Turistické zaujímavosti horného Požitavia (1. časť)

Každá oblasť Slovenska má svoje zaujímavosti a zvláštnosti, ktoré obdivujú nielen miestni občania, ale aj turisti a návštevníci prichádzajúci do toho, ktorého kraja. Horné Požitavie má tiež svoje príťažlivé miesta, ktoré sa oplatí vidieť. Na rozvoj turistiky horného Požitavia mala v prvom rade podiel krásna príroda, jej príťažlivosť, prístupnosť, ale aj náročnosť a variabilita terénu. Láka sem odľahlá hĺbka lesov, ich pestrý porast, zoologické a botanické zvláštnosti, romantika prírody a lyžiarske terény. Príroda okúzľuje svojou sviežosťou, nenáročnými túrami, bohatstvom kveteny a zveriny. Mnoho vyhliadkových bodov umožňuje vychutnať celú povrchovú krásu okolia. Pozornému turistovi neuniknú početné historické pamiatky, umelecké zaujímavosti ako aj architektúra minulosti.

Horné Požitavie možno rozdeliť z turistického hľadiska na dve oblasti: Tribeč a Pohronský Inovec. Tribečskú oblasť môžeme rozdeliť na tri skupiny:

Prvá skupina - Jelenec - láka turistov zrúcaninami hradu Jelenec a rekreačnou oblasťou Remitáž.
Do druhej skupiny patrí Veľký Tribeč, vyhľadávaný ako najvyšší vrch pohoria Tribeč s pekným rozhľadom na horné Požitavie. Do tejto skupiny patrí aj známy Lysec a Čierny hrad.
Tretia skupina - Hrušov - je lákavá svojimi zrúcaninami i svojráznou obcou Skýcov. Pohronský Inovec delíme na skupinu Veľkého Inovca a Vojšína. Postupne si opíšeme jednotlivé oblasti a ich skupiny.

Veľký Inovec

Je najvyšším vrchom pohoria Pohronský Inovec. Jeho mierna výška 901 m n.m. priťahuje aj nenáročných turistov. Vrchol tvoria andezitové bralá s pekným výhľadom na časť južného Slovenska. Na východe ohraničujú výhľad hrebene Štiavnického pohoria, kde je vidieť aj Sitno. Pri dobrom počasí možno vidieť Dunaj a hory za ním. Na severe dovidieť na Vtáčnik. Pohľad na západ je zastretý listnatým porastom. Tesne pod vrcholom sa nachádza turistická chata, ktorá ponúka nielen občerstvenie, ale aj možnosť ubytovania. Chata je otvorená cez soboty, nedele a sviatky, ale na požiadanie aj počas týždňa. Spred chaty je pekný výhľad na Bukovskú dolinu a okolité obce, na veľkú časť Tekova. Z geologického pohľadu je Pohronský Inovec vulkanický masív, ktorého geologický vývin úzko súvisí s vývinom Slovenského stredohoria, ku ktorému vlastne patrí a od ktorého ho oddeľuje údolie Hrona. Sopečné horniny, ktoré tvoria Pohronský Inovec, sú pôvodu sopečného – magmatického. Sú to andezity vzniknuté diferenciáciou chladnúcej magmy, ktorá sa tlačila z hlbín zeme na povrch. Pretože vulkanická činnosť sa neuskutočnila na celom území Pohronského Inovca naraz, ale postupne v rozličných po sebe nasledujúcich geologických obdobiach, sú andezity rozličného zloženia a farby.

Je niekoľko možností ako sa dostať na Veľký Inovec podľa toho, pre akú turistiku sa rozhodneme,či pre cykloturistiku, pre mototuristiku alebo pre pešiu turistiku. V roku 2005 boli výborne vyznačené Požitavské cyklotrasy, ktoré smerujú aj na Veľký Inovec. Jednotlivé turistické trasy sú opísané v turistickom sprievodcovi Tribeč – Pohronský Inovec, vydal Šport Bratislava, 1983. Od čias vydania tejto príručky došlo k niektorým zmenám v značení trás. Turistické trasy nájdeme aj na turistickej mape Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky, ktorú vydal Vojenský kartografický ústav v Harmanci, 2004. Kto nemá mapu, tomu poradíme niekoľko turistických trás na Veľký Inovec. Pešiu turistiku môžememe kombinovať s mototuristikou.

Najnáročnejšia pešia túra na Veľký Inovec vedie po červenej značke trasou: Zlaté Moravce – Žitavany – Obycké lúky – Veľký Inovec (4 1/2 hod).

