Na bicykloch od prameňa Žitavy po sútok Žitavy s Nitrou

Praktické príručky uvádzajú dĺžku rieky Žitava 99,3 km. Mnohé obce sú pomenované podľa tejto známej rieky (Žitavany, Žitavce, Lúčnica nad Žitavou, Dvory nad Žitavou a i.), a tak vznikla prirodzená túžba prejsť Požitavie na bicykloch a možno tak ho lepšie spoznať. Náš cieľ sme uskutočnili v sobotu 21.augusta 2010, keď predtým sme sledovali predpoveď počasia, ktorá bola na uvedený deň vyhovujúca. Praktické príručky uvádzajú dĺžku rieky Žitava 99,3 km. Mnohé obce sú pomenované podľa tejto známej rieky (Žitavany, Žitavce, Lúčnica nad Žitavou, Dvory nad Žitavou a i.), a tak vznikla prirodzená túžba prejsť Požitavie na bicykloch a možno tak ho lepšie spoznať. Náš cieľ sme uskutočnili v sobotu 21.augusta 2010, keď predtým sme sledovali predpoveď počasia, ktorá bola na uvedený deň vyhovujúca. Na Veľkej Lehote pri prameni Žitavy sme boli ráno o ôsmej hodine. Príprava dvoch bicyklov a fotografovanie nás trochu zdržali, ale o 8,25 hod. vyrážame na dvoch bicykloch dvaja Valachoví – otec Ondrej a syn Rasťo. Dolu sa nám išlo výborne a prvá zastávka bola po 9 km pri Živanskej veži na fotografovanie. Zistili sme, že nám to zaberá veľa času, tak sme fotografovanie lamy za ohradou horárne zrušili, ako aj občerstvenie pri prameni kyslej vody v Obyciach. Po 55 minútach o 9,20 hod. dorážeme k Penziónu Mlyn v Machulinciach, čo bolo presne 20 km. Pokračujeme do Zlatých Moraviec a tachometer na bicykloch ukazuje 25 km. Dolu kopcom sa nám išlo výborne a naviac známou a veľmi peknou trasou, autami v sobotu málo frekventovanej.

V Zlatých Moravciach sa naša dvojčlenná posádka rozšíri o našich priateľov, dvoch lekárov Molnárových, otca Jozefa a syna Heňa. Otcovia sadajú do auta a synovia na bicykle. Stretnutie si dohodneme vo Vrábľoch pred kostolom. Posádka auta sa zastavuje v Mašekovom mlyne, tento symbol Žitavy sme nemohli obísť a pokračujeme pred kostol vo Vrábľoch, kde na naše prekvapenie nás bicyklisti už čakali. Išlo sa im dobre, ale sťažovali sa na množstvo áut na ceste. Ďalšie stretnutie bolo v pláne v Mani, keď predtým sme mali aj autom aj na bicykloch krátku zastávku pri Žitavskom luhu. V Mani je obed z vlastných zdrojov a ďalšie stretnutie bolo dohodnuté v Dvoroch nad Žitavou. Aj z auta sme videli, že premávka na ceste utíchla, takmer všetky autá odbočovali v Mani do Podhajskej. Dostal som chuť sadnúť na bicykel, a tak v Dvoroch nad Žitavou ma za volantom auta vymieňa Heňo a ja so synom pokračujem na bicykli smerom do Hurbanova. Skutočne v sobotu popoludní bolo na tejto trase menej áut a aj keď bolo vonku 29 stupňov tepla, ide sa nám v tieni agátov veľmi príjemne. Okrem toho vieme, že sa blíži cieľ našej cesty. V Hurbanove neodoláme čerstvému nealkoholickému pivu a pokračujeme po ceste smerom na Komárno. Asi 2 km za Hurbanovom je dobre vyznačená odbočka na Martovce, prejdeme dedinu Vék a zastavujeme na poslednom moste cez Žitavu pred obcou Martovce. Fotografovanie starého koryta Žitavy, ale aj informačnej tabule, ktorá nám oznamuje, že vchádzame do prírodnej rezervácie Alúvium Žitavy.

Do cieľa máme tri kilometre, na bicykloch po pravej hrádzi Žitavy idú otcovia a synovia hľadajú spôsob ako sa cez dedinu dostať čo najbližšie k hrádzi. Stretáme sa pri vodnej čerpacej stanici, kde auto odstavujeme. Posledný kilometer idú synovia pešo a my po hrádzi do cieľa na bicykloch. Veľmi rýchlo vidíme pravú hrádzu starej Nitry z hrádze zídeme do koryta sútoku Žitavy a Nitry. Tachometer na bicykli nám ukazuje 99,54 km. Bicykle sme nechali na trávnatej plošinke a chodníkom sme sa dostali k vodnej ploche starej Nitry. Drevený čln nevyužijeme a vraciame sa k bicyklom. Na hrádzi ich odovzdáme našim synom a my pokračujeme pešo. Až teraz sa kocháme pohľadom na starú Žitavu. Riasy a žubrienky kryjú veľkú časť hladiny vody a staré vŕby lemujú jej koryto podobne ako aj trstinový porast. Chcem vybrať fotoaparát, aby som si sfotografoval krásnu bielu labuť, ale aj ona nás vidí a veľmi rýchlo odpláva za kríky. O chvíľu odvádza svoj dorast - sedem mladých labutí – do stredu koryta. Bol to pekný pohľad, ako v zástupe plávajú za sebou.

Ešte fotografia starého zbúraného mostu cez Žitavu, posledný pohľad na našu Žitavu. Bicykle odkladáme na auto a vraciame sa domov. Najviac 95 kilometrov na bicykli urobil Rasťo, ale sadá aj za volant auta. V aute hodnotíme naš výlet ako úspešný, aj keď ísť na bicykloch po frekventovaných cestách nie je to najideálnejšie. Ja považujem za najkrajší úsek ten náš, od prameňa po Machulince, Rasťo považuje staré koryto Žitavy za jedno z najkraších miest Požitavia. Trasu sme absolvovali v osvedčenej štvorke a už po istých skúsenostiach na cyklotrasách. V predchádzajúcich rokoch sme v tomto zložení absolvovali na bicykloch trojdňovú túru z Passau popri Dunaji do Bratislavy, ale aj trojdňovú túru okolo Balatonu, trojdňovú túru okolo Bodamského jazera a dvodňovú okolo Neziderského jazera. Samozrejme, že všade tam boli vynikajúce cyklocesty. Na bicykloch sme aj všetky cyklotrasy na hornom Požitaví.

My všetci sme aj na ceste popri Žitave boli spokojní, ale ťažko si vieme predstaviť robiť niečo podobné pri väčšom počte cyklistov. Možno cesta Vráble - Uľany nad Žitavou nie je tak preplnená, k tomu by sa mohli vyjadriť domáci. Naš cieľ bol splnený a doporučujeme ho všetkým odvážnym, ale hlavne mladším.