Pamiatky z cyrilo-metodského obdobia na hornom Požitaví

Bohatá história z obdobia sv. Cyrila a Metoda má svoje pamiatky aj na hornom Požitaví. Výstižne to napísal PhDr. Matej Ruttkay, CSc., riaditeľ AúSAV v Nitre: „Horné Požitavie tvorilo významnú súčasť Veľkomoravskj ríše. Pravdepodobne sa už v tejto dobe začala využívať zlatonosnosť miestnych potokov na ryžovanie zlata."

Aj história kaštieľa v Topoľčiankach skrýva pamiatky z obdobia Veľkej Moravy.
Pri archeologickom výskume nádvoria kaštieľa v Topoľčiankach v roku 1990 boli postupne nájdené pozostatky zabudnutého a zasypaného stredovekého hradu zo 6. – 7.storočia. Ako uvádza Matej Ruttkay, z troch preskúmaných objektov, ktoré boli súčasťou rozsiahlejšieho sídliska, pochádzajú pomerne hrubé nezdobené črepy tzv. pražského typu. Dokladajú prítomnosť najstarších Slovanov na tomto mieste a rozširujú pomerne malý počet lokalít známych z územia Slovenska. Našli sa tu aj objekty dátované do 9. – 10.storočia.

Významnou pamiatkou z obdobia sv. Cyrila a Metoda na hornom Požitaví je známa pyxida z Čiernych Kľačian. Jej výskumom sa zaoberal archeológ PhDr. Titus Kolník, DrSc. Predpokladá sa, že táto vzácna šperkovnica zo slonoviny oválneho tvaru, zdobená reliéfmi, sa na územie Veľkej Moravy dostala s misiou solúnskych bratov ako dar cisára Michala III. pre knieža Rastislava.
V Živote Metoda sa uvádza :
„Vtedy cisár Michal hovoril k Filozofovi Konštantínovi. Či počuješ, Filozof túto reč? Okrem teba to iný nemôže vykonať. Tu, hľa, máš dary mnohé, pojmi brata svojho opáta Metoda a choď. Lebo vy ste Solúňania a Solúňania všetci čisto sloviensky rozprávajú."
Na mieste, kde sa v apríli 1974 našla pyxida, boli aj rozrušené slovanské hroby z najmladšieho veľkomoravského obdobia alebo z 10.storočia.
Pred kostolom v Čiernych Kľačanoch stojí od roku 1997 súsošie sv. Cyrila a Metoda s pyxidou od akad.soch. Ľ. Cvengrošovej. Pôvodne zrekonštruovaná originálna pyxida sa nachádza v Archeologickom ústave v Nitre. Zhotovené a vystavené v múzeách sú jej kópie, príležitostne býva vystavený aj originál.

Predpokladá sa, že do obdobia sv. Cyrila a Metoda siaha aj jeden z najstarších románskych kostolov na Slovensku Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom.
Viaceré historické pramene zaraďujú kostol do 11.storočia, nemožno však vylúčiť ešte staršie založenie. Na základe archeologických , umelecko-historických a reštaurátorských výskumov sa jeho dátovanie posunulo do predrománskeho obdobia. Archaický charakter architektúry kostola poukazuje na typ sakrálnych stavieb, ktorý sa rozšíril v západnej Európe v 9. a 10. storočí.

Významným objavom boli nástenné maľby v interiéri, ktoré boli súčasťou architektúry pôvodného kostola. Pri reštaurovaní svätyne v roku 2012 sa pri odstraňovaní omietok objavilo neznáme okno, ktoré môže prepísať históriu kostola. Existujú teórie, že okno siaha do čias Veľkej Moravy. Aj pri odstraňovaní podlahy sa zistilo, že kostol postavili na mieste jeho dreveného predchodcu.
Celý objekt je vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a od roku 2009 je súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva.

Za nesmierne cenný nález z veľkomoravského obdobia sa považuje zlatý pektorálny (zdobený hrudný) kríž nájdený v Zlatých Moravciach v 40-tych rokoch 20.storočia. Reliéf na kríži znázorňuje postavu s rukami zdvihnutými k modlitbe. Bližšie nálezové okolnosti sa bohužiaľ nepodarilo zistiť a čo je horšie, tento jedinečný nález sa v 60-tych rokoch stratil. Zachovala sa z neho iba fotografia. Na rozdiel od iných autorov, historik PhDr. Jozef Zábojník, CSc. uvádza „nájdený údajne v Zlatých Moravciach".

Bez slova „údajne" však môžeme hovoriť o desiatkach, možno stovkách archeologických nálezov z veľkomoravského obdobia v Zlatých Moravciach a v ich okolí. Ide o časti nádob, o keramiku a rôzne nástroje. Zásluhu na ich zozbieraní a potom zaradení do obdobia má profesor histórie na gymnáziu v Zlatých Moravciach Dr. Štefan Rakovský. Keď sa po roku 1950 začala na poliach robiť hlboká orba traktorom, práve tam študenti našli najviac nálezov. Dnes sú niektoré archeologické nálezy vystavené v Múzeu v Zlatých Moravciach a ďalšie uložené v depozite.

Určite som nespomenul všetky pamiatky z tohoto vzácneho obdobia, ale aj to čo je uvedené, potvrdzuje, že horné Požitavie bolo významnou súčasťou Veľkej Moravy.

Použitá literatúra
Marián Bátora a Michal Zaťko : Zlaté Moravce, Mestský úrad Zlaté Moravce 1998
Archelogia historica 16/91
Matej Ruttkay : Topoľčianky v praveku, včasnej dobe dejinnej a v stredoveku
Panslovanská únia (pansu.sk)
Titus Kolník : Pyxida z Čiernych Kľačian

Foto: Ondrej Valach (5), fotokópia (1)