Skokani na Farárových lúkach

Zostatky zadlávených žiab na cestách sú prvým viditeľným znakom ich jarnej migrácie. Každú jar sa vracajú na miesta kde prišli na svet, za účelom rozmnožovania, zachovania svojho rodu.

Skokan hnedý (Rana temporaria) sa prebúdza v skorú jar po rozpustení ľadu. Pokiaľ prezimoval na dne vodnej nádrže väčšinou sa tam aj množí. Znesené vajíčka v podobe rôsolovitého chuchvalca plávajú pri hladine a obsahujú až niekoľko tisíc vajíčok. Žubrienky sa liahnu po troch až štyroch týždňoch. K premene na žabky potrebujú 2 – 3 mesiace. Pohlavnú dospelosť dosahujú v treťom roku života.

Jarný „spev" žiab sa rozlieha okolím zhromaždiska najmä v teplých podvečeroch. V chladnom počasí sú ticho. Vo vode ich zbadáte už vo vzdialenosti 5 – 10 metrov, no len ako miznúce pod hladinou vody. Sú ostražité. Nad hladinou im vyčnievajú len oči. Pred nebezpečím unikajú na dno žaburiny.

Nielen svadobné lákanie samičiek exotických rajok, tokanie tetrovov alebo súboje zdatných karpatských jeleňov o čriedu laní sú zaujímavé. Ostražitosť zvierat pri párení klesá, pud sebazáchovy je potlačený pudom rozmnožovacím a trpezlivému pozorovateľovi sa naskytne zaujímavý zážitok, ako mne na Farárových lúkach, nad haťou v Machulinciach, na Bahne.
K zhluku žiab, ktorý tvorila samička a niekoľko samčekov sa pridal ďalší nápadník a pod vodou prebiehal zápas. Iba z času na čas a po dlhej dobe sa žabia skrumáž dostala k hladine, aj to nie preto aby sa nadýchli. V boji o samičku ich to vynieslo raz hore, o chvíľu klesli na dno. Aj keď v plytkej, no rozmútenej vode, pri slabnúcej viditeľnosti sa nedalo posúdiť koľko sa ich tam „chlpčí", aký spôsob boja používajú? Je to o výdrži pod vodou, odtláčaní, ...? Viditeľnosť pred západom slnka klesala, ochladilo sa a klbko žiab sa už na hladine neukázalo.

Výsledok podvodného boja môžeme len predpokladať, ale považovať za jednoznačný – žaby budú kvákať na Farárových lúkach aj na budúci rok, pokiaľ im Bahno nevysušíme celkom.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.