Zlato v Tribeči (3.časť)

Zlato je jedným z najzaujímavejších kovov v histórii ľudstva. O jeho výskyte v okolí Zlatých Moraviec sa zaoberal Ing. Ernest Ivanovič v niekoľkých článkoch publikovaných v Požitavských novinách (1996, 1998). Autor príspevkov sa zaujímal aj o správnosť miestneho názvu potoka Zlatňanka, ktorý má v súčasnosti štyri názvy. Hostiansky potok, Hlboký potok, Hlboká a Zlatňanka. Zlatonosný potok pramení pod Trubianskym štálom, preteká Hlbokou (Karlovou) dolinou, obcou Hostie, Topoľčiankami, Zlatými Moravcami a v Chyzerovciach sa vlieva do rieky Žitava.

Výskyt zlata v pohorí Tribeč bol donedávna pre geologickú verejnosť Slovenska málo známy. Situácia sa zmenila až po prehodnotení výskumu zlata v pohorí Ing. Ernesta Ivanoviča s Dr. Illášovou z Archelogického ústavu SAV v Nitre, súčasne s pripomienkovaním nejednotnosti pomenovania potoka Zlatňanka. Zlato sa v minulosti aj v súčasnosti splavuje zo žulového masívu Tribeča v mikroskopických čiastkach do Zlatňanky potokmi Topoľnica, Leveš, Žikavka a Stará Stráňka. Tradícia prívlastku zlata v miestnych názvoch a v písomnej podobe sa zachovala ešte z čias, kedy okolie Mankoviec a Zlatna prežívalo tzv. zlatú horúčku. S ryžovaním zlata v pohorí Tribeč súvisí aj Čierny hrad nad obcou Zlatno, keď začiatkom 13. storočia začal plniť funkciu ochrany lokalít zlata na hornom Požitaví. Zlato sa neryžovalo iba zo Zlatňanky. V roku 1347 získala šľachtická rodina Topoľčianskych privilégium kráľa Ľudovíta Veľkého na ryžovanie zlata v potoku Topoľnica.

Žltý kov sa začal ťažiť aj v koryte potoka Stráňka. Z histórie je známy aj Kráľovský dekrét grófa Mikuláša Forgácha na ryžovanie zlata v obci Zlatno, ktorý pochádza z roku 1424. Ťažiť zlato v nánosoch piesku vodných tokov Leveš a Topoľnica dostali aj zemepáni Topoľčianok v roku 1438. O zlato v miestnych zdrojoch mal záujem aj Alexander Thurzo. V tomto období bola otvorená aj povrchová baňa na ťažbu chalkopyritu v Jedľových Kostoľanoch v osade Bresov. Zlatonosnosť spomínaných oblastí však netrvala dlho, pretože už v roku 1564 sa obec Zlatno uvádza v zozname pustých obcí Gýmešského panstva. Napriek tomu ťažba zlata v stredoveku potvrdzuje jeho výskyt aj v susedných vodných tokoch Zlatňanky. Stopy po banskej činnosti možno nájsť priamo v koryte potoka Stráňka a v nedávnej minulosti v obci Zlatno. V dnešnej dobe sú všetky spomínané lokality zlata takmer vyťažené, ale boli obdobia, keď jeho ročný výťažok predstavoval značnú časť celoročného výťažku Uhorska. Obnovenie ťažby zlata v 19. storočí bolo neúspešné.
Prírodné pomery na potoku Zlatňanka sú v súčasnosti vo veľkej miere narušené ľudskou činnosťou. V roku 1970 bola na mnohých úsekoch potoka prevedená regulácia, čím sa zmenila prirodzená schopnosť vodného toku zachytávať ťažké minerály, ktoré patria k častým sprievodcom zlata.
(pokračovanie)
Pomocná literatúra:
Ernest Ivanovič: Zlato v areáli mesta Zlaté Moravce
Požitavské noviny (2 -7)1996
Marián Bátora a Michal Zaťko: Zlaté Moravce

Súvisiace články:

Zlato v Tribeči (1. časť)

Zlato v Tribeči (2. časť)