Na Obyckých lúkach, nad poľovníckou chatou Hladina, je turistická značka, pri ktorej je možné odbočiť cez Hradecké lúky na Benát 692 m n.m. Je to skalné miesto, vrchol tvoria andezitové vyvreliny. Tieto vytvárajú pomerne vysoké bralá, vhodné aj ako cvičné skaly pre začínajúcich horolezcov. Neobyčajne krásny výhľad je odtiaľ na celé horné Požitavie a na pohorie Tribeč. Do konca 40-tych rokov 20.st. tu v otvorenom kameňolome robotníci ručným štiepením kameňa tesali andezitové kocky rôznych rozmerov určené na dlažbu ciest a chodníkov. Cesta cez námestie v Zlatých Moravciach je ešte aj v súčasnosti vydláždená tu vyrobenými kockami.

Ďalšia možnosť je vychádzať z Machuliniec po modrej značke, ktorá začína v Topoľčiankach. Je to trasa: Machulince – Obycké lúky – Veľký Inovec (3 hod.). Táto trasa je vyznačená aj ako náročná cyklotrasa a môže sa kombinovať aj s mototuristikou. Motorovým vozidlom je možné dostať sa lesnou asfaltovou cestou (zatiaľ tam nie je zákaz vjazdu) na Obycké lúky a odtiaľ pešo na Veľký Inovec. Takto skombinovaná turistika je vhodná pre rodinu s deťmi s tým, že auto zaparkujeme na Obyckých lúkach a pešo vystúpime po vyznačenej trase na Veľký Inovec. Tou istou trasou sa musíme vrátiť späť. V zime uvedená cesta na Obycké lúky nie je udržiavaná.

Možné je vychádzať aj z hlavnej cesty Zlaté Moravce – Jedľové Kostoľany, z autobusovej zastávky Obyce Modoš zelenou značkou po trase: Jaďová – Rekreačné stredisko Obyce – Obycké lúky – Veľký Inovec (3,25 hod.). Aj na tejto trase je možnosť ísť osobným autom k Rekreačnému stredisku Obyce.

Veľmi jednoducho sa dostaneme na Veľký Inovec po žltej značke od autobusovej zastávky Obyce Osné po trase: Osná dolina – Veľký Inovec (2,45 hod). Vhodná aj ako cyklotrasa prípadne pre motorové vozidlo. Lesná asfaltová cesta je dosť poškodená a neudržiavaná, v zime neprejazdná. Zatiaľ (december 2006) tam nie je zákaz vjazdu.

Celým horným Požitavím sa dostaneme na Veľký Inovec cyklotrasou, motorovým vozidlom alebo pravidelným autobusom (Zlaté Moravce – Veľká Lehota) po trase : Zlaté Moravce – Žitavany – Machulince – Obyce – Jedľové Kostoľany – Malá Lehota – Veľká Lehota (22,00 km) – Štambrk – Veľký Inovec (29,0 km). Ak by sme išli autobusom, potom z Veľkej Lehoty na Veľký Inovec musíme ísť pešo ešte 7 km. Táto trasa vedie vedľa horského hotela Drozdovo, kde je možnosť občerstvenia, ubytovania a zaparkovania auta. Je možné dostať sa po neudržiavanej ceste až k chate na Veľkom Inovci, ale ochrancovia prírody to veľmi neodporúčajú. Na Veľký Inovec sa z Drozdova pešo dostaneme viacerými trasami. Turisticky značená je trasa cez Loksovú lúku. Pešo môžeme ísť aj po pevnej ceste smerom k Osnej doline, kde pri pomníku a rekreačných chatách nájdeme žltú turistickú značku, ktorá nás privedie cez horské lúky Krtinová na Veľký Inovec. Kamenný vrch predtým nazývaný Štambrk má n.v. 696,4 m. Nachádza sa nad obcou Veľká Lehota, asi 1 km na juh od stredu obce. Vrch s pekným výhľadom na všetky strany turisti často navštevujú a obdivujú krásne okolie.

Do oblasti horného Požitavia môžeme zaradiť aj trasu: Olichov, motorest Zubor – Rekreačné stredisko Calex Čaradice – Obycké lúky – Veľký Inovec (zelená značka, 3 ½ hod). Čiastočne zmenená je označená aj ako cyklotrasa.

Cestu späť z Veľkého Inovca si môžeme zvoliť jednu z uvedených trás, alebo zvolíme iné možnosti. Najčastejšie sa prechádza po červenej „Rudnej magistrále“ cez Bukovinu do Novej Bane (3,0 hod.), alebo je možnosť žltou značkou zísť za 2 ¼ hod. do Tekovských Nemiec k autobusovej zastávke. Za 1 ¼ hod. po zelenej značke prídeme k autobusovej zastávke Stará Huta.

