Jozef Melicher: Rád sa vraciam k Tekovským povestiam

Kniha Požitavské povesti vyšla pred necelými dvoma rokmi. Onedlho bude vypredaná. Zaspomínajte si na spoluprácu prof. Oberta a Dr. Trubíniho. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?
Bez pomoci týcho dvoch priateľov by som sa do vrábeľských povestí nikdy nebol pustil. Profesor Obert ma podporil odborne a dr. Trubíni materiálne - zháňal ľudové rozprávačské príbehy, pohotovo ich ilustroval, takže neraz sa stalo, že niektoré jeho obrázky boli hotové skôr než môj text.

Na rôznych besedách sa pravdepodobne často stretávate s otázkou - ktorá povesť, ktorú ste vy zbeletrizovali, vás najviac zaujala. Ja sa vás opýtam podobnú otázku. Ktorá povesť o meste Vráble a ktorá ilustrácia z knihy vás najviac zaujala?
S chuťou som písal povesť Pán s hlavou odťatou pod vrábeľskou kryptou. Aj ilustrácia je primeraná. je v nej všetko: fantastická strašidelnosť i rozprávačská bezprostrednosť, až nadľahčenosť. Veď strašidlá naozaj patria do humoristickej kategórie. A Vrábľania sa určite radšej smejú, ako boja.

Listujete si často vo svojich knihách? Ak áno, tak v ktorej?
Rád sa vraciam k Tekovským povestiam a k Čilejkárskej rapsódii. Som aj trochu hrdý, že som nimi vzdal hold svojmu rodnému kraju. Obávam sa, že som posledný, kto mal možnosť tieto vzácne produkty ľudového rozprávania položiť na papier.

Napísali ste viac ako 500 povestí. Spopularizovali ste tým svoj rodný kraj nielen na Slovensku. Komu vďačíte za takýto prekrásny dar písania povestí?
Inšpirácia je skrytá kdesi v detstve. Matka bola vynikajúca rozprávačka i speváčka a otec - dedinský písmák. Zanechal mi dva hrubé zošity osobných spomienok, ľudových zvykov a príbehov. Rád spomínam aj na tvorivú spoluprácu so spisovaeľom Andrejom Chudobom pri koncipovaní knižky Sedemdesiatsedem povestí spod Slovenskej brány. Teoretické znalosti o úprave či adaptácii ľudových povestí sú výsledkom debát s profesorom Obertom. Negatívnou inšpiráciou mi boli spisovatelia (slušnosť mi káže nemenovať ich), ktorí zo stručného a vtipného povesťového ľudového príbehu dokázali urobiť rozvláčne, siahodlhé a nudné historické poviedky. Nikto mi nevytlčie z hlavy, že povesť má byť krátka, jednoepizodická a dejovo neočakávane uzavretá.