Obnovujeme kaplnku na počesť padlým vo Vozokanskej bitke

O kaplnke na konci Čerešňovej ulici vo Vrábľoch sme už písali pred pár rokmi. Podľa povesti bola postavená na mieste, kde skonali dvaja Esterháziovci, ktorí docválali na koňoch zranení až k vrábeľským močiarom.

Kaplnka vo Vrábľoch bola postavená v roku 1699. Na lúke, resp. vyvýšenine boli vystavené telá oboch jazdcov pod stanom. Dôvodom postavenia kaplnky na tomto mieste bol údajne testament. Tak to opisuje historik Gabriel Šutka vo svojej knihe venovanej Vozokanskej bitke. Ako vlastne kaplnka vyzerala? Do vnútorného priestoru kaplnky sa vchádzalo dverami opatrenými malým okienkom. Kaplnku otvárala teta Tereza z Čerešňovej ulice iba na Zelený Štvrtok a na sviatok Pamiatky zosnulých. O areál kaplnky sa vzorne starala. Oproti dverám na oltáriku na obraze maliar zachytil kľačiaceho Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade.
Po oboch stranách súmerne postavili drevené lavice pre štyri osoby. V prítomnosti andiky Terezy sa modlili a meditovali. Pri operadlách lavíc stáli pripevnené štyri lampáše. Podľa ústneho podania pochádzali zo starého vrábeľského kostola spred roka 1898. Vedľa dreveného pódia pod oltárom stáli dve drevené stoličky. Podlahu vyložili pálenou tehlou natretou červenou hlinkou. Vznešene pôsobil zaoblený strop. Naši predkovia tento vypuklý strop pomenovali česká placka. Pod stavbou nebola krypta i keď niektorí občania o tom rozprávali tajuplné historky. Vápnom bielené vnútorné i vonkajšie steny s náterom sokla modrej blankytnej farby po vonkajšom obvode z diaľky upútali okoloidúcich domácich i návštevníkov mesta Vráble.
Vráťme sa ale k Vozokanskej bitke. Vozokanská bitka z augusta 1652 sa zapísala do dejín Slovenska veľkým víťazstvom. Na bojovom poli pri Vozokanoch vojenské oddiely a dobrovoľníci zo 16. obcí Požitavia porazili osmanské oddiely, ktoré disponovali silou 4600 bojovníkov. Veliteľom hornouhorskej obrany bol veliteľ posádky pevnosti Nové Zámky a hornouhorský hlavný kapitán Adam Forgáč. Bitky pri Vozokanoch sa zúčastnilo 8 členov rodu Esterházi a v bitke padli štyria členovia rodu, konkrétne: Ladislav, František a bratia Tomáš a Gašpar. Podľa povesti dvaja ťažkoranení členovia rodu Esterházi (údajne Ladislav a Tomáš) sa chceli presunúť do vrábeľskej pevnosti. Do najbližšej vrábeľskej pevnosti na Fidvári už nedorazili. Zomreli za obcou Horný Ohaj pred Vrábľami, v mieste miernej vyvýšeniny, pri Čerešňovom potoku, skadiaľ neskôr viedla Čerešňová ulica. Na tomto mieste začiatkom 18. storočia, po porážke tureckých vojsk v bitke pri Viedni, postavili spomínanú kaplnku.
Na vozokanskom poli stojí prekrásny pomník padlým Esterháziovcom. Vo Vrábľoch, v čase výstavby sídliska Februárového víťazstva po roku 1970, vtedajší projektant nemal záujem zakomponovať do sídliska jedinečnú pamiatku, a tak nechal kaplnku so súhlasom vtedajšieho vedenia mesta zbúrať.
Na prelome 20. a 21. storočia, v nových pomeroch, vznikol záujem obnovy kaplnky. Vzniklo neformálne združenie občanov mesta, ktorí túto kultúrnu pamiatku chcú zachovať pre budúce generácie. Podporu dostali od predstaviteľov mesta i Farského úradu vo Vrábľoch. Kaplnka nemôže nájsť dôstojné miesto vedľa sídliskovej kotolne a v tieni vysokých bytoviek. Na jej pôvodnom mieste osadíme pamätník pripomínajúci jej historické miesto. Zaujímavosťou je, že výstavba začala v auguste 2010, kedy si pripomíname 358. výročie Vozokanskej bitky a 40. výročie zbúrania kaplnky.
Pocestní už z diaľky uvidia bielu kaplnku v prírodnom prostredí v blízkosti Žitavy na poli pri vstupe do mesta, neďaleko cesty od Zlatých Moraviec, spolu s krížom orientovaným smerom na Veľké Vozokany.