Z horného Požitavia mnohé trasy na Veľký Inovec alebo späť prechádzajú cez Obycké lúky. Na starých mapách sú tieto horské lúky zaznačené ako Škripec. Takto ich volali a dodnes volajú aj starší občania Machuliniec, Obýc a Žitavian. Lúky boli rozdelené do troch chotárov ako Škripec machulinský, Škripec obycký a Škripec opatovecký. Mladšia generácia turistov začala tieto horské lúky nazývať ako Obycké lúky, a tak sa postupne tento názov dostal aj do novších máp a turistických sprievodcov.

Ak ideme na Veľký Inovec cez Obycké lúky, musíme prechádzať cez Malý Inovec s nadmorskou výškou 870 m. Na jeho severozápadnom svahu sú Stoky, pramene pitnej vody pre vodovod do Topoľčianok. Vodovod bol odtiaľ vybudovaný v roku 1932 pre potreby kaštieľa, kde chodil na letné sídlo prezident T.G.Masaryk.

Vojšín

Výhľadový vrch s nadmorskou výškou 819 m v severnej časti Pohronského Inovca. Vrchol Vojšína je oblá plošina bez porastov, klesajúca zalesneným svahom na východ. Vojšín je pre turistov obľúbeným miestom s miernym nenáročným prístupom a voľnou otvorenou prírodou. Krásny výhľad z vrchu Vojšína na Malú Lehotu, pohorie Tribeč i Vtáčnik. Za pekného počasia vidieť Kremnické vrchy. Pod vrchom Kuchyňa v minulosti slúžila verejnosti chata pod Vojšínom. V súčasnosti chata nie je v prevádzke.

Na vrchol vedú tri cesty. Z chaty na Veľkom Inovci po modrej značke sa dostaneme na Vojšín za 3 hodiny. Trasa križuje hlavnú cestu Veľká Lehota – Nová Baňa pri autobusovej zastávke Štambrk.

Od stredu obce Veľká Lehota po zelenej značke prídeme za 1 hodinu k modrej značke neďaleko bývalej chaty pod Vojšínom a odtiaľ pokračujeme po modrej na vrchol Vojšína.

Tretia možnosť výstupu na Vojšín je z Malej Lehoty od kaplnky pri ceste smerom na Pílu. Turisticky neznačenou cestou nemožno zablúdiť, cesta vedie pod vrcholom Vojšína.

Na Vojšín sú značené aj cyklotrasy, motorové vozidlo sa musí zaparkovať na Veľkej Lehote, pri bývalej chate pod Vojšínom, alebo pri kaplnke na Malej Lehote.

V okolí Vojšína je vyznačený Náučný chodník Vojšín, jeho dĺžka je 10,5 km. Trasa má prevýšenie 420 m, má 8 zastávok, je stredne náročná a možno ju prejsť za 4 hodiny od Andezitového kamenného mora cez Vojšín po Starohutský vodopád alebo opačne. Starohutský vodopád je chráneným prírodným výtvorom. Výška vodopádu je 5 m a nachádza sa v katastri obce Stará Huta, kde je vyznačená k nemu odbočka. Andezitové kamenné more, národná prírodná pamiatka, sa nachádza pod Vojšínom, vedľa hlavnej cesty smerujúcej do stredu obce Malá Lehota. Kamenné more vzniklo bez prispenia gravitácie rozpadom lávového prúdu počas mohutnej sopečnej činnosti, ktorá na tomto území prebiehala v treťohorách. Súčasné kamenné more je zvyškom pôvodne rozsiahleho útvaru. Mocná vrstva balvanov zabránila rozšíreniu vegetácie na tejto ploche. Ojedinele na jednotlivých kameňoch možno sledovať lišajníkový porast.

Na ceste Zlaté Moravce – Veľká Lehota je ešte niekoľko turistických zaujímavostí. Nad Jedľovými Kostoľanmi je vrch Drieňová s výškou 552 m n.m., kde je drevená rozhľadňa. Pekný výhľad je z nej na celé okolie.

Od autobusovej zastávky Obyce Modoš, 3 km na sever od Obýc, môžeme vystúpiť na vrch Včelár 503 m n.m. Pre pozoruhodný výskyt suchomilných a teplomilných rastlinných a živočišných spoločenstiev skalnej lesostepi je to od roku 1983 chránené územie ako Národná prírodná rezervácia. Včelár je andezitový kopec. Geologicky patrí k Pohronskému Inovcu, od ktorého ho odrezala Žitava. Horopisne patrí k pohoriu Tribeč. V prvej polovici 20.st. bola v jeho blízkosti Uhoľná baňa Viktória. V Obyciach sú dva pramene minerálnej vody tzv. kyselky. Ulicou vedľa kostola smerom na východ sa dostaneme k Drienovej studničke, ktorej voda je údajne lepšia ako z prameňa vedľa hlavnej cesty na Žliabku.