Operení multilingvisti v Žitavskom luhu

Dobre známe škorce hniezdia na celom Slovensku. Sú sociálne žijúce, hniezdia vo voľných zoskupeniach, ak to hniezdne možnosti umožňujú, a po vyhniezdení sa spájajú do kŕdľov. Takto sa pohybujú po krajine od konca mája až októbra, kým neodletia na zimoviská. Asi každý pozná vzdušné kreácie týchto vtákov, ktorými sa snažia najmä zmiasť dravce. Prelietávajúce sa masy škorcov v rôznych vzdušných útvarov sú neodmysliteľnou súčasťou krajiny počas migrácie nad poliami alebo nad trstinami pred spoločným zanocovaním kŕdľov. Napriek ich zdanlivo veľkému počtu, ktorý budí najmä ich spoločenský život v kŕdľoch, je od roku 1980 zaznamenaný aj u škorcov výrazný úbytok, až 59% v rámci územia EÚ (www.ebcc.info). Patria medzi dutinové hniezdiče, ktoré sa nevyhýbajú hniezdeniu ani v blízkosti človeka. Škorce sú známe nielen ako šikovné a adaptibilné vtáky, ktoré dokážu využiť aktuálnu hniezdnu a potravnú ponuku v krajine, ale sú známe aj ako šikovní imitátori spevu iných vtákov.

Repertoár škorcov môže byť naozaj veľmi pestrý. Okrem svojho škripotavého, pískavého a kloktavého hlasu zaraďujú s obľubou do svojho spevu aj hlasové prejavy širokého spektra rôznych druhov vtákov. Počas minuloročnej jarnej sezóny som mal možnosť počúvať niekoľko škorčích samčekov dlhodobejšie od ich príletu (22.2.2016) do Žitavského luhu počas skorej jari až po zahniezdenie do konca apríla. Ich repertoár bol naozaj obdivuhodný. Imitovali druhy, s ktorými spoločne zimujú v západnej Európe, ale aj tropické migranty, ktorých spev si zrejme osvojujú na hniezdiskách a využívajú ich aj počas nasledovnej jari.

Medzi najčastejšie imitovanými vtáčími druhmi som zaznamenal vlhu obyčajnú, hvizdáka veľkého, kačicu hvizdárku, prepelicu poľnú, kalužiaka červenonohého či kačicu divú. V repertoáre sa vyskytovali aj hlasy penice čiernohlavej, strnádky lúčnej, zelienky, lastovičky obyčajnej, trsteniarika malého, sedmohláska, kukučky obyčajnej, husi divej, pŕhľaviara čiernohlavého, vrabca poľného, červienky obyčajnej, sliepočky vodnej, lysky čiernej, chavkoša nočného či kavky tmavej. Zoznam druhov, ktoré škorce imitujú bude určite rozsiahlejší a budú v ňom aj regionálne špecifiká.

Napodobňovanie hlasu a spevu iných vtákov má zrejme u škorcov širší kontext. Zaujatie samičky je v jarnom období to najdôležitejšie a samčeky vsádzajú maximum do tejto aktivity a snažia sa zaujať samičky čo najvariabilnejším spevom. Táto adaptácia sa ukázala zrejme ako úspešná, a tak nás škorce každoročne mýlia hlasom iných vtákov. V jarnom období je preto pozornosť v rozospievanom lese alebo stromovom poraste na mieste. Najmä začínajúci ornitológovia sa nechajú škorcami občas nachytať a objavujú sa tak v databázach marcové záznamy vlhy obyčajnej či iných afrických migrantov, ktorí prilietajú podstatne neskoršie než v čase, kedy ich škorce napodobňujú.

Voči škorcom sú živené často negatívne nálady, nakoľko s obľubou navštevujú vinohrady, ovocné sady a záhrady, kde sa živia ovocím, najmä však hroznom alebo čerešňami. Dôležité je ale podotknúť, že škorce patria medzi všežravé vtáky a svoje mláďatá kŕmia na bielkoviny bohatým hmyzom. Zastávajú tak tiež dôležitú funkciu tlmenia hmyzu v našom okolí. Odhliadnuc od často antropocentrického kategorizovania druhov medzi užitočné či škodlivé, sú škorce určite zaujímavým druhom, ktorý si zaslúži bližšiu pozornosť. Aj v prístupe ku škorcom prevláda u nás regionálna odlišnosť, kým v južnejších častiach našej krajiny je škorec nevítaným hosťom, na severe (napr. Orava) mu ľudia s obľubou vykladajú hniezdne búdky a tešia sa z jeho prítomnosti. Tak sa v tomto ohľade prikloňme k prístupu „severanov“ a vyložme škorcom vtáčiu búdku. Ešte lepšie spravíme, ak im niekde v krajine vysadíme čerešňu vtáčiu alebo iný ovocný strom, či krík (obľubujú napríklad bazu čiernu). Naša zdevastovaná nížinná poľnohospodárska krajina takéto "náplaste" určite rada prijme a pomôžete tak aj desiatkam iných druhov.

Ján Gúgh

(pôvodne vyšlo v roku 2016 v časopise Vtáky, upravené pre zitava.sk)