu ako nález z roku 1902 v Beši, ktorý bol do roku 1961 najlepšie zachovalým pozostatkom kostry mamuta na Slovensku. (v roku 1961 bola objavená zachovalejšia kostra mamuta v Senci).

Na dome, v objekte ktorého boli objavené pozostatky kostry mamuta bola za účasti Matice slovenskej v roku 1993 slávnostne odhalená pamätná tabuľa s textom: "Pri výstavbe tohoto domu bola vykopaná kostra mamuta, ktorú v roku 1902 zachránil Andrej Kmeť pre Slovenské národné múzeum v Martine." Tento významný nález zohľadnila aj heraldická komisia pri tvorbe obecných symbolov obce Beša - Beša je jedinou obcou na Slovensku, ktorá má v erbe mamutie kly.

Koncom apríla roku 2006 navštívil Bešu známy historik a spisovateľ Pavel Dvořák, ktorý tu spolu so svojim štábom nakrúcal úvodné scény do dokumentárneho filmu venovanému mamutom - Stratený svet mamutov - ktorý by sa mal premietať na výstave v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.