Životné prostredie sa môže aj zlepšovať

V poslednom období sme sledovali oprávnený boj proti spaľovaniu plastového odpadu, proti čomu protestujú nielen občania Zlatých Moraviec, ale aj celého Požitavia. Obavy zo znečistenia ovzdušia dokázali vyburcovať skutočne niekoľko tisíc ľudí. Nechcem robiť poradie dôležitosti vzduch či voda, ale obidva živly sú najdôležitejšie pre život človeka.
V druhej polovici 20. storočia sme boli svedkami, ako sa čím ďalej, tým viac znečisťujú vodné toky. Na Požitaví už niekoľko rokov aktívne proti znečisteniu ovzdušia a vodných tokov bojuje aj portál zitava.sk.

Vyvrcholením je Svetový deň vody, kedy sa hromadne čistí nielen Žitava, ale aj príľahlé vodné toky. Môžeme povedať, že takmer tí istí ľudia majú svoje úseky na Žitave, o ktoré sa podľa svojich možností zaujímajú po celý rok.
Do aktívneho zberu odpadu na Žitave sa už viac rokov zapájam aj ja so svojimi priateľmi. Už od detstva sa mi páčil úsek Žitavy uzavretý dvoma mostami, ktorý je sčasti chotárom Machuliniec a sčasti chotárom Obýc. Na machulinskej strane je to Ringlov most a na obyckej strane je to most Magacín. Na tomto ani nie polkilometrovom úseku je niekoľko zaujímavostí. O Machulinskej bráne ako aj o starom dube cerovom s obvodom kmeňa jeden meter nad zemou 485 cm sme už písali.

Medzi obidvomi mostami je už veľa rokov vybudovaný splav na Žitave, kde sa voda odsmeruje do Mlynského potoka, ktorý v minulosti slúžil pre štyri mlyny. Splavu sa hovorí aj hať, hučanie vody zo splavu je počuť ďaleko a aj to vytvára zvláštnu atmosféru tohto miesta. V minulosti bolo všetko tajúplnejšie ako dnes. Osamelý človek prechádzajúci týmto úsekom mal aj isté obavy a žena sama by tadiaľ ani v noci nebola prešla. Plochy pozdĺž Žitavy boli zatrávnené, miestami rástli staré smutné vŕby. V tom období by sme v tomto úseku neboli našli žiadne znečistenie, okrem pozostatkov po pasení kráv, čo poslúžilo ako hnojenie. Pred haťou bola voda hlbšia ako inde v rieke, a tak sa využívala na kúpanie a dalo sa tam aj plávať.

A ešte jedna zaujímavosť bola v tomto úseku. Z kameňolomu Legiolom, ktorý otvorili okolo roku 1920 bývalí legionári z prvej svetovej vojny, vychádzala visutá lanovka. Viedla na Železničnú stanicu v Topoľčiankach, kam odvážala z kameňolomu štrk a kameň. Lanovku vybudovala firma Legiolom v roku 1936. Na toto obdobie to bolo odvážne technické dielo, ktoré obdivovali nielen domáci, ale aj obyvatelia z celého okolia. Visutá lanovka viedla cez machulinský chotár a končila v Topoľčiankach. Jej dĺžka bola okolo 3 km. Podporné stĺpy boli veľké drevené konštrukcie, ktoré vyčnievali do výšky cca 15 metrov. Nad cestou boli vybudované chránené podchody, aby prípadne spadnutý kameň neublížil chodcom, alebo nezapríčinil na ceste nehodu. Na lanovke boli dve nosné a dve ťažné laná, ktoré boli pravidelne kontrolované. Železné vozíky, ktoré volali „huntíky", chodili na kolieskach po nosnom lane a ťahané boli ťažným lanom. Lanovka slúžila len na prepravu kameňa a štrku, prevážať osoby bolo zakázané. Sem - tam sa vo vozíkoch objavili aj robotníci, ktorí sa viezli z kameňolomu na železničnú stanicu alebo opačne. Počas prevádzky sa stále technicky zdokonaľovala. Visutá lanovka v 60-tych rokoch 20.stor. ukončila činnosť a postupne bola rozobratá. Počas jej prevádzky nedošlo k žiadnej vážnej nehode.

Na konci šesťdesiatych rokov 20.storočia vznikla na lúke pod kameňolomom v blízkosti Žitavy účelová vodná odkalovacia nádrž, z ktorej sa čerpala voda na umývanie štrku a kameňa. Použitá voda sa vracala späť a tak bola voda vždy kalná a miestni občania nazvali túto vodnú nádrž nelichotivo Bahno. Technológia umývania štrku a kameňa čoskoro zanikla, voda sa vyčistila a rybári nasadili do vodnej nádrže ryby. Po niekoľkých rokoch aj tento rybník pustol, voda sa vytratila a veľká jama sa stala cieľom nesvedomitých občanov na odkladanie odpadu.
Zo zaujímavého úseku medzi dvoma mostami sa stalo takmer smetisko. Pri jednom upratovaní na Svetový deň vody sme sa na tomto úseku stretli okrem iných aj šiesti autori portálu ZITAVA. Každý rok sme robili, čo sme mohli, ale vždy boli plné vrecia odpadu.

Už v roku 2012, ale najmä v roku 2013, sa začali robiť priam zázraky. Občania, dobrovoľníci, najprv upravili trávnatú plochu medzi cestou a Žitavou, potom tam vymurovali malé ohnisko, pri ktorom na pevno osadili štyri lavičky a stôl. Neraz som tam videl oddychovať cyklistov ale aj mototuristov.

Dobrovoľníci podporovaní starostom Machuliniec sa rozhodli upraviť aj znečistenú bývalú vodnú nádrž a urobiť tam rybník. Ťažké práce na úprave dna sa museli robiť strojom. Z Hlbokého potoka bol vykopaný kanál, ktorým priteká do rybníka voda. Ťažko spočítať koľko hodín sa tam odpracovalo, ale výsledok sa dostavil. Rybník je napustený vodou a na vodnej ploche už plávajú divé kačky, do rybníka boli nasadené ryby. Už sa začína s úpravou brehov a chodníkov. Okolo rybníka nebudú chýbať ani lavičky, a tak bývalé smetisko sa stane oddychovým miestom.

Takto sa urobili prvé kroky na zlepšenie životného prostredia, ktoré bolo v posledných rokoch zdevastované.
Nemyslíme si, že na najbližší Svetový deň vody už nenaplníme vrecia odpadom, ale určite ich bude menej a hlavne, že sa už niečo zlepšilo.

Foto: Ondrej Valach