Po stopách zašlej slávy baníctva

Turistickou prechádzkou členov KST MO Zlaté Moravce v roku 1996 z Obýc cez Včelár do Hostí a Topolčianok bol zahájený prvý ročník pochodov Po stopách zašlej slávy Obycko–Kostoliansko–Hostianskych baníkov.

Súčasťou zaujímavých turistických podujatí sa stali aj návštevy mineralogickej zbierky horného Požitavia, jedinečnej svojho druhu na Slovensku. Každý návštevník expozície má možnosť zoznámiť sa s horninami a nerastami zozbieranými z pohorí Tribeča a Pohronského Inovca a zúčastniť zaujímavých prednášok s jej zostavovateľom a autorom Mgr. Gregorom Turčanom. Geologické zloženie našich najbližších hôr úzko súvisí nielen s ťažbou hornín, ale i históriou baníctva. Rovnako zaujímavé sú i spoločné prechádzky s pánom Turčanom lesnými zvážnicami Tribeča k bani Viktória pod Včelárom (503 m), kde sa v jeho severnej časti nachádzajú pozostatky hnedouhoľnej bane s prevádzkou ťažby uhlia v rokoch 1830 až 1922.

Z histórie je známe, že po otvorení bane Viktória vznikla v jej blízkosti robotnícka kolónia pozostávajúca z 28 obytných domov. Pred 1. svetovou vojnou jej majiteľom bol Kahelmann. Baňu neskôr odkúpil Maďar Fônô a jej vlastníkom bol počas vojny až do prevratu v roku 1918. Potom sa bane ujal ruský emigrant, predtým tamojší banícky lekár Litinský. Z hospodárskych príčin bola v roku 1922 ťažba uhlia zastavená. S obnovením ťažby sa začalo až v roku 1936, keď baňa prešla do vlastníctva Tomáša Baťu z Baťovian, ktorý v tých časoch zamestnával asi 250 baníkov v trojsmennej prevádzke. Podzemné uhoľné vrstvy dosahovali 3 až 4 metrovú hrúbku. Ťažilo sa len ručne až do roku 1946, kedy baňu prevzalo riaditeľstvo handlovských uhoľných baní. Neskôr v roku 1949 bola ťažba opäť zastavená pre nekvalitné uhlie a časté záplavy štôlní. Obnoviť ťažbu sa už nepodarilo ani v roku 1958.

V priestoroch kultúrneho domu v Obyciach pripravuje pán Turčan, tvorca a realizátor zbierky hornín horného Požitavia, aj zriadenie Banského múzea, ktorého súčasťou bude náučný chodník obyckou hnedouhoľnou baňou Viktória. Medzi prvými predmetmi sa v zbierke nachádza drevený kríž z pozostatkov relikvií cintorína neďaleko bývalej baníckej osady. Na turistickom náučnom chodníku sa plánuje obnoviť podľa zachovaných fotografií vchod do banskej šachty a dielňu, v ktorej budú uložené všetky zachované historické dokumenty.

Za úspešnú realizáciu turistickej atrakcie Obýc patrí vďaka jej tvorcovi pánovi Turčanovi, ústretovosti starostky obce Helene Filipčíkovej a organizátorovi turistických podujatí Ľudovítovi Chládekovi, aj keď sa mu nepodarilo tohto roku zrealizovať 4. ročník pochodu Po stopách zašlej slávy baníkov pre nezáujem turistov. Poznať históriu nášho okolia, jeho kultúrne hodnoty si zasluhujú pozornosť a úctu k ťažkým časom, v ktorých vyrastali naši predkovia.

Použitaá literatúra a pramene:
Uvedené historické záznamy o uhoľnom baníctve som čerpal z obecnej kroniky Obýc,
viac na: www.hostie.sk