Tajomné liečenie hromovými kameňmi v Mani

Ľudia verili, že po každej búrke padnú s bleskom na zem hromové kamene, zaryjú sa hlboko v zemi a po siedmych rokoch vystúpia na povrch...
Kedysi dávno prostý ľud považoval rôzne skameneliny, pazúriky alebo praveké kamene „s dierkou“  (sekeromlaty) za tzv. hromové kamene.
Ľudia verili, že po každej búrke padnú s bleskom na zem hromové kamene, zaryjú sa hlboko v zemi a po siedmych rokoch vystúpia na povrch. Veľakrát sa stalo, že sedliaci našli na poli pozostatky nástrojov z praveku, zapracovala fantázia, a hneď vznikla kdejaká povesť či historka. Tak tomu bolo aj na strednom Požitaví. Až nástupom prvých amatérskych archeológov (na konci 19. storočia sú známi v okolí Vrábeľ len Alexander Dilles z Vrábeľ – napísal monografiu o Tekovskej župe v roku 1903 a vrábeľský kráľovský poštmajster Jozef Néčei – neskôr založil Tekovské múzeum v Leviciach) začali ľudia veľmi pomaly chápať súvislosti. No ešte stále bola archeológia len v plienkach...
V spomínanej monografii Tekovskej župy vrábeľský hlavný slúžny Alexander Dilles opísal netradičné liečenie vo Vrábľoch a na okolí divnými hromovými kameňmi, alebo inak nazývanými aj „božský kameň“. Ľudia verili, že tieto kamene pochádzajú z prvého jarného hrmenia, a tak ich mnohé babky liečiteľky zbierali a prikladali ľuďom na boľavé miesto na tele. Údajne to museli robiť tajne, pretože ako píše Dilles vo svojej monografii, pred sto rokmi takéto liečenie kráľovské úrady vyšetrovali a zakazovali.

V stoličných zápisniciach Tekovskej župy z rokov 1893-1895 sa spomínajú podobné praktiky v obci Maňa. Dokonca do dnešných čias sa zachovala aj zaklínacia formulka z Veľkej Mane, ktorú v polovici 20. storočia zaznamenal Alexander Spesz vo svojej knihe. Získal ju od pána Hoťku z Mane. Zaklínacia formulka po položení hromového kameňa na boľavé miesto znela: „Išla moja kiahňa na vojnu samodesiata, neprišla len samodeviata, išla na vojnu samoôsma, neprišla len samosiedma /.../ Išla na vojnu samojediná a neprišla viacej... odkiaľ si prišla, ta iď! -  Rozíď sa, mrcha znamenie ako sa rozišlo tvrdé kamenie na Kristovo vzkriesenie...“

Použitá literatúra:
DILLES, Alexander: Bars vármegye, 1903, s. 153.
MELICHER, Jozef – TRUBÍNI, Jozef: Požitavské povesti. Martin 1998, s. 66-67.
SPESZ, Alexander: Psychológia slovenských ľudových povier. Trnava SSV 1944, s. 92.

Dobový pohľad n...

erb rodu Dilles...

Dobový pohľad n...