Kroje Požitavského regiónu
„Ľudové kroje sú národným kultúrnym dedičstvom našich predkov.“
Pani Anna Michalkoc-Kudrejová zo Zlatých Moraviec - Prílep sa dlhé roky sa zaoberá ľudovou umeleckou tvorbou a organizovaním rôznych kultúrnych podujatí, ako sú fašiangy, svadby, dožinky, kosenie sena, regrútske odobierky, obecné páračky, varenie lekváru a podobne. Venuje sa rôznym technikám ručných prác, ako je háčkovaniu, flanderskej čipke, paličkuje a vyšíva tiež rôznymi technikami, pletie dečky a rôzne doplnky.
Podarilo sa jej zozbierať množstvo krojov a zaujímavých predmetov zo života ľudí našich predkov. Je zakladateľkou Občianskeho združenia Prílepčianka, ktoré vedie už vyše 40 rokov. Pri rôznych slávnostných udalostiach doma a v zahraničí sa oblieka do kroja, v ktorom bola na audiencii u sv. otca, na púti v Medžugorí, Čenstochovej, Lurdoch a vo Fatime. V jej bohatej zbierke starých oblečení sa nachádza 23 krojov z Požitavského regiónu, rôzne odevy dennej potreby, ale i pre spoločenské príležitosti.
Ku krojom patria aj neodmysliteľné doplnky, ako sú jednoduché vyšívané čepce, šatky či sviatočné ručníky hodvábne, vlnené alebo kašmírové. Tie predstavujú zbierku asi 100 kusov, z toho 30 šafolovych ručníkov. Pani Kudrejová vydala v roku 2004 publikáciu Prílepy 1354 – 2004, v ktorej opisuje ľudové zvyky a tradície z oblasti Prílep. V publikácii približuje starodávne zvyky stravovania od pečenia chleba až po pálenie domácej pálenky, ale zvlášť podrobne sa zaoberá krojom a oblečením našich predkov.
K najstarším častiam mužského odevu patrili gete tkané z konope ako aj konopná košeľa, plátenná košeľa a gate, súkenné nohavice a rozličné druhy trojštvrťových a dlhých kabátov (kabanica, čuha, halena, širák, čižmy a pod.), z kožušín kožúšky, kožuchy, peleríny, čiapky. Na sviatočné príležitosti si obliekali briče (rajtky). Do čižiem okolo nôh si omotávali onuce. Malé deti nosili šaty v celosti, tzv. zozbone. V ženskom odeve plátenná spodnica (rubáš), oplecko (rukávce), košeľa, zástera (obruštek), sukňa, čepiec, vlnené zástery, súkenné trojštvrťové kabátiky (kabanica, čužka), kožúšky a kožuchy. Sem patrí aj obuv a účesy. Vydaté ženy kedysi nosili na hlave čepiec na ktorý si uväzovali ručník (šatku). Sukne barchetové, glotové, farbiarske, štofové, šafolové, kašmírové, ale i hodvábne. Pod hornou sukňou fertuchou bývala ďalšia z lacnejšej látky z Kartúnu. Slobodné dievčatá nosili vlasy spletené do jedného vrkoča s mašľou.
Najvýraznejším prvkom ľudovej kultúry v obci bola svadba. Tomuto ľudovému zvyku predchádzali pytačky a ohlášky v kostole. Večer pred svadbou chodili dievky spievať pod okná mladej nevesty pieseň tzv. Zimozeleň. Na druhý deň prišiel mladý zať so svojím starejším pre mladú nevestu. Potom nasledovala odobierka nevesty od rodičov. Po sobáši sa celý sprievod vrátil do domu mladej nevesty. Po skromnom pohostení u nevesty sa celý sprievod odobral do domu zaťa, kde mladomanželov na dvore vítali mrváňom (pleteným koláčom) a fľašou páleného. Potom svadobníkov pozvali do domu a svadobná hostina sa začala. Na svadbe sa konalo množstvo obradov a zvykov, čim sa svadba stala veselou zábavou.
Autorka publikácie svojimi aktivitami významne prispieva ku kultúrnemu dianiu zlatomoraveckého regiónu a propagácii ľudových zvykov a tradícií celého horného Požitavia.
