Sršne (Vespa crabro) – ich výlety a prílety

Včely, osi, čmeliaky a zvlášť sršne vzbudzujú v nás strach. Stretnutia s nimi vyvolávajú často paniku a prudké reakcie. Tie môžu mať agresívnu odozvu. Ťažko je však zachovať pokoj, keď vám vyrušená včela bzučí pri uchu. U sršňa, už jeho vyslovenie vzbudzuje prinajmenšom rešpekt.

Pred dvomi rokmi som náhodou našiel pod strechou obrovské hniezdo sršňov. Bolo veľmi veľké. Zavesené pod hradou, pod hrebeňom strechy. Hrada prečnievajúca pod odkvap, slúžila ako letáč, na výlet a prílet sršňov. Zvonku bolo vidieť ako na hrade pristávajú a z nej vylietajú sršne. Na povale nebolo vidieť vchod do hniezda a ani som nemal odvahu ho bližšie skúmať.
Skúsenosť som mal a nechcel som pochodiť ako priateľ, ktorý dostal žihadlo od sršňa do čela. Ako stredoškoláci sme guľami z blata zahadzovali dieru v suchej jelši, v lese. Z nej vyletovali sršne. Po pár zásahoch sa z diery vyrútila letka sršňov priamo na nás. Kamarát dostal zásah do čela a týždeň chodil opuchnutý.

Hniezdo sršňov na povale ma znepokojovalo. Sršne však nikoho nenapádali, ani neobťažovali. V zime som ho zrezal a zložil. Bolo prázdne, sčasti s uhynutým plodom (larvami). V blízkosti hniezda bol trus kuny, sfarbený do žlta, so zbytkami kroviek. Zrejme ich v noci vyrušovala a požierala.
Hniezdo sršňov vytvorené z papieroviny (buničiny), bolo veľmi krehké. Sršne ju tvoria z rozhryzeného dreva a slín. Včely si stavajú plásty zvisle a bunky v pláste sú umiestnené vo vodorovnej polohe. Plásty sršňov boli umiestnené vodorovne ako taniere nad sebou, bunky zvisle s otvorom dole. Plásty boli navzájom pripojené zavesením na „pilieroch“. Celé hniezdo bolo uzavreté zložitou stenou, tvorenou z dutín, chrániacou sršne a hlavne larvy pred chladom, prehriatím, či votrelcom.

V lete sme zistili, že máme nájomníkov – sršne – v neužívanej časti budovy. Nedalo mi, napriek protestom manželky, aby som nenahliadol aspoň do vchodu hniezda sršňov a sprostredkoval Vám bezpečný a zaujímavý pohľad na „nebezpečný“ a zaujímavý hmyz.
Bol koniec augusta, mimoriadne teplo. Počas sledovania vchodu bolo počuť zvuk pripomínajúci rotujúci stíhač na letiskovej dráhe. To strážcovia mávaním krídel naháňali čerstvý vzduch do hniezda. Vetrali. Sršne vylietali do terénu aj po zotmení.
Nedalo mi to pokoj a chcel som vyskúšať možnosti jednoduchého fotoaparátu Canon. Silný nárazový, severný vietor sťažoval pristávanie sršňov. Výsledok posúďte sami.