Gajdošské tradície na hornej Žitave
Máloktorý hudobný nástroj má takú dlhú tradíciu ako gajdy. Na hornej Žitave sú gajdošskou tradíciou známe obce Veľká Lehota, Malá Lehota a Jedľové Kostoľany. Od nepamäti sa hra na gajdy dedila z pokolenia na pokolenie. Vyhrávalo sa vo chvíľach radostných i smutných, pri obradoch a oslavách, na muzikách, na krstinách, svadbách, gajdami sa odprevádzali regrúti odchádzajúci na vojnu, pastieri si na nich vyhrávali pri pasení dobytka, ba neraz odprevádzali ľudí i na poslednej ceste. Mnohí okrem toho, že dokonale ovládali tento archaický hudobný nástroj, boli a ešte stále sú, aj jeho zručnými výrobcami.
O udržanie gajdošských tradícií na hornej Žitave sa vo veľkej miere pričinil rod Garajovcov z Veľkej Lehoty. Garajovci prenášajú túto tradíciu z otca na syna a svojím gajdovaním sú známi nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. V roku 1987 sa začala písať tradícia Celoslovenských medzinárodných gajdošských fašiangov, ktorých program prebieha v Malej Lehote, vo Veľkej Lehote a v Jedľových Kostoľanoch. V roku 1966 bol na Slovensku založený Cech slovenských gajdošov s cieľom udržiavať, propagovať a rozvíjať tradície gajdošského umenia a zároveň vzbudiť záujem o tento hudobný nástroj najmä u mladých ľudí. Sídlom Cechu slovenských gajdošov je cechová izba nachádzajúca sa v priestoroch Pohostinstva Dominika Garaja na Veľkej Lehote.
V tomto roku bolo 20. výročie Celoslovenských medinárodných gajdošských fašiangov. V piatok 16. februára gajdoši besedovali v miestnych základných školách so žiakmi a zahrali im na gajdách. V Malej Lehote po obci fašiangovali mládenci a večer bolo vyvrcholenie v miestnom kultúrnom dome. Preplnená sála tlieskala galaprogramu, ktorý bol festivalom hry na gajdy. V trojhoinovom programe sa predstavili najprv miestni gajdoši a potom prichádzali na pódium gajdoši z Oravskej Polhory, spod Poľany a spod Javoriny, z Devínskej Novej Vsi, z Vajnor a z ďalších častí Slovenska. Tieskalo sa gajdošovi z Domažlíc, skupine z Moravy, gajdošovi z Amsterdamu, gajdošom z Maďarska a ďalším spolu viac ako 50 gajdošom. Niektorí hrali sami, iní vystupovali so skupinou spolu s inými hudobnými nástrojmi, či spevákmi. Videoprojekciou sa zaspomínalo na gajdošov, ktorí sa tohoročného stretnutia nedožili. Spolu vystúpilo vyše sto učinkujúcich v prekrásnom programe. Na druhý deň v sobotu 17.februára pokračoval program na Veľkej Lehote stretnutím v cechovej izbe, prijatím nových gajdošských tovarišov. Do čela Cechu slovenských gajdošov bol zvolený Prof.Dr. Bernard Garaj, CSc z Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre, ktorý vystriedal svojho otca Bernarda Garaja st. Gajdošské fašiangy boli ukončené v nedeľu 18. februára programom v Jedľových Kostoľanoch.
©
Ondrej Valach
19. február 2007
O udržanie gajdošských tradícií na hornej Žitave sa vo veľkej miere pričinil rod Garajovcov z Veľkej Lehoty. Garajovci prenášajú túto tradíciu z otca na syna a svojím gajdovaním sú známi nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. V roku 1987 sa začala písať tradícia Celoslovenských medzinárodných gajdošských fašiangov, ktorých program prebieha v Malej Lehote, vo Veľkej Lehote a v Jedľových Kostoľanoch. V roku 1966 bol na Slovensku založený Cech slovenských gajdošov s cieľom udržiavať, propagovať a rozvíjať tradície gajdošského umenia a zároveň vzbudiť záujem o tento hudobný nástroj najmä u mladých ľudí. Sídlom Cechu slovenských gajdošov je cechová izba nachádzajúca sa v priestoroch Pohostinstva Dominika Garaja na Veľkej Lehote.
V tomto roku bolo 20. výročie Celoslovenských medinárodných gajdošských fašiangov. V piatok 16. februára gajdoši besedovali v miestnych základných školách so žiakmi a zahrali im na gajdách. V Malej Lehote po obci fašiangovali mládenci a večer bolo vyvrcholenie v miestnom kultúrnom dome. Preplnená sála tlieskala galaprogramu, ktorý bol festivalom hry na gajdy. V trojhoinovom programe sa predstavili najprv miestni gajdoši a potom prichádzali na pódium gajdoši z Oravskej Polhory, spod Poľany a spod Javoriny, z Devínskej Novej Vsi, z Vajnor a z ďalších častí Slovenska. Tieskalo sa gajdošovi z Domažlíc, skupine z Moravy, gajdošovi z Amsterdamu, gajdošom z Maďarska a ďalším spolu viac ako 50 gajdošom. Niektorí hrali sami, iní vystupovali so skupinou spolu s inými hudobnými nástrojmi, či spevákmi. Videoprojekciou sa zaspomínalo na gajdošov, ktorí sa tohoročného stretnutia nedožili. Spolu vystúpilo vyše sto učinkujúcich v prekrásnom programe. Na druhý deň v sobotu 17.februára pokračoval program na Veľkej Lehote stretnutím v cechovej izbe, prijatím nových gajdošských tovarišov. Do čela Cechu slovenských gajdošov bol zvolený Prof.Dr. Bernard Garaj, CSc z Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre, ktorý vystriedal svojho otca Bernarda Garaja st. Gajdošské fašiangy boli ukončené v nedeľu 18. februára programom v Jedľových Kostoľanoch.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43