Pani Anna Michalkoc-Kudrejová zo Zlatých Moraviec - Prílep sa dlhé roky sa zaoberá ľudovou umeleckou tvorbou a organizovaním rôznych kultúrnych podujatí, ako sú fašiangy, svadby, dožinky, kosenie sena, regrútske odobierky, obecné páračky, varenie lekváru a podobne. Venuje sa rôznym technikám ručných prác, ako je háčkovaniu, flanderskej čipke, paličkuje a vyšíva tiež rôznymi technikami, pletie dečky a rôzne doplnky.
Podarilo sa jej zozbierať množstvo krojov a zaujímavých predmetov zo života ľudí našich predkov. Je zakladateľkou Občianskeho združenia Prílepčianka, ktoré vedie už vyše 40 rokov. Pri rôznych slávnostných udalostiach doma a v zahraničí sa oblieka do kroja, v ktorom bola na audiencii u sv. otca, na púti v Medžugorí, Čenstochovej, Lurdoch a vo Fatime. V jej bohatej zbierke starých oblečení sa nachádza 23 krojov z Požitavského regiónu, rôzne odevy dennej potreby, ale i pre spoločenské príležitosti.
Ku krojom patria aj neodmysliteľné doplnky, ako sú jednoduché vyšívané čepce, šatky či sviatočné ručníky hodvábne, vlnené alebo kašmírové. Tie predstavujú zbierku asi 100 kusov, z toho 30 šafolovych ručníkov. Pani Kudrejová vydala v roku 2004 publikáciu Prílepy 1354 – 2004, v ktorej opisuje ľudové zvyky a tradície z oblasti Prílep. V publikácii približuje starodávne zvyky stravovania od pečenia chleba až po pálenie domácej pálenky, ale zvlášť podrobne sa zaoberá krojom a oblečením našich predkov.
K najstarším častiam mužského odevu patrili gete tkané z konope ako aj konopná košeľa, plátenná košeľa a gate, súkenné nohavice a rozličné druhy trojštvrťových a dlhých kabátov (kabanica, čuha, halena, širák, čižmy a pod.), z kožušín kožúšky, kožuchy, peleríny, čiapky. Na sviatočné príležitosti si obliekali briče (rajtky). Do čižiem okolo nôh si omotávali onuce. Malé deti nosili šaty v celosti, tzv. zozbone. V ženskom odeve plátenná spodnica (rubáš), oplecko (rukávce), košeľa, zástera (obruštek), sukňa, čepiec, vlnené zástery, súkenné trojštvrťové kabátiky (kabanica, čužka), kožúšky a kožuchy. Sem patrí aj obuv a účesy. Vydaté ženy kedysi nosili na hlave čepiec na ktorý si uväzovali ručník (šatku). Sukne barchetové, glotové, farbiarske, štofové, šafolové, kašmírové, ale i hodvábne. Pod hornou sukňou fertuchou bývala ďalšia z lacnejšej látky z Kartúnu. Slobodné dievčatá nosili vlasy spletené do jedného vrkoča s mašľou.
Najvýraznejším prvkom ľudovej kultúry v obci bola svadba. Tomuto ľudovému zvyku predchádzali pytačky a ohlášky v kostole. Večer pred svadbou chodili dievky spievať pod okná mladej nevesty pieseň tzv. Zimozeleň. Na druhý deň prišiel mladý zať so svojím starejším pre mladú nevestu. Potom nasledovala odobierka nevesty od rodičov. Po sobáši sa celý sprievod vrátil do domu mladej nevesty. Po skromnom pohostení u nevesty sa celý sprievod odobral do domu zaťa, kde mladomanželov na dvore vítali mrváňom (pleteným koláčom) a fľašou páleného. Potom svadobníkov pozvali do domu a svadobná hostina sa začala. Na svadbe sa konalo množstvo obradov a zvykov, čim sa svadba stala veselou zábavou.
Autorka publikácie svojimi aktivitami významne prispieva ku kultúrnemu dianiu zlatomoraveckého regiónu a propagácii ľudových zvykov a tradícií celého horného Požitavia.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43