Peter Hoťka: Tie naše levy by občas mali zarevať

\| Vytlačiť \|

Strážcovia Arboréta Mlyňany SAV sú však kamenní. A ako potvrdzuje Ing. Peter Hoťka, PhD, riaditeľ jedinečného parku, levy už roky trpezlivo znášajú nápory čoraz hyperaktívnejších školákov. Zhovárali sme sa o naplnenom sne grófa Štefana Ambrózy – Migazziho vytvoriť semper vireo (vždyzelený) park, aj o slovenskej obyčaji neodísť z výletu bez suveníru.

Opíšte mi, prosím, v krátkosti svoju „životnú púť“. Zaujíma ma najmä to, ako ste sa dostali k dendrológii.
Pochádzam z obce Veľká Maňa. V máji 2001 som ukončil štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, odbor Biotechnika parkových a krajinných úprav s diplomovou prácou u doc. Daniely Krajčovičovej, ktorá sa zaoberala inváznymi t.j. nebezpečnými drevinami vo vidieckom prostredí južného Slovenska so zreteľom na zanedbané parkové objekty ako potenciálne zdroje pre šírenie týchto drevín do okolitej krajiny. Do Arboréta Mlyňany SAV som bol prijatý na civilnú vojenskú službu v septembri 2001 vtedajším riaditeľom prof. Pavlom Vreštiakom a spolupracoval som počas nej na inventarizácii dendrozbierok arboréta ku 110. výročiu založenia parkového objektu. Následne mi tu bolo ponúknuté stále miesto a ja som ho prijal. Dendrológia je jednou zo základných disciplín, ktoré by si mal osvojiť každý záhradný architekt, každý záhradník – sadovník. Pomáha nám rozumne využiť rozsiahly sortiment drevín a vyhnúť sa chybám z nevedomosti. So základmi dendrológie sa povinne na škole, akú som vyštudoval, musí zoznámiť každý záhradný architekt, každý záhradník – sadovník.

Keď už teda mám príležitosť zhovárať sa s odborníkom na stromy - kde teda, podľa vás, sú tie najkrajšie stromy...
Čo sa týka najkrajších stromov, podľa mňa sa dajú nájsť všade tam, kde sa o ne od začiatku starali skúsení záhradníci, teda vždy od začiatku, od ich výsadby, lebo každý strom potrebuje výchovu na mieste, kde ho rozumný záhradník zasadí. Samozrejme, aj vo voľnej prírode, napríklad v prírodných rezerváciách, môže človek vidieť rásť nádherné statné zdravé stromy v efektných porastoch, ale v porovnaní s udržiavanými parkami je to skôr zriedkavý jav.

V Arboréte pracujete už osem rokov. Na akej pozícii ste tam začínali?
Počas a krátko po absolvovaní civilnej vojenskej služby som pracoval na Oddelení projekcie a informatiky, pričom som mal na starosti zabezpečenie sprevádzania návštevníkov parku, najmä odbornej verejnosti a študentov v rámci výučby spomenutej dendrológie a sumarizoval som ďalej výsledky introdukcie drevín, teda podklady z výsevov a výsadieb drevín do parku. V roku 2003 som nastúpil na externé doktorandské štúdium u prof. Pavla Hrubíka s problematikou ekologickej adaptability introdukovaných východoázijských drevín pochádzajúcich zo zberovej expedície do Číny v roku 1960. Po dizertačnej skúške som až do jesene 2009 pracoval ako vedecký asistent na vedeckom oddelení.

Spomeniete si na svoju úplne prvú návštevu arboréta?
Arborétum Mlyňany SAV som navštívil ako malý chlapec s rodičmi myslím niekoľkokrát. Už vtedy ma fascinovali zákutia v parku, ale ešte nie z dendrologického, skôr z vojensko-strategického hľadiska.

Robievali ste si ako školák herbár?
Na základnej škole si nepamätám, možno, ale na vysokej škole bol herbár potrebný k zápočtu z predmetov Botanika a neskôr Dendrológia, teda zo Sadovníckej dendrológie.

Spomenuli ste, že arborétum čakajú mnohé zmeny. Vraj sa chcete vrátiť k pôvodnému konceptu podľa grófa Ambrózy-Migazziho. Prečo?
Uvedomujeme si, že pôvodný Ambrózyho semper vireo park preslávil Arborétum Mlyňany vo svete, teda sa od nás prirodzene očakáva - alebo skôr by sme sa mali sami vynasnažiť, aby sme mu prinavrátili jeho pôvodné čaro, aby sa opäť stal atraktívnym ako pre domácich, tak aj pre zahraničných odborníkov. Samozrejme, koncepcia budovania Ambrózyho parku bola vždy iná, ako sa neskôr uplatňovala na nových fytogeografických plochách vytvorených po roku 1953, keď bolo Arborétum Mlyňany začlenené pod Slovenskú akadémiu vied. Na to pamätáme a chceme na to ďalej nadviazať s tým, že sa chceme vyhnúť niektorým omylom z minulosti.

