Letecké modely nad Požitavím
Medzi obľúbené záujmové činnosti patrí aj konštrukcia leteckých modelov. Neviem, odkedy sa tieto modely robili, ale ja s priateľmi som ich robil už v roku 1950. Neboli to modely ľahké na skladanie, konštrukcia jedného modelu trvala aj sto hodín. Podľa toho, aký model sa robil a koľkí ho robili. My sme boli skupina mladíkov od 12 do 22 rokov, výdatne podporovaný vtedajším riaditeľom školy v Machulinciach Jozefom Vokurkom a jeho dvoma synmi – Tiborom a Viliamom. Dokonca sme počas letných prázdnin mali k dispozícii triedu v škole vedľa riaditeľského bytu. Veď skonštruovať model lietadla s rozpätím krídiel do dvoch metrov potrebovalo aj priestor. Plán modelu sa dal zakúpiť, podobne ako niektorý doplnkový materiál (preglejka, tenké drevené profily, papier na potiahnutie modelu). Najviac času nám zabralo vypilovanie profilov z preglejky lupienkovou pílkou, všetko to vyžadovalo našu trpezlivosť.
Najviac sme sa tešili na túžobne očakavaný skúšobný let na pokosenej lúke. Ťažko písať o všetkých podrobnostiach pri stavbe modelu lietadla, ale aj esteticky to dobre vyzeralo. Po skúškach a oprave prípadných chýb nastal hlavný let. Celá pracovná skupina sme vyšli na kopec nad našou ulicou a od Pánskej hory sme za priaznivého počasia model lietadla odštartovali voľným hodením a čakali pokiaľ doletí. Niekedy to bolo 100 metrov, ale viackrát nám lietadlo preletelo nad celou obcou a pristalo medzi Machulinciami a Topoľčiankami, teda takmer 3 km.
Let to bol voľný a netrpezlivo sme čakali, kde pristane, aby sme následne bežali si ho zobrať. Model sa pri pristávaní niekedy vôbec nepoškodil, horšie dopadlo pristátie na strome alebo v tŕní. Smutno nám bolo, keď model lietadla s označením Jastrab (hlavica trupu bola zahnutá ako zobák jastraba) zobral smer do lesa a preletel nad hrebeňom Benátu pre nás do neznáma.
Aj ako starší seniór som sa potešil, keď som pred niekoľkými dňami videl model lietadla lietať nad našou ulicou. Potešilo ma to, aj keď je to už model moderný, elektronicky riadený zo zeme za pomoci telemetrie. Dokonca model mal na palube malú kameru a snímal zábery pod sebou. Majiteľom tohto modelu Beta s rozpätím krídiel 149 cm je Milan Compeľ. S jeho súhlasom sme zábery snímané z modelu zverejnili k prezretiu našimi čitateľmi. Vidieť Machulince, Topoľčianky a časť pohoria Tribeč. Možno po zdokonalení budú zábery krajšie, ale aj tieto nás potešili.
©
Ondrej Valach
07. február 2011
Najviac sme sa tešili na túžobne očakavaný skúšobný let na pokosenej lúke. Ťažko písať o všetkých podrobnostiach pri stavbe modelu lietadla, ale aj esteticky to dobre vyzeralo. Po skúškach a oprave prípadných chýb nastal hlavný let. Celá pracovná skupina sme vyšli na kopec nad našou ulicou a od Pánskej hory sme za priaznivého počasia model lietadla odštartovali voľným hodením a čakali pokiaľ doletí. Niekedy to bolo 100 metrov, ale viackrát nám lietadlo preletelo nad celou obcou a pristalo medzi Machulinciami a Topoľčiankami, teda takmer 3 km.
Let to bol voľný a netrpezlivo sme čakali, kde pristane, aby sme následne bežali si ho zobrať. Model sa pri pristávaní niekedy vôbec nepoškodil, horšie dopadlo pristátie na strome alebo v tŕní. Smutno nám bolo, keď model lietadla s označením Jastrab (hlavica trupu bola zahnutá ako zobák jastraba) zobral smer do lesa a preletel nad hrebeňom Benátu pre nás do neznáma.
Aj ako starší seniór som sa potešil, keď som pred niekoľkými dňami videl model lietadla lietať nad našou ulicou. Potešilo ma to, aj keď je to už model moderný, elektronicky riadený zo zeme za pomoci telemetrie. Dokonca model mal na palube malú kameru a snímal zábery pod sebou. Majiteľom tohto modelu Beta s rozpätím krídiel 149 cm je Milan Compeľ. S jeho súhlasom sme zábery snímané z modelu zverejnili k prezretiu našimi čitateľmi. Vidieť Machulince, Topoľčianky a časť pohoria Tribeč. Možno po zdokonalení budú zábery krajšie, ale aj tieto nás potešili.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43