Pustovník v Pohronskom Inovci

Plán uskutočniť túto dvojdennú turistickú akciu vo mne skrsol už v zime a odvtedy som netrpezlivo vyčkával, kedy sa naskytne vhodná príležitosť zrealizovať ho. Neodradila ma ani nepriaznivá predpoveď počasia, a tak som sa zrazu v jeden daždivý deň ocitol v Zlatých Moravciach. Cieľom bolo prejsť cez Benát, Veľký Inovec a utáboriť sa na Loksovej lúke, ďalší deň pokračovať do Starej Huty a napojiť sa na Náučný chodník Vojšín končiaci v Malej Lehote. Ide o veľmi zaujímavú trasu vedúcu cez krásne lesy, lúky plné kvetov a hory ponúkajúce množstvo krásnych výhľadov.

Samotné putovanie krajom horného Požitavia začalo na autobusovej stanici v Zlatých Moravciach, odkiaľ som sa po červenej značke presunul do Žitavian. Pri vinohradoch nad obcou som chvíľu váhal, či nebude lepšie pokračovať červenou značkou a obísť vrch Benát, nakoľko som z portálu ZITAVA.SK mal informácie o ťažbe prebiehajúcej v kameňolome pod Benátom. Nakoniec som sa ale rozhodol pokračovať po žltej a pozrieť si naživo unikátne skalné mesto, kým aj tento prírodný výtvor nezničí ľudská hlúposť a moc peňazí.

Na lúke, necelý kilometer pred Benátom, som prišiel na to, že moje starostlivo naimpregnované topánky nevydržia brodenie 10 cm vrstvou vody, ktorá tu, na dokonale premočenej pôde, nejavila ochotu vsiaknuť hlbšie. Od tejto chvíle som teda šiel trošku namrzený v mokrých topánkach. Ďalšie nemilé prekvapenie ma čakalo pri kameňolome, kde si ťažiari spevnili a rozšírili cestu, čím zahatali turistický chodník vedúci po žltej značke, a celé to dotvorili tabuľkou súkromný pozemok – zákaz vstupu.

Nasledoval teda pohľad do mapy a voľba najvhodnejšej obchádzky, prešiel som cez rozbahnenú cestu a asi 100 metrov po ľavej strane kameňolomu som sa vybral krížom cez les do kopca a čoskoro som prišiel na chodník, ktorý sa po pár metroch napojil na žltú značku vedúcu z Benátu na Obycké lúky. Vrátil som sa po nej smerom na Benát a vychutnal si pohľad na majestátne zvetrané skaly rôznych tvarov.

Následne som po žltej značke pokračoval smerom na Obycké lúky (kedysi obrovské pasienky) a odtiaľ opäť po červenej značke k prameňu osviežujúcej vody so zaujímavým názvom – Stoky, na Chatu pod Inovcom, Veľký Inovec a konečnú pre daný deň – Loksovu lúku. Väčšina lúk bola, ako som už spomínal, hodne podmáčaná, často i s koľajami plnými vody, no čo ma neskôr prekvapilo, stačil jeden slnečný a trochu veterný deň a už sa dalo prejsť pekne suchou nohou.

V lese bolo na niektorých miestach potrebné obísť vyvrátené stromy, ale to je momentálne jav s akým sa človek stretne vo všetkých pohoriach na Slovensku. Na Loksovej lúke som strávil približne hodinu hľadaním zelenej značky, keďže som mal v pláne vyjsť na vrch Zámčisko a doplniť si zásoby vody z neďalekej studničky. Napokon sa mi ju síce podarilo nájsť, no značenie bolo staré, chodník zarastený a viac-menej nepriechodný. Rozložil som stan, zasýtil telo slaninou i dušu pohľadom na nádherný západ slnka.

Po prebudení sa do slnečného rána som sa vydal červenou značkou cez Bukovinu do Starej Huty, kde začína Náučný chodník Vojšín, ktorý ma opäť utvrdil v tom, že žijeme v prekrásnej krajine. Starohutský vodopád, bralá nad ním, pekné výhľady z viacerých kopcov, Bujakov vrch s vzácnou kvetenou, Vojšín a Andezitové kamenné more v Malej Lehote patria k tým najväčším lákadlám na tejto trase.

Náučný chodník bol najmä zo začiatku veľmi dobre značený, približne v polovici sa začal striedavo krížiť s modrou turistickou trasou a značenie už bolo trochu horšie. Podarilo sa mi nejako odbočiť z jeho trasy a pokračoval som ďalej po modrej, neskôr som sa opäť napojil na značku náučného chodníka, no tá sa tesne pod Vojšínom niekde stratila, a tak mi zostala už len spomínaná modrá.

Celé moje putovanie som zavŕšil na autobusovej zastávke Malá Lehota – Skalie. Cestou domov vo mne doznievali dojmy a pocity z dvoch úžasných dní prežitých v horách, úplne odlišných dní, ktoré ma naplnili množstvom pozitívnej energie.