V posledných rokoch sa príroda „staviana zadné“, vidíme dôsledky klimatických zmien, suchá a záplavy nás zrejme neminú. Ako to pociťujete v arboréte?
Ambrózy-Migazzimu sa podarilo vybudovať Arborétum Mlyňany v podmienkach, ktoré boli pre jeho zámer skôr nevyhovujúce a minimálne prvých desať rokov sa jeho úsilie stretávalo u odbornej verejnosti skôr s nepochopením a odmietaním. Viete, ako sa hovorí, kde je vôľa tam je cesta. Globálne zmeny sú faktom a živým organizmom nezostáva nič iné len sa prispôsobiť aby prežili. Podľa mňa, čo sa týka budúcnosti dendrozbierok Arboréta Mlyňany SAV, tieto spomenuté zmeny sa môžu odzrkadliť v štruktúre zbierok, kde povedzme môže dôjsť k zvýšeniu počtu pestovaných drevín a ich odrôd odolnejších voči suchu. Všetko bude ale závisieť od možností v budovaní a údržbe zbierok drevín – to bude limitujúcim faktorom od ktorého bude závisieť budúcnosť zbierok drevín v Arboréte Mlyňany SAV.

Po prečítaní histórie vašej inštitúcie ma napadlo, že zakladateľ arboréta bol do veľkej miery dobrodruh, vizionár. Podarilo sa mu – a jeho nasledovníkom – nádherné dielo. Dielo, ktoré sa, z môjho laického pohľadu, tak trochu vymyká prirodzeným zákonitostiam prírody. Ako je možné, že toľko minikontinetov dokáže kvitnúť, rásť, spolužiť doslova niekoľko metrov od seba?
V zbierkach Arboréta Mlyňany SAV je to od začiatku o intenzívnom štúdiu biológie drevín, o evolúcii, variabilite života, prirodzenom výbere a v neposlednom rade o šikovnom záhradníkovi. Niečo sa podarí hneď, niečo až po niekoľkonásobnom opakovaní. Každopádne je to o snahe pochopiť ako fungujú zákonitosti v prírode.

K stromom, kríkom, rastlinám patria patrí predsa aj fauna typická pre to ktoré pásmo, krajinu. Do akej miery sa povedzme váš kúsok Ameriky so sekvojami podobá na ozajstnú Ameriku, v ktorej tie sekvoje sú naozaj doma?
Treba pamätať na to, že parkový objekt Arboréta Mlyňany SAV má rozlohu len 67 ha. Teda napríklad konkrétne pre expozíciu Kalifornie je vyhradená u nás plocha približne pol hektára. No a keď si predstavíte porast sekvojovca mamutieho, ako ho poznajú turisti napríklad zo Sequoia National Park v južnej Sierra Nevade v Kalifornii, s rozlohou viac ako 1500 kilometrov štvorcových, tak si musíme uvedomiť, že u nás je to len expozícia, určitý akoby výsek z prírody Kalifornie. Na ploche, ktorú má Arborétum Mlyňany SAV k dispozícii pre prezentáciu tejto dendroflóry, možno pestovať najviac desať statných sekvojovcov, veď sa jedná o stromy dosahujúce v domovine výšku 100 metrov. Taktiež treba pamätať aj na iné stromy a kry, ktoré rastú v Kalifornii a mali by mať svoje miesto v tejto expozícii na Ploche severoamerickej dendroflóry Arboréta Mlyňany SAV.

Ktorý z „minisvetov arboréta“ je vášmu srdcu najbližší?
Ľudia, ktorých som sprevádzal po parku sa ma pýtali takto už viackrát a odpovedám stále rovnako. Arborétum Mlyňany SAV sa mi páči ako celok, vnímam jeho históriu a uvedomujem si, aj napriek jeho mnohým súčasným nedostatkom, jeho veľké možnosti, ktoré určite prekračujú okres, kraj aj Slovensko.

