Zlato v Tribeči (5.časť)

Zlaté Moravce sú bohaté nielen na historické pamiatky a dejinné udalosti, ale i na nerastné suroviny, pretože územie mesta leží na reálnom zlatonosnom poli. Geologickými procesmi sa zlato splavilo do tejto oblasti v mikroskopických čiastočkách z pohoria Tribeč pred miliónmi rokov a rozptýlilo vo vzniknutých riečnych terasách Žitavy a Zlatňanky. Ing. Ernest Ivanovič v rokoch 1979-1985 získal dôkazy o existencii zlata v katastri mesta Zlaté Moravce, ktoré je geomorfologicky spojené s pohorím Tribeč. Na niektorých lokalitách ryžovali zlato Kelti pred 2000 rokmi. Historik F. Komlossy v roku 1896 píše o Zlatých Moravciach ako osade ryžovačov zlata, z ktorých sa až neskôr stali roľníci a remeselníci.
Na území Slovenska bol ešte za bývalej ČSR uskutočnený prieskum zlata v pohorí Tribeč, ktorým sa zaoberal Dr. Polák v článku Zlato v Západných Karpatoch. Opisoval náleziská zlata v potoku Zorkov a súčasne o existencii redopovaných zlatých rozsypoch v okolí Zlatna a Zlatých Moraviec. Nezvratný dôkaz zlatonosnosti Zlatých Moraviec a širšieho okolia pochádza z nálezu zlata v jednej z piatich zabudnutých a nedotknutých terás, ktorá prebieha mestom. Zlatonosnosť tejto oblasti potvrdzujú desiatky vyryžovaných zlatiniek pri náhodných výkopových prácach na námestí Andreja Hlinku. Ďalšie zlatinky boli objavené pri odkryve štrkopieskov na území dnešnej Polikliniky. Obidve lokality sa nachádzajú v riečnej terase hornej časti povodia Žitavy. Pri skúmaní pravobrežnej terasy rieky boli pri zemných prácach súvisiacich s výstavbou poľnohospodárskeho objektu vybágrované sprašové hliny, ktoré po vyryžovaní obsahovali niekoľko zlatiniek. Navyše Ing. Ernest Ivanovič v tejto lokalite zvanej Gočol objavil ľudskú lebku, čo viedlo k archeologickému prieskumu a odhaleniu pohrebiska s najrozsiahlejším sídliskom na Slovensku pochádzajúceho z 10. storočia. K ďalším objavom zlata v katastri mesta došlo v lokalite hliniska tehelne Wienerberger. Rozšírenou ťažbou hlín a sedimentov bol v hrubej vrstve štrkopieskov vo svahu hliniska uvoľnený slabý prameň vody, ktorý v súčasnosti napája malú vodnú nádrž. Tieto skutočnosti viedli autora k objasneniu skutočnosti, odkiaľ pochádzajú mohutné nánosy kremencov a žilného kremeňa rôznych odtieňov spolu s drobnými čiastočkami zlata v lokalite dnes už zaniknutého potoka Stará Stráňka. Je pravdepodobné, že zaniknutý starý vodný tok Stráňky priniesol v určitom geologickom období sedimenty zlata aj do oblasti Prílep, Čiernych Kľačian a Nemčinian. Ďalšie potvrdenie zlatonosnosti tejto oblasti priniesli aj rekonštrukčné práce na Hviezdoslavovej ulici v roku 2002, keď sa z aluviálneho nánosu Zlatňanky z hĺbky 6 m podarilo vyryžovať ďalšie zlatinky.
Ing. Ernest Ivanovič vydal v roku 2007 málo známu publikáciu Zlato v areáli mesta Zlaté Moravce, v ktorej opisuje rozšírené údaje o výskyte zlata na území mesta a v pohorí Tribeč, ale aj zaujímavých perspektívach obnovenia jeho ťažby. V roku 2002 uskutočnila spoločnosť Dissemited Slovak Gold Colsulting z Banskej Bystrice výskum zlatonosných rúd v katastroch obcí Píla, Veľké Pole, Malá Lehota, Jedľové Kostoľany, Klížske Hradište, Hostie a Skýcov. Rázdielska časť Tribeča sa ukazuje ako najbohatšia. Kapacita ložísk zlata sa tu odhaduje na 15 ton otvorením povrchových baní podľa Ing. Juraja Knésla a A. Knéslovej. Ide o ložiská carlinského typu, ktoré majú svoj ekonomický a strategický význam. Zlato získavané tzv. kyanidovou metódou používajú najväčší svetoví producenti zlata, ktorá vzbudila záujem aj na Slovensku. Tento spôsob spracovania veľkoobjemových zlatonosných rúd ochrancovia prírody zamietajú najmä pre vysokú devastáciu prírody a používanie jedovatých kyanidov.

Pomocná literatúra:
Ernest Ivanovič: Zlato v areáli mesta Zlaté Moravce
Požitavské noviny (2 -7)1996

Súvisiace články:

Zlato v Tribeči (1. časť)

Zlato v Tribeči (2. časť)

Zlato v Tribeči (3. časť)

Zlato v Tribeči (4. časť)