Nenápadná potápka v Požitaví

• \| Vytlačiť \|

Potápka hnedá (Tachybaptus ruficollis) je nenápadným obyvateľom stojatých a tečúcich vôd v Požitaví. Starší slovenský názov – potápka malá, naznačuje že sa jedná o nášho nejmenšieho zástupcu z radu potápok (Podicipediformes). Dĺžku tela dosahuje len 25 až 29 cm a váhu len do 120 gramov. Je to ozaj „drobec“ medzi vodnými vtákmi....V hniezdnom období je tmavo sfarbená, s nápadne hnedým (gaštanovým) krkom a tvárou. Má nápadne bielu škvrnu pri koreni zobáka, z oboch strán hlavy. V mimohniezdnom obdTeraz na jeseň a v zime sa ozýva od vodnej hladiny trochu melancholickým „štydyri – štydyri“, tento hlas môžeme počuť v podvečer, keď sa tiahnúce alebo už zimujúce potápky pred západom Slnka zgrupujú do tichších pobrežných častí riek a vodných plôch, pod koruny vŕb, alebo ku ich koreňom. Cez deň sú v priestore rozptýlenejšie, potravu si aktívne vyhľadávajú potápaním (hmyz, drobné rybky). Zimujú napr. na rieke Žitave, niektorých štrkoviskách a podobne. Na tečúcich vodných tokoch sa zdržiavajú až do totálneho zámrzu, často ich môžeme pozorovať na posledných, tzv. „oknách“ – neveľkých podlhovastých plôškach ešte nezamrznutej vody, obkolepenej ľadovou pokrývkou.

V zime ju môžeme pozorovať i v prítomnosti väčších vodných vtákov, ako je napr. kačica divá a labuť hrbozobá. Potápka hnedá pri nich pôsobí naozaj miniatúrne, avšak je oproti nim veľmi pohyblivá, neustále sa vnára pod vodnú hladinu za potravou. Na vodnej hladine pôsobí veľmi ľahkým dojmom, máme pocit že je z korku, typicky sa na riekach pohupuje, ak je hladina rozčerená vlnkami. Niekedy cez deň unavená lovom odpočíva, našuchorí si perie, hlavu si schová do peria na chrbáte a takto odpočíva...Z diaľky potom pôsobí ako plávajúca loptička. V decembri až vo februári sa niekedy za intenzívnych mrazov môže stať, že primrznú pri takýchto „oknách“ o ľadové okraje. Vtedy sa môžu stať korisťou predátorov. Ak vzlieta z vodnej hladiny, vždy sa potrebuje „rozbehnúť“ – pôsobí, akoby utekala po vodnej hladine, až potom po pár metroch vzlietne.

Má pomerne dozadu posunuté nohy a krídla, preto nedokáže vzlietať z vodnej hladiny bez rozbehu. Na Slovensku sa odhaduje, že zimuje asi 500 až 2000 jedincov. Ako hniezdič je na vhodných vodných a močiarnych biotopoch ešte pomerne bežná (hniezdna populácia na Slovensku je asi 1000 až 3000 hniezdiacich párov). V Požitaví zatiaľ pravidelne hniezdi napr. v PR Žitavský luh, VN Vráble a na ďalších lokalitách.

Odporúčaná literatúra (výber):
Rob Hume: Vtáky Európy. Vyd. Ikar, Bratislava, 2004 (str. 27).
Danko Štefan, Darolová Alžbeta, Krištín Anton: Rozšírenie vtákov na Slovensku. VEDA, vyd. SAV Bratislava, 2002 (str.63 – 65). obí je bledo hnedo sfarbená, s tmavým chrbátom a vrchom hlavy.