Ambrózy-Migazzi prišiel k pozemkom, mlynianskemu veľkostatku, vďaka sobášu. Napadlo ma, či sa tento vášnivý botanik neoženil tak trochu z rozumu.
Domnievam sa, že asi áno. Ale ani v mýtoch, ktorých desiatky kolujú okolo histórie a osôb v Arboréte Mlyňany sa nespomína jeho manželka ako osoba, ktorá by bránila manželovi v jeho ambíciách sprevádzaných míňaním veľkých peňazí pri budovaní jeho veľkého sna, vždyzeleného parku – semper vireo parku. Ambrózy pre rodinu a dreviny žil, aj vďaka štúdiu drevín sa z neho stal človek skromný, žičlivý a s nadhľadom a neskôr aj uznávaný odborník, preto si myslím, že bol takmer ideálny manžel.
Symbolom arboréta sú aj dva levy strážiace vchod. Páčia sa vám? Pamätám sa, že ako deti sme sa ich dosť báli.
Tieto plastiky sa stali súčasťou arboréta až v 50. tych rokoch, teda dávno po smrti Ambrózy-Migazziho. Pochádzajú vraj zo stupavského parku a podobne ako plastika Ivana Vladimiroviča Mičurina u nás v Arboréte Mlyňany SAV ostali ako milá spomienka na obdobie, keď sa opravoval kaštieľ, budovali sa okrasné škôlky, laboratóriá, čistil sa park po období stagnácie medzi svetovými vojnami a podobne. Sú od začiatku umiestnené na mieste, kde sa vstupovalo do vždyzeleného parku, vtedy 40 ha veľkého parkového objektu. Každopádne sa väčšine detí páčia a rady sa pri nich nechajú fotiť – sú tu hlavne atrakciou. Lev je znázornený aj v erbe Ambrózy-Migazziho. Dôvod báť sa ich už pominul, v posledných rokoch pôsobia dosť apaticky. Osobne im vyčítam že sem-tam by mali poriadne zarevať, aby sa situácia v parku ukľudnila. Možno sa o to už aj pokúsili, ale pravdepodobne akurát vtedy, keď prebiehala exkurzia hyperaktívnych školákov. Podľa ich výrazu si uvedomili svoju beznádejnú situáciu, a tak to pre toto storočie vzdali. Keď po nich deti lezú, vyzerajú dosť odovzdane.

V týchto dňoch možno v arboréte obdivovať najmä ruže. Pre návštevníkov to musí byť lákavé. Stáva sa, že si niektorí odnášajú kvitnúci suvenír? Je vôbec možné strážiť, chrániť rastlinný majetok arboréta?
Krádež je všeobecne na Slovensku považovaná za hriech, ale zobrať si odrezok alebo takzvaného štepa je zľudovený zvyk našich spoluobčanov. Taktiež mnohý mladý dendrológ občas podľahne. Treba otvorene povedať, že je to zlozvyk, škaredá vlastnosť, ku ktorej sa v parkoch na západ od nás naozaj nikto nezníži, rovnako ako ani k poškodzovaniu menoviek a informačného systému v parku, pretože tieto slúžia všetkým návštevníkom. Navyše mnohé dreviny, napríklad azalky, sa zakoreňujú veľmi ťažko, niekedy vôbec nie. V Arboréte Mlyňany SAV platí zákaz poškodzovania a odcudzovania rastlín, bohužiaľ riešime to zatiaľ len napomenutím. Došlo však aj k situácii, keď otec na rodinnom výlete kradol s manželkou pred deťmi, dokonca sa po napomenutí do hodiny vrátili na pôvodné miesto, lebo boli predtým vyrušení. V tomto smere máme na Slovensku naozaj čo doháňať.

Ešte vždy platí zákaz vodenia psov do areálu. Nie som majiteľka žiadneho psíka, ale aj tak ma zaujíma, prečo je to tak?
Majiteľom psa som aj ja a tiež viacerí moji kolegovia. Osobne som presvedčený, že psi do parku, ktorý ročne navštívi približne 46 tisíc ľudí, nepatria. Ambrózy-Migazzi vlastnil psov, ale vtedy to bol jeho park a návštevy neboli také početné. Pozrite sa na parčíky hoci aj v malých mestách. Pozrite, aké tam panuje napätie medzi ľuďmi a skúmajte prečo. Pre nezodpovednosť. My v Arboréte Mlyňany SAV chceme, aby sa tu ľudia cítili príjemne aj s malými deťmi. Sami musíme na týchto veciach v čo možno najbližšej budúcnosti veľa popracovať, so psami v parku by to bolo pre nás omnoho ťažšie.

Pokladáte sám seba za lokálpatriota? Ktoré miesta Požitavia sú vašimi "srdcovými záležitosťami"?
Myslím, že každý má v sebe kus lokálpatriota, aj keď si to neuvedomuje. Najskôr to prichádza na človeka s vekom. V detstve som niektoré prázdniny prežil v obci Vlkas, takmer celý deň sme strávili pri Žitave, sú to všetko pekné spomienky.

Ako sa Vám páči náš internetový portál ZITAVA.SK?
Projekt portálu ZITAVA.SK treba vysoko oceniť, pretože pomáha zvýrazniť osobitosti Požitavia a celého Tekova. V mnohom dobrovoľne a s nadšením supluje činnosť, ktorá by sa mala očakávať od iných organizácií na to povolaných. S priateľmi z tohto portálu sme v kontakte a snažíme sa jeden druhému vypomôcť. Každá takáto spolupráca je základ úspechu, z ktorého budeme mať všetci radosť.